Už nejaký čas som sa zahrával s myšlienkou očisty organizmu pôstom. Dlhý čas som na to nevidel dôvod, kedže po prechode na fruitariánsku/vitariánsku stravu som mal telo celkom čisté. Pred dvoma týždňami som musel kvôli práci podstúpiť vyšetrenie u obvodnej lekárky na výskyt salmonelózy. Toto vyšetrenie som samozrejme podstúpil bez najmenších pochybností, pretože žiadne príznaky salmonely(silné hnačky, zvracanie, bolesť hlavy, celková nevolnosť, zvýšená teles. teplota a pod.) som doteraz nemal. Preto ma šokovalo, keď som sa vo štvrtok dozvedel, že mám v tele pozitívny nález na túto infekčnú chorobu. Ani chvíľu som neváhal a od toho dňa, kde som ráno zjedol iba 8 bobúľ hrozna už nič nejedol a zahájil som 7 dňový pôst iba o destilovanej vode, ktorú som si išiel kúpiť do neďalekej lekárne. Neváhal som preto, lebo moje doterajšie naštudované informácie hovorili jasne za to, že ľudské telo ma vynikajúcu regeneračnú a očistnú schopnosť, ak do neho nič iné nedáme, ako je voda zbavená všetkých baktérií a minerálov. Veľkú časť týchto informácií som čerpal od amerického lekára Dr. Stanley S. Bassa, ktorý má aktuálne 95 r. a teší sa plnému zdraviu hlavne vďaka tomu, že všetky choroby už od svojich 18. narodenín lieči pôstom.

Pôst je v prírode, či u ľudí v minulosti v našich končinách, či aj dnes pre ľudí žijúcich v technicky menej rozvinutejších končinách sveta, kde niesu obchody celkom normálna súčasť života. Zver a ľudia počas zimných mesiacov často hladujú, keď si neulovia, či nenájdu nejaký druh potravy. Dlhý čas mi vŕtalo v hlave, ako je možné, že je toľko ľudí, ktorí prežili hladomor v koncentračných táboroch počas niekoľkých mesiacoch a aj tak sa dožili veľmi vysokého veku, počas ktorého ešte stihli o tom vypovedať ľudom aj v dnešných dňoch. Je veľmi pravdepodobné, že to bolo aj tým, že ich telo sa pri nútenej hladovke v uväznení natoľko prečistilo, že mohli začať “s novou telesnou schránkou”. To je len jedna z úvah o príklade(aj ked extrémnom v tomto prípade), ako priaznivo na naše telo pôsobí pôst o vode, či iba minimálnom prísune nejakých nutričných hodnôt.

Pre sedem dňový pôst som sa rozhodol preto, lebo bežne sa na liečbu salmonely aplikuje hladovka o čiernom nesladenom čaji, suchároch, čistých varených zemiakoch a pod. po dobu siedmich dní. Potom vo väčšine prípadoch príznaky ustupujú a telo sa salmonely, ktorá sa drží väčšinou na stenách hrubého čreva zbaví. Okrem toho som moje vedomosti čerpal z knihy od Bebky pre veterinárov “Infekčné choroby psa a mačky” od M. Svobodu, ktorú by si mali prečítať aj humánni lekári, ktorí také široké vedomosti infekčných chorôb na škole medicíny nedostanú. Preto im väčšinou radia skúsení veterinári.  Nakoniec som nepochyboval o tom, že sedem dní iba o destilke telu pomôže zbaviť sa tejto pliagy, no ku koncu som mal pocit. Kedže v mojom prípade, kedy som nemal žiadne príznaky salmonely je veľmi ťažké určiť, odkiaľ som ju mohol chytiť. Pravdepodobne mám tak silnú imunitu vďaka fruitariánskej strave, že sa táto infekčná choroba vo mne nijako nešírila. To ale znamená, že som ju mohol chytiť pred rokmi a teraz sa na to náhodou prišlo. Ale to je iba moja domienka, pretože možných druhov salmonely je 200. Nenechali sme nič na náhodu a tak som ostal počas tejto doby okrem behov a kúpy destilky z neďalekej lekárne doma. Zároveň si išla dať urobiť test na salmonelu aj priateľka Beba, ktorá bola na salmonelu negatívna. Takže ani veľká šanca nebola, aby to aj niekto iný odo mňa chytil.

