Možnosť štartovať ako eliťák v Salzburgu s preplatením všetkých nákladov som od organizátorov dostal už v januári, no musel som tomu kvôli Štefánik ultra trail odolať. Tesne pred Štefánikom som ale dostal nejaký vírus a na Štefánika som takto chorý radšej nenastúpil. Hneď v ten víkend som ale napísal do Salzburgu, či mi ešte nedajú možnosť štartovať na ich pretekoch. Claudia z organizácie pretekov to zvládla bravúrne a ešte v ten deň to bolo všetko dohodnuté.
Čo sa týka prípravy, tak vďaka teplotám a upchatým dutinám som týždeň pred Štefánikom nabehal iba 25km a ešte na Paralenoch som klusal tento nasledujúci týždeň pred MOzartom, ktorý bol týždeň nato. Bol som na vážkach, ako na to moje telo bude reagovať, lebo tak málo som dva týždne pred ultra nikdy nebehal. Plus do toho bolo každodenné potenie, ktoré som ale kompenzoval zvýšeným prijmom minerálov zo zeleniny.
Do Salzburgu som pricestoval autom vo štvrtok a po krátkom preklusnutí som sa pobral do reštaurácie, kde sme mali mať večer spoločnú večeru so vzájomným predstavením sa medzi elitnými bežcami. Väčšina z nich boli rakúšania, či nemci, no boli tam aj bežci z anglicka, Sírie, Izraelu, Francúzska, či dvaja bežci z Čiech z ktorých jeden bol dobrý cestný ultramaratónec Daniel Orálek o ktorom som už čo to počul, lebo sa zvykne občas objaviť na kopcovitých ultra aj u nás na Slovensku. Pokec hlavne s anglickou bežkyňou, ktorá tam bola s mamou a s prísediacim riaditeľom pretekov s ktorým som mal dosť podobnú cestu k ultra bol pekným spestrením večera.
Druhý deň som mal ešte jeden krátku klus s atletickou abecedou, pri ktorej som si smrkal každú chvíľu nos a večer som sa musel ešte vypotiť. Povedal som si, že ak ráno budem mať teplotu, tak na štart radšej nenastúpim.
Ráno som sa zobudil bez teploty, no to sa človek zobudí stále, aj keď je chorý, takže som sám seba oklamal, že všetko bude dobré.
Mal som so sebou aj bežecké palice Leki s ktorými som sa už do menších stúpaní naučil celkom efektívne behať a pri väčších stúpaniach mi pomáhali odľahčovať nohy. Na nohách som mal už tradične obutý model Olympus 2.5 s vibram podrážkou a dobrým gripom od značky Altra. Organizátor nakoniec kvôli teplému počasiu bez dažďa okresal povinnú výbavu na vodu, jedlo a píšťalku. Takže praktický som mal v bežeckej veste od ARChMAXu iba dve 0,3l fľaše s vodou a zopár gélov. Organizátor tieto preteky chce mať asi naozaj rýchle, pretože na trati si človek mohol nechať odložiť až dva dropbagy. Ja som využil iba jeden.
Po štarte o 5:00 z hlavného námestia v Salzburgu sme behali cca 7km po rovine (asfalt/upravená cesta) v prednej skupinke ôsmych bežcov. Ja som plánoval behať tento úvod v tempe nie rýchlejšom, ako 4min/km, čo sme ani raz neprekročili. Akonáhle sme ale začali stúpať, tempo som zvolnil a nechal som ich vpredu sa navzájom hecovať samých. Potreboval som si aj odskočiť na malú a tak ma obehlo zopár ďaľších bežcov. Držal som sa tak do 15. miesta, čo mi celkom vyhovovalo. U mňa bolo zásadné byť v pohode do 50. km a držať si vyššie tempo hlavne pri rovinách. Pri zbehoch som sa držal trošku na úzde, aby sa mi nevrátilo zranenie predného stehna z Poludnice z pred dvoch týždňov. Výbehy som buď odbehol, alebo pri ostrejších odkráčal s paličkami v rýchlom tempe.
Ak by som mal v krátkosti opísať povrch, po ktorom sme behali, tak veľa sa behalo po asfalte, potom tam boli aj technické zbehy po kameňoch/koreňoch, no nebolo ich až tak veľa, obehne sa veľke jazero a krátky úsek bol aj bahnistý pri jednom zbehu ešte z prvej polky, kde som sa pri objehavaní súpera v blate pošmykol a urobil som kotrmelec. A boli aj schody, aj keď iba zopár. Ináč mi trať nerobila nejaké problémy. Teda až dovtedy, kedy mi neodišli stehná a šľachy okolo kolien a tak chrupavky dostávali priamé nárazy, čo vyústilo až do takej bolesti, že som nevedel zbiehavať a neskôr ani chodiť už žiadne zbehy.
Čo sa týka značenia, tak niektoré úseky boli značené dosť nelogicky, alebo značenie na križovatke chýbalo. Takže som viacero krát musel zastať a hľadať značku, či dva krát sa po krátkej chvíli vratiť na správnu cestu. Tu je dôležite si trasu pretekov naozaj dopredu dobre naštudovať. Trasa sa totiž križuje a tak vás vedie chvíľu rovnakými bodmi, ako v prvej polke.
0 Comments