Môj päť dňový suchý pôst: Bez jedla, bez vody, bez umývania s vodou
25

Nov

2018

Tento pôst som sa rozhodol urobiť systematickejšie, ako pôsty na vode a celkom sa mi to vyplácalo. Po nevydarenej pretekárskej sezóne tu na starom kontinente som chcel očistiť svoje telo a mysel ešte intenzívnejšie, ako to je pri pôste o vode a rád som si chcel na sebe overiť, ako to je s tou stratou svalov počas suchého pôstu. Priznám sa, že pôvodne bol v pláne 21. dňový pôst na vode, no kedže sa chcem na skoré jarné preteky pripraviť s dostatočným predstihom, rozhodol som sa pre kratší suchý pôst. Po troch týždňoch bez jedla by som sa späť k sile dostával oveľa dlhšie a tým sa ukrátil o potrebný zimný tréning. Prvý krát totiž chcem konečne začať tréningovú prípravu o mesiac a pol skôr, ako som to robil po pôstoch posledné tri sezóny.

O pôste a jeho očistných vlastnostiach som už napísal tri články po mojich predchádzajúcich pôstoch na vode (1x 7dní a 2x 10 dní vždy s odstupom roka a to na jeseň po ukončení pretekárskej sezóny. Teda až na prvý 7 dňový pôst, kedy som si ním vyliečil salmonelózu, čo bolo ku koncu pretekárskej sezóny), tak sa tým už nebudem teraz veľmi zaoberať. Koho to zaujíma, nech si to nájde v kolonke “Články o zdraví”. Tu spomeniem iba to, že suchý pôst je zhruba tri krát intenzívnejší, pretože telo potrebuje vodu získať na chod základných funkcií. To samozrejme iba za predpokladu, že naše telo funguje na primitívnej forme príjmu energie. Pri príjme astrálnej energie to funguje oveľa jednoduhšie, kedže všetko vo vesmíre je zložené z atómov.

Funguje to tak, že ak telo nemá zdroj vody, tak si ho získava z buniek, ktorých základ tvorí vodík(H) a ten spolu s kyslíkom(O2) tvorí vodu. Telo ale nefunguje náhodne a tak, ako pri pôste na vode sa najprv zbavuje poškodených/chorých/starých buniek, aby z nich prijalo vodu a šetrí si zdravé bunky na neskôr. Tu získava ale postupne, lebo okrem vody mu treba aj energiu na chod a tú čerpá z cukrov, potom z tukov a nakoniec zo svalov a poškodených buniek.

Pri svaloch na chvíľu ostanem, lebo čo som si zisťoval o suchom pôste, svaly sa mali strácať pomalšie, ako pri pôste na vode. Zmysel mi to aj dávalo, lebo na suchom pôste človek vydrží kratšiu dobu a tak telo nebude potrebovať až toľko energie, takže minie zo svalov iba viac vody. Keď som teraz opäť pri tej vode, tak verejnosť väčšinou vie, že telo dospelého človeka obsahuje zhruba sedem litrov krvi. No už menej ľudí vie, že priemerná mužska postava obsahuje až 50 litrov tekutín(to mám z odborných zdrojov tvz. výskumu západnej medicíny, ktorá to vie zmerať u každého jedinca v tlakovej komore, či ako sa to odborne volá). Samozrejme, že tie litre tekutín sú všade: v orgánoch, svaloch, dutine brušnej a pod. To ma posilnilo v názore, že nieje sa čoho báť, ak má človej čistý organizmus po rokoch konzumácie surovej stravy rastlinného pôvodu(primárne ovocie a zelenina, ktorá je primárne listová a bobulová), ktorá je ako si stále myslím, ideálna pre človeka. Potvrdzujú to nejedny veľmi dobré krvné vysledky u dlhodobo sa stravujúcich fruitariánov/vitariánov.

Takisto som si pred rokmi uvedomil, že pôstom nečistím iba usadeniny z chemikálií obsiahnutých v ovocí, vody, či vzduchu, ale takisto, ak sa čistí telo až na bunkovej úrovni a z buniek sa skladá naše telo, tak sa viem očistiť z rokov naukladaných nečitôt aj z kostí. A to je už celkom sila.