V minulosti som postupoval jednodňové pôsty o vode raz za týždeň, no to som jedol ešte mäso. Predtým som ešte v armáde zvládol 5 dňové prežitie na konci 6 týždňového výcviku a tak som sa nebál, že budem mať problém to vydržať. Pri pôstoch o destilke sa neodporúča vykonávať zvýšenú fyzickú aktivitu, no ja som sa rozhodol túto šancu “núteného” pôstu využiť a zistiť do kedy budem vedieť popri pôste trénovať. Stanovil som si jeden beh v nenáročnom teréne deň, k tomu kliky, hrazdu a cvičenie brušných svalov. O tom, ako sa mi viedlo a aké som mal pocity som si zakaždým viedol detailné poznámky a fotky o ktoré sa s vami chcem teraz podeliť.

Nultý-1. deň pôstu. Štvrtok:

Ráno o 6am po prebudení som cvičil 5×20 klikov s rôznymi širkami medzi dlaňami na zobudenie. To som ešte nevedel výsledok testu. Po cvičení som na rýchlo zjedol asi osem bobúľ hrozna a ponáhľal som sa na polikliniku po výsledky testu. Akonáhle som sa dozvedel pozitívny nález, prečítal som si niečo o tom na internete(hlavne doporučovaný spôsob liečby) a tak som sa okamžite rozhodol pred 7 dňový pôst o destilke. Ešte som odskočil oznámiť nález infekčnej choroby k mojej OL, ktorá mi povedala, že zo zákona ma musí poslať na infekčne oddelenie do nemocnice, takže mi vypísala sprievedný list, či ako sa to volá. Dnes a zajtra som tam zájsť nestihol, lebo som ešte musel postíhať všetko na to, aby som mohol byť v kľude doma počas nasledujúcich siedmich dní a tak infekčné navštívil až v pondelok. To, čo som sa tam od doktorky dozvedel ma dosť zaskočilo a iba utvrdilo v tom, že lekári toho veľa nevedia. Česť výnimkám samozrejme, ktoré majú záujem aj o sebavzdelávanie. O tom ale neskôr.  Išiel som do lekárne, kde mali kvalitný destilátor, no musel som si ísť ešte kúpiť sklenené fľaše, pretože destilovaná voda na seba viaže všetok bordel a tak aj bordel z plastových fliaš. O pravdivosti tohoto tvrdenia som mal možnosť náhodou prísť na piaty deň pôstu. O tom teda neskôr.

– 11:00 am som si išiel zabehať. Dal som dokopy 12,5 km vo voľnom teréne a vo voľnom tempe. Tepy som mal ešte normálne. Kedže to bol týždeň po sobotnajšom ultramaratóne v tatrách, mal som ešte trochu bolestivé koleno, ktoré ma začalo bolieť na preteku, no neprešlo to do veľkej bolesti, ako začiatkom týždňa. Nohy som mal stále ešte trochu ťažšie

– 12:45 pm som dal mierny strečing počas 10. min

– po strečingu som si hodil šlofíka na dve hodky, Nemal som čo robiť a bol som ešte unavený z predchádzajúcich dní

– 10:30 pm až teraz večer, teda po viac, ako 12 h pôstu som po prvý krát cítil veľmi mierny pocit hladu

– spať som išiel pred jednou ráno, kedže poobede som mal netradičnú siestu. V noci som spal kľudne bez pocitu hladu, či nejakého budenia

Pozn.: Počas prvého dňa som vypil 3,5 l destilovanej vody a mal som 2x normálnu tuhú stolicu.

