Kyselina listová, alebo vitamín B9, je predchodcom príbuzných látok nazývaných foláty. Folát prispieva k dôležitým fyziologickým procesom, ako je premena aminokyselín, tvorba DNA. Napomáha deleniu buniek, zdravému rastu buniek, produkcii a zreniu červených krviniek, či premene homocysteínu na metionín. Potreba folátov sa preto zvyšuje v podmienkach so zvýšenou bunkovou proliferáciou (rozmnožovanie buniek a tvorenie nového tkaniva). Čiže naše telo z nej vyrába nové bunky. Napríklad bunky pokožky, vlasov a nechtov.

Znížená absorpcia folátov podvýživou alebo malabsorpciou (napr. Celiakia, zápalové ochorenia čriev atď.) sú jednými z príčin nedostatku folátov.

Ženy, ktoré plánujú otehotnieť, by mali teraz spozornieť: Kyselina listová je dôležitá pred aj počas tehotenstva

Keď sa dieťa vyvíja skoro počas tehotenstva, kyselina listová pomáha formovať neurálnu trubicu. Kyselina listová je veľmi dôležitá, pretože môže pomôcť predchádzať niektorým závažným vrodeným chybám v mozgu dieťaťa (Anencefália) a chrbtice (Spina Bifida). Asi polovica tehotenstiev je neplánovaných a hlavné vrodené chyby mozgu alebo chrbtice dieťaťa sa vyskytujú veľmi skoro v tehotenstve (3-4 týždne po počatí), teda skôr ako väčšina žien zistí, že sú tehotné. Práve preto každá žena v reprodukčnej dobe (t.zn. aj pred otehotnením, či už plánuje otehotnieť, alebo nie) má zvýšenú potrebu doplňovať kyselinu listovú a to aspoň 400 μg/deň pre vytváranie nových buniek.

Ženy plánujúce tehotenstvo, ktoré už mali tehotenstvo postihnuté poruchou nervovej trubice, by sa mali poradiť so svojím lekárom. CDC (Centrum pre kontrolu chorôb a ich prevenciu) odporúča, aby tieto ženy konzumovali až 4 000 μg kyseliny listovej každý deň jeden mesiac pred otehotnením a počas prvých 3 mesiacov tehotenstva.

Prevencia iných zdravotných problémov a zlepšovanie telesných funkcií:

• Kyselina listová je pre človeka dôležitá aj pri boji s rakovinou a kardiovaskulárnymi problémami. Tie spolu s obezitou patria medzi najväčšie zdravotné riziká modernej doby. Viaceré štúdie preukazujú, ako prírodný zdroj kyseliny listovej priaznivo prispieva v boji proti rakovine močového mechúra, prsníka, pankreacu a iných.
• Práve premenou homocysteínu na metionín, ako bolo spomenuté vyššie, sa predchádza srdcovým chorobám, infarktu, či mŕtvici. Bolo totiž preukázané, že pri zvýsenej produkcii tejto aminokyseliny v tele je za to hemocysteín priamo zadpovedný.
• Kyselina listová je užitočná pri liečbe rôznych duševných a emocionálnych porúch. Napríklad je užitočná na zmiernenie úzkosti a depresie, čo sú dva z najbežnejších problémov duševného zdravia, ktorým ľudia v modernom svete čelia. V 43 klinických štúdiách, kde sa celkovo na 35 tis. respondentov zistilo, že ľudia trpiaci depresiou, mali v krvi nízke úrovne kyseliny listovej.
• Kyselina listová je zodpovedná za zlepšenie hladiny hemoglobínu v ľudskom tele. Hemoglobín je základná zložka, ktorá pomáha pri prenose kyslíka do buniek a orgánových systémov, ktoré ho potrebujú pre správne fungovanie. To môže zvýšiť hladinu energie a zvýšiť metabolickú účinnosť.
• Proti vypadávaniu vlasov, či zamedzeniu ich predčasnému zosiveniu hrá kyselina listová jednu z hlavných rolí popri Vitamíne B12 a vitamíne B7(Biotín).
• Kyselina listová sa považuje za zložku budovania svalov, pretože pomáha pri raste a údržbe svalových tkanív.

Výskyt kyseliny listovej v prírode

Kyselinu listovú netreba suplementovať umelou formou. Práve naopak, existujú dôkazy, kedy pri nadmernej suplementácii umelej formy kyseliny listovej sa vyskytla rakovina prostaty. Keď sa kyselina listová nepremení na aktívny vitamín B9 alebo sa nemetabolizuje, predstavuje to hrozbu, pretože môže podporiť rast už existujúcich druhov rakoviny. Najskôr preto si niektorí lekári myslia, že vysoké hodnoty kyseliny listovej v krvi zvyšujú riziko rakoviny. Preto sa odporúča hlavne jej prírodná forma, ktorá je metabolizovaná (premení sa) na vitamín B9.

V prírode má vysoké zastúpenie v listovej zelenine (185 μg/100 g), šošovici (179 μg/100g), špargli (150 μg/100g), cvikle (110μg/100 g), morských riasach (85 μg/100 g), varenej fazuli (75 μg/100 g), karfiole (57 μg/100 g), pomarančoch (55 μg/1 veľký pomaranč), banáne (22 μg/100 g), či vajíčku (22 μg/jedno veľké vajce) a hnedej ryži (20 μg/100 g).

Dávkovanie podľa veku:

Existujú však aj špeciálne dávky pre ľudí so zvláštnymi stavmi, napríklad s nedostatkom kyseliny listovej, alebo ktorí chcú liečiť svoje choroby, pretože potrebujú odlišné dávkovanie. Toto je dávkovanie pre ľudí so špeciálnymi podmienkami:

• Pre ľudí trpiacich nedostatkom kyseliny listovej: 250 – 1 000 μg/deň
• Pre ľudí, ktorí chcú zabrániť poruchám neurálnej trubice: 400 μg/deň
• Na zníženie rakoviny hrubého čreva: 400 μg/deň
• Na zlepšenie liekov na depresiu: 200 – 500 μg/deň
• Pre ľudí, ktorí chcú zabrániť vekom podmienenej makulárnej degenerácii: 2,5 mg/deň

Záver

Z hore uvedených informácií je zrejmé, že hlavne moderný človek nesmie zabúdať na každodennú konzumáciu zeleniny s vysokým obsahom listovej zeleniny, aby sa vyhol prípadným rizikám spojeným s ich nedostatkom. Z vlastnej skúsenosti, kedy som si robil pravidelné kvartálne rozbory krvi na obsah stopových prvkov, že aj pri konzumácii jednej celej hlávky šalátu denne som maximálne hodnoty nepresiahol. Vysoké hodnoty kyseliny listovej v krvi je možné pozorovať aj pri nedostatku vitamínu B12, čo sa potvrdilo aj pri jednom z mojich pravidelných rozborov krvi. Osobne odporúčam jesť čo najviac surovej zeleniny.

Zdroje:

1. https://www.furst.no/analyse-og-klinikk/analyser/folat/
2. https://www.webmd.com/vitamins/ai/ingredientmono-1017/folic-acid
3. https://www.cdc.gov/ncbddd/folicacid/about.html
4. https://ods.od.nih.gov/factsheets/Folate-HealthProfessional/
5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28603928/
6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24667649/
7. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24328495/
8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23769243/
9. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19276452/
10. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28759846/
11. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28761260/