Keď som začal s pôstami na vode, bol som popravde k suchým pôstom skeptický. Ale keď som už minulý rok nemal pri poslednom desať dňovom pôste príznaky zaneseného organizmu ťažkými kovmi a nánosmi zo stravy na stenách hrobého čreva, vedel som, že je čas vyskúšať niečo také. Inač by podľa lekárskej teórie hrozilo, žeby som si očistným procesom tela zaniesol týmto sajrajtom pečeň a obličky. Ešte dobré, že v minulosti nielen ja, ale kopa ďaľších ľudí sme už x krát vyvrátili nejednu lekársku teóriu, ktorá nemá pevný základ na praktickom výskume na ľuďoch. Táto teória konkrétne hovorí o tom, že človeku po troch dňoch bez vody majú zlyhať obličky a pečeň a človek následne zomiera. Osobne si nemyslím, že by to nastalo ani u človeka, ktorý sa nestravuje najzdravšie, lebo bol nejeden prípad ľudí v krajnej núdzi (vo vytrvaleckom športe, armáde, či turistike), kde sa mali ľudia dostať z púšte, či extrémne suchého prostredia bez vody a zvládli to. Samozrejme je veľa prípadov ľudí, ktorí to nezvládli, no to je potom aj v nastavení mysle. Hore spomínané prípady boli ľudia, ktorí mali silnú chuť prežiť a rozhodli sa pre to urobiť maximum. Tak to funguje aj pri liečení “ťažkých” chorôb pôstom. A to, že Ježiš držal 40 dní pôst na PÚŠTI a nejedno staré náboženstvo nariaďuje pravidelný pôst je asi každému veriacemu modernému človeku, ktorí pôst odcudzuje asi cudzie. “To, že o niečom nevieš, alebo si to ešte sám nevyskúšal ešte neznamená, že to nieje možné.”

Ale to, či to vyskúšate bez prípravy vy, nechám už na vás. Každý je zodpovedný za svoje činy a ak sa považujete za svojprávneho, či nie, tak si aj tak urobíte po svojom. Osobne sa stále z časti riadim tými, od detstva naprogramovanými dogmami z domu a školy, takže do oficiálnejšie preskúmaných vecí nikdy nejdem bezhlavo a ak cítim, že už to nedávam, tak pokus ukončím. Netreba sa hrať na hrdinu, lebo tých je už plný cintorín z roznych odvetví. Všimol som si totiž, že dnes je moderné sa bez rozmyslu pretekať v tom, kto “doští ďalej”. Je to nezmysel a presne takéto individuá potom začiernia pozitívny účinok pôstov.

Aj keď lekárske výskumy s pôstom robia pre moderných ľudí min. od 1. svetovej vojny, no zaujímavé, že aj keď sú oficiálne výsledky, stále sa to očierni do takej miery, že to bude nakoniec znieť pri masu ľudí opäť ako niečo nereálne, čo zvládne iba hŕstka ľudí a aj tí najskôr podvádzajú. Mne osobne to je jedno, čo bude robiť masa ľudí. Ja sa k týmto veciam postupne prepracovávam, aby som si zaistil do mnou maximálne ovplyvniteľnej miery pevné zdravie na čo najdlhší čas v tejto telesnej schránke a zaťiaľ nič nenasvedčuje tomu, žeby som sa uberal nesprávnym smerom.