Na fotkách mám počiatočnú rannú hodnotu telesnej váhy a fotku odfotenú pred obedom. Odteraz som sa každý deň ráno po prebudení a toalete odvážil a odfotil, aby som mal prehľad, ako som vizuálne postupne chudol:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. deň pôstu. Piatok:

– 8:30 am budíček a na úvod dňa 10 zhybov, ktoré sa mi robili veľmi ľahko. Kiež by nie, keď mám o dve kilá menej. Ráno bez pocitu hladu. Akurát som bol smädný

– doobedňajšie trable v práci z domu ma psychicky dosť vyčerpala a tak som dnešnú energiu na beh dvojnásobne vyčerpal. Preto som behať dnes nebol a zároveň som si povedal, že prácu úplne na celý čas pôstu vynechám

– poobede som cítil mierny pocit hladu, no nič nekontrolovateľné

– 6:30 pm som odcvičil 100 klikov a 40x brušný cvik s kolečkom. Počas tohoto cvičenia som cítil mierny nedostatok energie, čo sa prejavovalo tak, že som sa po každej sérii trochu viac zadychčal

– 8 pm 10x zhyby na hrazde na kontrolu, ako som na tom silovo aj neskôr večer. V pohode bez problémov som to odcvičil

– 9 pm uložil som sa do postele

Pozn.: počas celého dňa som cítil tupú bolesť v oboch kolenách. Také niečo som už min. rok necítil, takže je veľký predpoklad, že to je spôsobené pôstom a očistou. Dnes som vypil 3,5 l destilky a stolica dnes už žiadna nebola

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. deň pôstu. Sobota:

– vďaka skorému uloženiu sa k spánku som vstal o 3:30 am úplne čulý, no nechcelo sa mi tak skoro nič robiť a tak som si išiel ľahnúť opäť do postele. Predsa len ten čas pôstu rýchlejšie zbehne, ak človek spí

– 6:30 am finálny budíček, kedy ma zobudil Bebin budík do práce. Hneď z rána som vypil pol litra destilky. Zaujímavé bolo, že som hneď po pár minútach opäť cítil smäd

– 9am stolica! Síce iba malé množstvo, no aj tak. To ma dosť prekvapilo, no bral som to tak, že vyšiel zo mňa zvyšok. Farba a konzistencia bola normálna

– od rána som mal biely povlak na jazyku. Vraj normálny jav počas pôstu. Od rána som ale cítil únavu a apatiu

– 11:30 am 3 x 10 zhybov na hrazde. Po každej sérií sa mi mierne točila hlava a tep sa mi ustáloval pomalšie

– 1:30 pm-2:30 pm som si hodil šlofíka, lebo ak som sa postavil, zakaždým sa mi točila hlava. Som zvedavý, ako sa mi bude behať neskôr poobede

– mal som výkyvy nálad a tak som sa rozhodol s nikým veľmi nekomunikovať, či po telefóne, alebo cez internet. Tieto výkyvy nálad sú vraj tiež bežné počas pôstu

– dnes po prvý krát som začal intenzívne začal cítiť vôňu ovocia. Pre príklad som sedel v obývačke a za barom v kuchyni na zemi bol kôš s jablkami, ktorých vôňu som cítil na niekoľko metrov až tak intenzívne, ako keby som privoňal k odkusnutému jablku. Veľmi zaujímavá skúsenosť, ktorá mi ostala po celý čas pôstu. Táto opojná vôňa ma aj celkom psychicky nasýtila, aj keď doobeda mi trochu škŕkalo v bruchu

– pred behom som vypil pol litra vody a hneď po prvých metroch som opäť cítil silný smäd so sprievodnými javmi, akými sú suché pery a sucho v ústach. Počas behu to dnes bolo už úplne o niečom inom. Mal som naozaj čo robiť, aby som sa sústredil na tak pre mňa jednoduchý pohyb, akým je beh. Tesne po behu som pri ľahkom strečingu chytal mierne kŕče do lýtok. Už sa začína prejavovať nedostatok minerálov. Plus počas behu mi začalo po prvý krát brnieť(mravenčiať) pod hornou časťou lebky. Po behu som v sprche intenzívne cítil stekať vodu po najväčsom orgáne tela, teda po koži. Veľmi príjemný pocit. Obával som sa, čo to bude, ak sa budem v pondelok ráno holiť pred návštevou špitálu

– po behu som potreboval zájsť do banky na druhú stranu mesta. Tak som sadol na bike a prešiel som cez stred hlavnej ulice. Intenzívne som cítil všetky vône jedál, čo ľudia jedli na letných terasách a to už aj na 10-15 m odo mňa. Super pocit!

– večer hrazda 3 x 10 opakovaní, ktoré som odcvičil s “prstom v zadku”. Úbytok na váhe má svoje výhody. Počas cvičenia cítim brnenie(mravenčenie) pod hornou časťou lebky

-spať som išiel o 10:30 pm

Pozn.: dnes som už žiadnu bolesť kolien necítil. Počas dňa som vypil 3 l vody. Viac do mňa nevošlo.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4. deň pôstu. Nedeľa:

– 7:45 am prirodzený budíček bez budíka. Zobudil som sa s veľmi kľudnou mysľou. Po postavení sa z postele sa mi hlava netočila, no od dnes som začal opäť cítiť mierne brnenie(mravčenie, či ako to opísať) pod hornou časťou lebky

– dnes som sa celý deň cítil letargický, bez energie. Asi už došlo aj na mňa, že mi telo dalo najavo, že nemám čo trénovať počas očisty organizmu. Ja som chcel na sebe vyskúšať, za aký čas to na mňa príde. Predsa len ľudia v minulosti takto často hladovali a v dávnejšej minulosti pravdepodobne museli aj v takom stave bojovať, ak ich napadol nejaký predátor, či iný kmeň

– poobede pred behom som mal pocit zvýšenej telesnej teploty, tak som si dnes dal od behu pauzu

– jazyk som mal stále s bielym povlakom

– spať som išiel o 10 pm celkom unavený

Pozn.: Dnes som vypil 3 l vody

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

5. deň pôstu. Pondelok:

– dnes som sa ráno zobudil s rovnakým pocitom, ako včera, teda brnelo mi pod hornou časťou lebky, no dnes už intenzívnejšie a k tomu neskôr pribudlo aj točenie hlavy pri rýchlom postavení sa. Tiež som si všimol, že mi začal strašne smrdieť pot. Podľa toho, čo som čítal o pôste, tak to mi začala “acidotická kríza” a telo sa začína intenzívne čistiť aj cez potne žľazy. Na to ani dezodorant nepomáha..

– zatial úbytok na váhe -7 kg. Opäť sa cítil, ako mechom udretý

– ráno som sa oholil, čo mi pripadalo dosť nepríjemne teraz na citlivú kožu a išiel som na povinnú návštevu infekčného oddelenia do špitálu na druhú stranu mesta. Ako ináč, ako na bicykli, čiže som dnes dal aspoň 8 kilákov na biku. Mal som čo robiť, lebo keď som začal trochu viac šliapať do pedálov, tak som sa rýchlo zadychčal

– na infekčnom mi sestrička podala teplomer, ktorý ukázal telesnú teplotu 36,7 °C, aj keď som sa cítil, že mám vyššiu. bola veľmi dôležitá nemenovaná lekárka, ktorá mi hneď na úvod povedala, že žiadna salmonela sa neprenáša z človeka na človeka. Čo už mi začalo byť podozrivé. Keď som jej povedal, že som od štvrtka zahájil 7-dňový pôst a dnes mi beží 5. deň pôstu iba na destilovanej vode, pani doktorka to zaklincovala tým, že mi po chvíli rozmýšľania povedala, že mi predpisuje antibiotikum Ciprofloxaxín na 5 dní po jednej  500 g tablete 2x denne. Hlavne táto pani lekárka by si mala aspoň raz prečítať vyššie spomínanú knihu od M. Svobodu o infekčných chorobách. Aj všade na internete som sa dočítal, že na salmonelu sa antibiotiká bežne nepredpisujú, pretože iba spomaľujú prirodzenú liečbu dietou. Predpisujú sa iba v krajných prípadoch, keď už bežná liečba nepomáha. Plus som ešte nepočul o antibiotikách, ktoré sa môžu podávať na lačno a nie to ešte na 5. deň pôstu iba o destilke. To by som mohol považovať o ohrozenie môjho života toto, no kašlať na to, lebo tento prístup iba násobí môj negatívny pohľad na postupy liečby modernej západnej medicíny. Samozrejme mi tela doktorka, ktorá evidentne toho veľa o liečbe salmonely nevie, dala podpísať súhlas s liečbou antibiotikami. Čiže takto sa moderné lekárstvo bráni voči trestnému oznámeniu pozostalých, ak ich takto prípadne zbavia zdravia, či života.