Ešte jedna vec na margo pôstu, kým začnem postupne odkývať priebeh pôstu deň po dni. Stále som toho názoru, že ak človek na sebe nepracuje, prevláda u neho zmýšlanie spoločenského zvieraťa. Boli o tom napísané aj knihy od zoológov, ktorí tieto spoločenské zvieratá mali možnosť pozorovať a pracovať s nimi pomerne dlhú dobu. Ak si pozriem správanie môjho psa, alebo toho predchádzajúceho psa, ktorý mi tragicky zomrel, tak obaja mali spoločný jeden zvyk(okrem kopu ďaľších samozrejme). A to ten, že ak zjedli niečo zlé, čo ich v tráviacom trakte upchalo (napr. veľa malých kostí) a boli im z toho zle, tak ihneď zahájili suchý pôst. Posledne, minulý rok to držal môj pes päť dní, po ktorých bol úplne bez energie a na konci ktorých vypustil zo zadku hnilobne smradľavú riedku stolicu a odvtedy sa napil a trochu najedol a hneď už pobehoval plný života, ako keby sa nič nedialo. Zaujímavé, že pes to má v genetickom kóde presne zapísane a my aj keď počas horučky, či inej choroby , ktorá nás oslabuje pcháme do seba vitamíny, či už v podobe ovocia, či lieky namiesto toho, aby sme sa pôstili aspoň na vode, lebo aj tak na jedlo nemáme chuť a jeme ho iba preto, lebo žijeme v dogmách, že keď sme slabí, musíme jesť. Pritom doba liečby sa tým oproti dobe liečby pôstom na vode neskráti. Sám to tak robím, že jem vacšinou veľa ovocia, ak som už chorý, aj keď mám vyskúšané, že by mi pomohol viac pôst na vode. Môj prípad je skôr psychický, lebo som nervózny, že nemôžem trénovať.

Tým som zhrnul asi všetko, čo som chcel pridať k informáciam o pôste ako takom, či suchom pôste, čo som nespomínal v článkoch o pôstoch na vode predtým.

Tu je podrobnejší popis jednotlivých dní vo forme poznámok, ktoré som si písal počas pôstu:

1. deň pôstu:

-začiatok pôstu v nedeľu na obed

– pre tento pôst som vypol televízor a rozhodol som sa iba čítať podobnú literatúru a články, či literatúru, ktorú mám rád. To sa mi normálne pri pôste na vode nedarilo, lebo som sa nevedel už po prvom dni sústrediť

– 2x 20 minútová prechádzka so psom vonku v mestskom parku na obed a večer. Začiatkom novembera je vonku až zázračné príjemne teplo, no vysoká vlhkosť vzduchu

– pred večernou prechádzkou so psom som mal suché pery, lebo tekutiny som pil naposledy o 9. ráno (0,25 dcl čaju) a pôst som začal o 12:00, no jedlo som jedol naposledy o 6. ráno. Po vyvešaní prádla z práčky som po pár minútach suché pery nemal. Až som sa nad tým pousmial, ako telo nasaje vlhkosť zo vzduchu

– spal som pri mierne otvorenom okne, aby telo malo možnosť nabrať vlhkosť z vonkajšieho vzduchu. Ráno som nemal ani suché pery

– po zobudení na hluk áut z ulice o 7:30 som ešte pri čítaní v posteli počul klasické zvuky črevného systému, ktoré sú aj pri pôste o vode úplne prirodzené

– ráno pri rannej prechádzke po tráve v parku so psom som cítil, ako mi telo vlhkosť prijíma

– takito si suchou kefkou čistím 2x denne zuby. Nemám rád ten povlak na zuboch počas pôstov a je zaujímavé, že pri čistení zubov suchov kefkou púšťajú ďasná sliny, takže tie nečistoty môžem aj vypľuť so slinami von. Potom si zuby pretriem uterákom a kefku opláchnem vodou

– na vodovodné batérie som si aj tak nalepil papieriky, aby som po toalete, či príchode z vonku neurobil prvú vec, čo robím pravidelne a tou je umytie rúk. Tak dodržím vytíčené pravidlá suchého pôstu

– končí sa prvých 24h a ja žiadne negatívne pocity necítim. Bolesť hlavy žiadna. O nej som sa dočítal, že ju spôsobujú pôstom sa vyplavujúce toxíny, ktoré sú z nánosov v tele po rokoch nesprávneho stravovania. Ja som bolesť hlavy naintenzívnejšie cítil počas prvého pôstu na vode pred troma rokmi. Vnímam ale pozitívne pocity, ako vnútorný kľud a vyrovnanosť. Je to krásne a oveľa intenzívnejšie, ako pri pôstoch o vode. Je to ale iba prvý deň a to má telo ešte kopu energie, lebo ho nezaťažujem potravou a čerpá zo zásob

– pred koncom prvých 24 h som sa bol prvý krát vymočiť. Išlo som klasický objem, ako keby som pil vodu a moč mala jemne tmavo žltu, “pivovú” farbu (vid. foto dole)

– pulz v kľude 49-55 ÚZM merané v priebehu celého dňa pulzmetrom a s dodatočnou kontrolou priložením prsta na tepnu. (Pozn.: Toto meranie som robil do konca pôstu, no žiadna zmena, takže som to tu už ďalej nepísal.)