– poobede som bol po návšteve špitálu dosť vyčerpaný(najkôr z môjho rozčarovania z návštevy infekčného odd.) a tak som si musel ľahnúť a spal som nejaké dve hoďky. Poobede som bol dosť unavený

– napriek únave som musel ísť po destilku do lekárne, lebo moju 7 l zásobu som cez víkend vyčerpal. V lekárni mali výpadok prúdu a tak mi povedali, nech prídem po destilku až po štvrtej. No ja som už žiadnu doma nemal a už teraz som mal veľký smäd, tak som im povedal, že potrebujem aspoň niečo. Tak mi pani lekárnička naplnila litrovú fľašu. Bolo mi čudné, ako tak rýchlo a to bez prúdu mohla dostať z destilátora liter destilky. No bolo mi to vtedy dosť jedno a tých pár hodín už na litri vydržím. Keď som ale doma ochutnal destilku, tak chutila úplne inak. Až som začal lekáreň podozrievať, že mi napustili vodu z vodovodu, či iba nejakú neperlivú minerálku. No nechutilo to ani tak. Skôr, ako nejaká “pokazená” destilka. Keď som tam išiel po štvrtej, opýtal som sa ich, či mi vtedy naliali vodu z vodovodu, lebo to nechutilo, ako destilka. Potom mi teta lekárnička prezradila, že oni majú stále trochu zásoby destilky pre tieto prípady, no v plastovej nádobe. Že sa im to už s výpadkom prúdu pár krát stalo a začali to riešiť takto. Tak som ich upozornil na to, že destilka má tendenciu ťahať na seba všetok bordel a tak naťahala na seba aj ten humus z plastu, ktorý by som za normálnych okolností ani necítil. No pri tak zvýraznených zmysloch to nebolo možné necítiť. Vraj to napravia výmenou za sklenenú nádobu, tak ak najbližie budem podstupovať pôst, rád si to preverím. Ináč táto lekáreň veľmi pohotovo pripravila aj 7 l destilky, čiže musia mať kvalitný a výkonný pristroj. Akurát asi nemali informáciu o tom, ako ju skladovať.

– večer ešte o polnoci som nevedel zaspať a potom po prvý krát prišli brutálne chute na jedlo. Bola to naozaj silná skúška vôle, no vydžal som, pretože som si spomenul na kamošov, ktorý držali pôst počas 10. a viac dní. Predsa len mne už ostávalo už iba 2,5 dňa a to vydržať už nieje taká veda.

Pozn.: dnes som vypil niečo cez 3 l vody. Jazyk mám stále s bielym povlakom. Pot aj večer naďalej silno zapácha.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6. deň pôstu. Utorok:

– dnes ráno som sa cítil o niečo lepšie, tak som sa hneď dohodol na spoločnom voľnom behu. Desať zhybov na hrazde som urobil ľavou zadnou, no dosť ma vyčerpali a na chvíľu som si musel po tomto krátkom cvičení ľahnúť. Tu som si spomenul na prežitie v armáde, kedy som mal na štvrtý deň rovnaké stavy

– pred behom som si dal 10 zhybov, ktoré som dal v pohode. Niet sa čo čudovať, keď som doteraz schudol 8 kg, no dosť som sa pri tom zadychčal

– po ani nie prvých dvoch kilometroch behu, kedy som mal celkom ustálené tepy som začal cítiť veľmi intenzívne kŕče do všetkých svaloch na nohách. A to naozaj všetkých, tak som sa musel otočiť a späť domov dokráčať. Už aj kráčanie ma riadne unavovalo a mal som problém komunikovať s kamošom

– od rána som mal pocit, ako na zvracanie a to hlavne po vypití hoc aj malého množstva destilky, no prešlo to. Pôvodne som si myslel, že to je ešte nejaký vzdor žalúdka, že mu nedávam nič na jedenie, no od kamoša som sa dozvedel, že to je pravdepodobne nástupom druhej acidotickej krízy

– po behu som už nič nerobil. Nebol som schopný

– večer o 10 pm ma začala páliť záha. Čiže som mal zvýšenú tvorbu žalúdočných kyselín. No nechápem prečo

– večer som nevedel zaspať aj napriek tomu, že som poobede nespal

Pozn.: dnes som vypil 3 l vody, no nasilu posledný liter pred spaním skoro na ex.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7. deň pôstu. Streda:

– budíček 9 am kvôli ponocovaniu

-stále som vnútorne slabý, no bez problémov viem urobiť akékoľvek cvičenie s vlastnou váhou akurát, že sa pri tom zadychčím a rýchlo sa mi pri tom rozbuší srdce. Tento stav prirovnávam ku stavu u bežcov známemu pod názvom “Zatavenie”. Veru by som nechcel tento stav mať niekoľko mesiacov, či rokov

– pred obedom ma začalo napínať po každom napití z destilky. Do večera som vypil sotva jeden liter destilky a až do rána som sa rozhodol už radšej nepiť vôbec. 3/4 dňa už musím vydržať aj bez vody. Zaujímavé bolo to, že dnes som pocit smädu nemal už vôbec

– poobede som išiel nakúpiť ovocie a zeleninu na nasledujúce dni po pôste. A nakúpil som toho dosť.

– o 11 pm som si išiel úplne unavený ľahnúť, no po chvíľke som nevedel vôbec zaspať. Hladom to nebolo, lebo oproti posledným večerom som vôbec nemal pocit hladu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po siedmom dni pôstu, teda ráno po uplynutí siedmich dní. 1. rekuperačný deň:

-v noci som spať veľmi nemohol. Prakticky som noc iba prebdel na gauči

– pred tým, ako som sa rozhodol niečo zjesť som sa postavil na váhu a mal som o 100 g viac, ako včera. To bolo pre mňa veľmi zaujímavé, kedže som bol v tom, že ak som minulý deň vypil iba liter vody, tak dnes budem mať zákonite nižšiu váhu, ako včera

– po vážení som poriadne rozkusal strúčik cesnaku, ktorý som po minúte vypľul. To malo byť na záverečnú “dezinfekciu” tráviaceho traktu. Treba strúčik cesnaku určite vypľuť, lebo jeho trávenie by bolo po tejto dobe dosť obťiažne a pravdepodobne by navodilo žalúdočné bolesti. Po 15. minútach som zjedol kúsok vodového melónu, kedže som mal pocit, že ak dostanem niečo do žalúdka po siedmich dňoch, žalúdok to zamestná a telo unaví a tak budem môcť spať aspoň pár hodín. Zaujímavé bolo, že aj napriek tomu, že príručky o pôste hovoria o tom, že doba rekuperácie a postupnom nabiehaní opäť na tuhú stravu má trvať rovnaký čas, ako pôst, no do mňa vošla polka štvrťka  5 kg melóna, ako nič. Jedol som ale po malých sústach asi 15 min. Jedol som dovtedy, pokiaľ mi doslova nezareval žalúdok, čo bolo aj dosť počuť. Pôvodne som mal v pláne odšťaviť mrkvu, no bolo ešte skoro ráno a ja som nechcel budiť Bebu, ktorá ešte tuho spala. Po zjedení toho kúska melóna ma to príjemne unavilo a išiel som si konečne na dve hodinky ľahnúť