– úbytok na váhe po prvom dni: 1,3 kg(zo 71,5 kg na 70,2 kg)

2. deň:

– podvečer druhá prechádzka so psom na 20 min. Hneď po nej nutkanie ísť na malú kvôli chladu vonku, čo zvyšuje potrebu čúrať a dostal som zo seba klasické množstvo moču. Farba rovnako sfarbená, ako ráno. Už sa trochu cítim malatnejší, keď sa mám rýchlejšie pohybovať. To isté je ale aj pri pôste na vode, takže nič nezvyčajné. Už v predstihu ale pri zmene polohy z ľahu do stoja radšej nejaký čas posedím a až po pár sekundách sa pomaly zodvihnem. Eliminujem tak točenie hlavy pri rýchlej zmene polohy, ktoré mám bežne pri pôstoch na vode

– druhý deň pri pôste o vode je pre mňa najťažší, lebo pri ňom cítim najväčší hlad. Dnes počujem iba občasné zvuky z čriev, no žiaden hlad som necítil. Poobede som mal doma zavreté okno, lebo som nechcel dýchať splodiny áut z ulice, no už budem mať okno stále otvorené aspoň čiastočne, aby som mal doma vyššiu vlhkosť vzduchu

– vonku to je super pri prechádzke po vlhkých trávnikoch, kde cítim, ako telo prijíma vlhkosť a hneď mám pery oveľa vlhkejšie. Nie žeby som ich mal nejako extra suché, ale je to hneď cítiť, keď som vonku, že telo prijíma vlhkosť z ovzdušia. Zajtra skúsim vonku dychové cvičenie, čo som sa dnes naučili z videa Wima Hoffa. Hlbokými nádychmi a vydýchmi by som do tela mal dostať prirodzene aj viac vlhkosti.

– ráno som mal po prevudeni trochu sucho v ústach a mierne suche pery. Suho v ústach preslo do 5. min. od zobudenia

– ráno a na obed klasicky návšteva malej. Farba moču nezmenená-pivová. Žiadne bolesti pri močení, ani po ňom

– poobede som bol u mamy niečo nainštalovať. Celkom ma to stálo energiu, aj keď to bolo jednoduché. Hneď potom som doma zaľahol na 1,5 h tvrdého spánku. Takúto únavu pri pôste na vode pociťujem najskôr po 4. dni, čiže všetko zatiaľ ide ako má

-úbytok na váhe 1,2 kg

3. deň:

– večer tretie močenie za celý deň. Farba moču svetlo žltá. Žiadna zmena (Tu poznamenám, že som čakal, že pri suchom pôste budem silno dehydrovaný, ako zvyknem niekedy byť po letných bežeckých pretekoch, kde prijmem málo vody a prejavuje sa to na bolesti pri močení v obličkách a močovom mechúre a v silne tmavom moči. Povedal som si na začiatku pôstu, že ak niečo také zaznamenám, suchý pôst radšej ukončím.)

– ketóza po 58. hodinách!!♥️

– ráno po prebudení som nemal sucho v ústach, no neskôr doobedu som mal prvý krát tuhšie sliny, ako doteraz. Ináč žiadne iné príznaky dehydratácie

– pri rannom močení žiadna zmena farby moču

– keď som išiel po knižku do neďalekého antikvariátu, tak všetko v pohode, až nato, že predo mnou išiel pán s cigaretou a keďže ma dym z nej riadne štípal v nose a bolo mi z toho zle, prešiel som radšej na druhú stranu cesty. Následne som zaľahol na dve hodky do postele

-úbytok na váhe 1,1 kg

4. deň:

– opäť na mňa prišla únava po krátkej ketóze, ktorá už odznela

– večer už sliny lepšie. Poobede som prespal/preležal, lebo ta prechádzka do Antikvariatu ma trosku zmohla… “výkon dňa”

– večer druhé dnešné čúranie-farba moču nezmenená

– žiadne bolesti hlavy, žiadne ine bolesti, len podstatný úbytok síl…ekvivalent 10. dňa na vode, ak berieme, že telo sa teraz čistí 3x rýchlejšie