– o 8 am som sa zobudil na obrovský hlad. Pomaly som dojedol zvyšok melóna a išiel som si odšťaviť mrkvu. No po zjedení melóna sa mi spustila perilstatika čriev a už som sedel na záchode. Nevyšlo zo mňa veľa, no malo to klasickú konzistenciu. Takto sa to opakovalo počas dňa 5 x. Odšťavil som si pol litra mrkvy a liter šťavy z jabĺk na neskôr. Po vypití deci a pol mrkvovej šťavy som mal dosť. Bol som úplne plný. Zato tak sladkú cerstvú šťavu z mrkvy som ešte nepil. Po 10 min. som mal opäť vlčí hlad. A tak to pokračovalo počas celého dňa. Vypil som naraz čo do mňa vošlo a na nejakých pár desiatok minút som mal kľud. Potom sa to zopakovalo, akurát sa zväčšovali vypité dávky šťavy a predlžovali pauzy kedy som necítil hlad. Zaujímavé bolo, ako sa rozťahoval žalúdok

– hlava sa mi ešte trochu točila, no zmizlo to mravčenie pod hornou časťou lebky a už pred obedom som sa cítil opäť pri sile, ako po silnej káve. Mal som neskutočný energetický náboj

– poodvečer som už skúsil zjesť aj niečo tuhšie. Predsa len som toho názoru, že aj ľudia v minulosti po nútenej hladovke isto neprechádzali na tuhú stravu postupne. Plus ovocie je ľahko strávitelné, takže som sa ničoho neobával. Na druhej strane, ak by som sa mal riediť všeobecnými pravidlami, tak by som toho veľa nezistil. Takže ako prvé tuhšie jedlo som si dal čerstvé figy. Teda iba ich vnútornú sladkú časť, kedže som čital, že opice jedia iba vnútro fíg a vonkajšiu šupku vyhadzujú. Zver mala v tomto oveľa lepší cit, ako aktuálna západná civilizácia, takže toto po nich rád budem opakovať. Jedol som dovtedy, pokiaľ som nebol plný. Zjedol som dokopy vnútro z 8. fíg. Po pol hodinke som opäť cítil neskutočný hlad. Prirovnával som to k nábehu na fruitariánstvo, kedy som sa nevedel dojesť ovocia. Večer som teda skúsil zjest ešte jednu vec a to rozmixovaný mrazený hrášok s trochou soli a čerstvou chilli papričkou, ktorú som dostal od kamaráta Tibiho z veľkoskladu ovocia Horti s.r.o. na Južnej triede v KE. Tu som bol opatrnejší, lebo som nevedel, ako zareaguje žalúdok na chilli a tak som hrášok spolu s chilli poriadne rozmixoval v mixéri. Jedol som po lyžičkách s chvíľkovými odstupmi, no žalúdok neprotestoval. 3/4 kila kaše som jedol asi hodinu, no po zjedení som mal opäť pocit hladu. Neskutočné! Tak som zašiel ešte ďalej a zjedol som hrsť orechov, ktoré som poriadne rozkusal. Až po tomto súste som mal od nenažraného žalúdka pokoj

– takže som dnes preskočil asi 6 klasických rekuperačných dní, no ničoho neľutujem, lebo to nebolo nič strašné, kedže mám žalúdok zvyknutý na konzumáciu veľkých dávok ovocia a zeleniny

Pozn.: dnes som cítil celý deň mierne kŕče v nohách. Na veľkej som dnes bol 5 x.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. rekuperačný deň:

-ráno som sa zobudil skoro úplne v pohode. Kŕče už prešli tiež

– ako prvé jedlo som mal jablčnú šťavu. Prvé dúšky išli do mňa ťahšie, no neskôr to už išlo do mňa normálne a nemal som problém ani s konzumáciou tuhej stravy