– pery už suché nemám, sliny o niečo riedšie, ako ráno

– neskôr večer mám prvý krát pocit, že začínam bojovať v hlave s telom. Ťažko opísať ten pocit. Bude to ešte ťažké dokopať druhú polku. Možno som si na plecia naložil až príliš veľkú záťaž. Uvidím, ako to pôjde ďalej

– ráno klasicka mala potreba. Všetko po starom

– pri venčení Bolta som sa zmohol na tri kroky od brány, kde som počkal na jeho potrebu a otočil sa späť domov. To bol najväčší výkon toho rána. Potom som ležal bez pohybu na posteli, tak na to vyčerpalo. Cely deň bol veľký boj

-úbytok na váhe 2 kg

5. deň:

– poobede som mal pocit, že horím, no zvýšenú telesnú teplotu podľa teplomera som nemal, tak mi pomohlo sa vyzliecť do spodného prádla a ležať odkrytý pri otvorenom okne. To som zopakoval aj večer a dosť mi to pomohlo

– ráno som mal normálne klasicky žltý moč, kde zo mňa vyšlo celkom dosť

-dnes som mal celkom tuhé sliny s ktorými som doslova mohol v ústach jazykom modelovať mäkké guľôčky. Celkom sranda.

– o 11tej som bol na odber krvi, vysledky “prekvapivo” takmer v norme. Viď. obrázok dole pod článkom

– na obed som ukončil pôst, lebo som to už hlavnou nedával

-úbytok na váhe 0,9 kg

Pôvodne som si vytýčil za cieľ držať tento suchý pôst sedem dní, no posledné desiatky hodín sa mi znášali veľmi ťažko. Tento pocit je veľmi ťažko opísať, no ak to mám k niečomu prirovnať, je to kombinácia ´únavy a slabosti pri silnej horúčke, no bez bolesti kĺbov a hlavy spojená s pocitom nedostatku vzduchu, ako to je vo vysokohorských polohách (u mňa som nedostatok kyslíka cítil vo výške nad 3300 mnm). Keď som si predstavil to, že ešte mám isť na odber krvi a po tomto výkone ešte dať ďaľších 48 hodín, tak som mal celkom v hlave “napečené”.

Paradoxne ani raz som necítil smäd, či hlad.

Pre mňa to osobne bola najintenzívnejšia a zároveň najťahšia skúsenosť, ktorú som v živote podstúpil. Klamal by som, ak by som tvrdil opak. Osobne sa zatiaľ k tomu nechcem vrátiť, teda až dovtedy, keď sa mi podarí zapracovať na iných veciach a to si následne overím, pri dlhšom pôste na vode. U mňa to je cesta, tak ako všetko ostatné a už to nechcem robiť iba preto, aby som mal zdravú telesnú schránku, ale aj vyčistil hlavu a možno neskôr aj čosi viac.

Piatimi dňami som vyvrátil lekárske tvrdenie o dehydratácii a náslenom zlyhaní orgánov. Minimálne tým, že som nemal žiadne netradičné príznaky, ktoré by tomu nasvedčovali. Vlastne sa mi stala ia jedna zaujímavá vec, no to bolo až na druhý deň po pôste, kedy som išiel voliť a bolo to 18 h po ukončení pôstu.

Návratovka:

1. deň:

– pôst som ukončil vypitím chladnej filtrovanej vody priamo z filtra s pH 7, tvz. dojčenská voda

– 20 min na to som postupne behom 10. min vypil liter čerstvej pomarančovej šťavy, čo mi sedí oveľa viac, ako mrkvová šťava, ktorá mi po prvom 10. pôste akurát zvýšila aktivitu pankreasu a motala sa mi z toho hlava. No liter bol max, čo do mňa vošlo, zvyšok 0,7 l šťavy z pomarančov som si odložil do fľaše a popíjal postupne, keď som nakupoval ovocie po obchodoch. Nemal som doma totiž takmer nič na jedenie, lebo som sa poučil z predchádzajúcich pôstov, že to človeka potom iba zbytočne príliš láka a láme mu odhodlanie