– opäť som obul bežecké topánky a dal som si ľahký, 10 km beh po lese. Cítil som sa celkom fajn. Tepy som mal celkom v pohode na to, že som ešte včera ráno ešte nevedel normálne fungovať. Po behu kŕče žiadne. Telo sa dostalo do normálu. Verím, že to bolo hlavne tým, koľko som toho včera zjedol. Dokopy to bolo okolo 3000 kcal, čo je moja normálna denná dávka jedla

3. rekuperačný deň:

-tu už to išlo normálne. Pil som stále veľa štiav, no poobede a k večeru som si dal aj tuhšiu stravu a už bez akýchkoľvek problémov

– počas výbehu v Smolníku na kopec som sa ešte celkom rýchlo zadýchal, no nohy som už mal silnejšie

Od včera som ťahal bežecké tréningy počas nasledujúcich siedmich dní a až na siedmi deň, keď som dokopy nabehal dokopy 110 km s nastúpanou výškou niečo cez 3000 m som začal cítiť únavu svalov. No o tom už viac v týždennom tréningovom sumári. Po siedmom rekuperačnom dni mám spať 5 kg na váhe.

Prikladám výsledky testov na Salmonelu:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na záver by som chcel napísať, že sa naozaj netreba báť použiť na liečbu drvivej väčšiny chorôb pôst o destilovanej vode. Počul som už o nejednom konkrétnom prípade z mojej blízkosti, kedy sa ľudia pôstom vyliečili z rôznych nádorových ochorení, či dokonca rakoviny. Treba si uvedomiť, že tam, kde nieje prebytok nezdravých potravín, takéto choroby sa skoro vôbec nevyskytujú. Dnes už len veľmi málo lekárov okamžite nepredpíše svojim pacientom antibiotiká na väčšinu liekov. Je mi jasné, že na nich tlačia z hora, aby sa drahé lieky predávali ako prvé a práve preto väčšina lekárov bude proti tak primitívnej samoliečbe, akou je pôst o destilovanej vode. Je pravda, že na dlhodobejší pôst musí byť človek naozaj odhodlaný, alebo mať na to vážnu zdravotnú zámienku. Dni  na pôste plynú oveľa rýchlejšie, ak má človek konkrétny ciel.

Zároveň musím spomenúť jednu pre mňa dôležitú vec, na ktorú som už takmer zabudol. Tento sedem dňový pôst mi okrem tela super vyčistil aj myseľ. To som si naplno uvedomil až keď som sa prvý krát najedol a prešli nepríjemné sprievodné javy pôstu. Odvtedy, keď som rozprával s ľuďmi som mal myšlienky oveľa presnejšie a usporiadanejšie, ako  kedykoľvek doteraz, čo si pamätám. Ťažko to celé opísať slovami, treba to zažiť!

Doplním tu ešte veci, na ktoré som pri písaní článku zabudol. Je zaujímavé, ako mi už po štvrtom dni začali vadiť výfukové plyny áut, keď som išiel bicyklom do nemocnice na prehliadku. Doslova som sa pri jazde dusil. Druhá vec, ktorá ma dusila bol cigaretový dym, keď som prechádzal okolo nejakého fajčiara. To po týždni od pôstu už skoro ani neregistrujem. Zaujímavé, ako si už len tak banálnou vecou, ako potravou zanesieme tieto čuchové receptory.

Osobne takýto 7 dňový pôst zaradím do tréningu 2x do roka, kedže počas rekuperačnej noci som si v noci nechal na hrudi hrudný pás na meranie pulzu a ráno som mal zaznamenaný najnižší kľudový tep 38 úderov/min. Taký tep som mal naposledy minulý rok, keď som bol v plnom tréningu a v oveľa lepšej forme, ako som teraz. Nechcem nikoho na nič presviedčať, len si skúste o pôste niečo naštudovať a úplne stačí, ak si človek bude dávať pravidelne jedno-troj dňový očistný pôst na destilke. To hlavne platí pre ľudí, ktorí konzumujú živočíšne bielkoviny. Verím, že táto skúsenosť niekomu pomôže. Ja osobne som totiž na internete liečbu salmonely pôstom o destilke nenašiel, tak táto bude aspoň prvá.