– do večera som si pomixoval s prefiltrovanou vodou domáce jablká a postupne som to popíjal

– večer som si uvaril, áno uvaril v zakrytom hrnci batáty s karfiolom a cuketou a zjedol som to so surovým, dobre použitým hlávkovým šalátom. Ide o to, že som ešte nechcel zaťažovať žalúdok tvrdou konzistenciou surovej zeleniny a na varené batáty som už z posledných mesiacov celkom zvyknutý, keďže som ich vymenil s konzumnými zemiakmi od ktorých som priberal na tukoch

– pred spaním druhý krát idem na malú. Farba moči stále mierne žltá

– druhý deň ráno prvý krát na veľkej

– sila sa mi na bežné úlohy vrátila, no pri chôdzi do kopca som ešte slabý

– ráno niesom vôbec hladný, tak ani neraňajkujem

– nárast hmotnosti 4 kg. Tu vidno, že väčšinová strata hmotnosti bola voda

2. deň:

– už jem častejšie, každé 2 h striedavo čerstvé ovocie a varenú zeleninu. Na návšteve u kamoša na dedine som mal dokonca aj pivo. To som pil ale veľmi pomaly a bolo cítiť

– prvý krát nemám žltú moč

– stolica k večeru už 2x

– pri pokuse vybehnúť do 6. schodov som mal nohy ešte slabé

– večer 1 dcl domáceho vína. Moje odvôvodnenie, prečo pijem slabši alkohol po pôste je o tom, že chcem čo najskôr naspäť otupiť organizmus na bežné činnosti, ako jedenie ovocných športových gélov plných konzervantov počas pretekov, či ťažkých tréningov, či miernej konzumácii alkoholu. Tu z väčšej časti u mňa patrí pivo a víno, čo považujem za vhodný občasný doplnok k športovému výkonu (väčšina veľkých bežeckých hviezd to robila: Zátopek, Štefko a pod. a pre mňa vyriešenie problému, ako sa stretávať s kamarátmi občas po večeroch. Alkohol zakysľuje organizmus, ale zároveň malé množstvo prijatého alkoholu uvoľnuje svaly a mysel. To sme mali v armáde ako povinnú výbavu na dlhé, mesačné pochody a ak niečo z povinnej výbavy človek nemal, išiel za to do basy. Teda takto to funguje aspoň u mňa. Niekto to rieši ináč, no to, čo si o tom myslia druhý je mi ukradnuté)

– spalo sa mi výborne

– nárast váhy o 2 kg

3. deň:

– ráno normálna veľká+malá potreba na toalete

– po nej ovocie a pred obedom varený cícer so zeleninou na dopnenie bielkovín

– pri pokuse výbehnúť do mierneho kopca sa mi po 15. m začala motať hlava, no nohy už silnejšie

– už nemám vlčí hlad, takže prechádzam do klasického režimu jedenia 5x denne so zvýšenými porciami. Doteraz to bolo každé 2 h

– takisto upúšťam od kombinácii s varenou zeleninou a prechádzam opäť na raw zeleninu popri konzumacií ovocia

Moja návratovka trvala tri dni. Až na tretí deň som pociťoval, že už mám aj dostatočne kvalitnú mikroflóru v hrubom čreve. Tým, že som jedol neprimerane veľa mi moja váha na krátko stúpla na 73 kg.

S behom som opäť začal až na piaty deň, no stále v regeneračnom/posezónnom móde 30 min klusu denne. Nijako som to nehrotil a keď som po pár dňoch cítil unavené nohy, dal som si deň-dva pauzu a a potom opäť 30 min. klus.

Čo sa týka sraty svalov, tak som nezaznamenal až taký ubýtok, ako pri dlhších pôstoch na vode. Po napití a najedení som sa vrátil k predchádzajúcim objemom svalov(nemeral som to presne, iba podľa nosenia bežného oblečenia), takže sa mi potvrdilo, že strata váhy bola primárne z tukov a vody. To sa obnovilo za 14 dní. Po 17. dňoch od pôstu začínam postupne navyšovať tréningovú záťať, aby som mohol nový , plne tréningový mesiac začať už v plných objemoch. Únava po tréningoch už je zanedbateľná, no tepy mám ešte klasicky vysoké, lebo nebehám pravodelne a vôbec nie v plnom výkone, či dvojfázovo. Dostatočný nárast kondície očakávam pred vianocami, teda po troch týždňoch plného tréningu. Bude o to mesiac skôr, ako pred rokom a pre mňa zásadná otázka v príprave na majstrovstvá sveta v trail ultra a na nadchádzajúce preteky/výzvy v novej sezóne.

Ak sa vám tento článok páčil, alebo nepáčil, budem rád, keď ho budete zdielať. Aj vďaka vám, ktorí ste mi počas pôstu držali palce som to dotiahol do piateho dňa. Pri pôste je človek sám so svojim egom a to treba odpratať čo najviac do kúta a sústrediť sa na to, čo človek cíti. Každý jedinec môže byť totiž v rôznom štádiu vývoja.

Po uverejnení zahájenia pôstu a jeho predčasnom ukončení po piatom dni som si nadobro uvedomil, že je pre jedinca pomerne veľká rehola reagovať na bezmyšlienkovité negatívne ohlasy nezainteresovanej verejnosti. Beriem to ale, ako karmu zato, ako som ešte donedávna reagoval ja na pre mňa nezmyselné skutky, či komentáre iných ľudí a tak budem v podobných článkoch aj naďalej pokračovať. Veľmi pozitívne totiž vnímam občasné stretnutie s ľudmi, ktorým sa moje skúmanie možností tela a mysle mimo zaužiívané dogmy páčia. Ďakujem vám za to, lebo aj keď je veľa ľudí, ktorí si z toho veľa zoberú, no veľmi málo z nich mi to aj povie, že ho to posunulo ďalej. Ja to beriem ale pozitívne. Za posledné roky, čo píšem blog, či prispievam na môj Facebookový Fanpage “Richard Zvolánek-Fruitarián” som pozitívne zistil, že aj negatívna reklama je reklama, lebo aj okolo na povrchu zlých ľudí sa pohybujú ľudia dobrý, ktorí mi potom vždy dodajú chuť zverejňovať ďaľšie mravčie objavy na mojej ceste. Ešte raz ďakujem. Uzariem to skvelou myšlienkou: “Zlo neexistuje, existuje iba málo dobra!”

Farba moču počas celého pôstu

Štartovacia váha

Váha pri odchode na odber krvi 2 h pred ukončením pôstu

Výsledky krvi teste pred ukončením pôstu

2 Comments

  1. Lenka

    Ahoj, nechcel by si skúsiť držať ramadánový pôst? 🙂 Je dlhší, ale zase pravidelne večer sa pije voda aj zje niečo.

    Reply
    • Richard Zvolánek

      Ahoj Lenka, trošku bol problém so spamom, tak odpisujem až taraz. Rozmýšľal som nad týmto druhom pôstu, ale neprišiel mi nijako pre mňa zaujímavý.

      Reply

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Vitamín D (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Vitamín D, alebo slnečný vitamín zohráva významnú rolu pre správne mineralizovanie kostry a zubov človeka, či väčšiny pozemných živočíchov. Takisto sa spolu s inými vitamínmi a minerálmi stará o správne fungovanie imunitného systému. Vitamín D sa u človeka prirodze...

ŽELEZO (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Železo je jeden z najdôležitejších druhov minerálov, ktorý je nevyhnutnou zložkou hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík z pľuc do tkanív. Bez dostatku železa telo nedokáže vytvárať dostatok hemoglobínu. Kedže telo si železo nedokáže vyrobiť samo, je nutné ho na dennej...

Sila JÓDU (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Sila JÓDU (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Jód je to dôležitý biogénny prvok a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu. Používa sa najmä v medicíne (na dezinfekciu rán a v liekoch) a potravinárstve. Aj keď sa v len zriedkavo vyskytuje v zemskej kôre, je rozpustný v morskej vode a má...

Séria článkov o vitamínoch a mineráloch

Po skončení aktívneho pretekania, kedy som do seba denne dával obrovské množstvo ovocia a zeleniny, aby som doplnil čo najviac nutričných hodnôt, ktoré som pri športe potreboval som sa zameral skôr na kvalitu, ako kvantitu. Teraz jem podstatne menej, no aby som prijal...