Sme tesne pred vianocami a ja som viac, ako týždeň po mojom 10 dňovom pôste iba na vode. Bol to opäť veľmi zaujímavý zážitok, ktorý si pravdepodobne o rok opäť zopakujem.

Za posledných takmer päť rokov, kedy som sa na moje narodeniny vydal na túto cestu stravovacích návykov sa toho až tak nezmenilo. Je zaujímavé, ako sa ma ešte stále niekto dokáže tak prízemne opýtať, či sa na tejto strave dá vyžiť aj keď vidí, akému športu sa venujem.

Samozrejme, že sa človek mentálne vyvíja a keď má všetkých päť po hromade, tak číta aj medzi riadkami. Osobne som potreboval kvôli jednému pracovnému pohovoru na špecifické miesto pribrať a tak som kontaktoval známeho z kulturistického fachu, ako sa mi to podarí najrýchlejšie. Konkrétne som mal tri týždne nato, aby som pribral 10 kg na váhe. Vedel som, že na čestvom ovocí, zelenine a orechoch to nieje možné, pretože príroda také niečo pre človeka neponúka. Jeden známy mi odporučil konzumovať jednu plodinu, ktorá ako viem bola primárnou potravou zvierat-rypačov. Tou plodinou boli zemiaky, ktoré obsahuju veľa škrobu, ktorý sa v našom tele po nevyužití premieňa na tuk. Nie príliš zdravá cesta, ako pribrať, no pre mňa aktuálne jediná. Známy mi na otázku, koľko toho mám zjest odpovedal, veľa. Že on, keď potreboval pribrať jedol 5-7 kg zemiakov denne. Ja som dal 2kg a to na večer a mal som dosť. Konzumácia varených zemiakov moje telo unavovala, no za tri týždne som pribral nejakých 6-7kg. Nakoniec som skončil na úplne inom poste, tak ale aspoň som sa naučil, že ak po dlhých ultra budem potrebovať kvôli práci opäť rýchlo pribrať, tak to bude zemiakmi. Od známych som dostal odporúčanie, že je vhodnejšie jesť sladké zemiaky-batáty, no tie mi kvôli ich príliš veľkej cukornatosti nechutili.

V novej práci som mal často menej možností, ako si sadnúť a pomaly za hodinu zjesť kilový šalát, tak sa som často v práci jedol zemiaky. Malo to svoje výhody, lebo po zemiakoch som nebol hladný niekoľko hodín. Bola to taká z núdze cnosť, no vyhovovalo. V práci som mal také jedno jedlo denne v priemere. Potom som skúšal v práci aj rôznu obnož zemiakov, ako boli zemiakové lupienky, či hranolky. Z oboch mi bolo vždy ťažko a prdel som neskútočné smrady, takže som od toho postupne upustil. Vedel som, že zemiaky mi nutrične nenahradia zeleninový šalát, tak som si do nich nakrájal rôznu zeleninu, aby som ich obohatil aj o iné vitamíny.

V práci sme vodili klientov aj po rôznych reštaučáciách, kde som bol kientmi nabádaný, nech si dám aspoň niečo vegánske, tak som mal možnosť ochutnať vegánske varené jedlá z indickej, či gruzínskej reštaurácie. Aj keď gruzínska kuchyňa veľmi vegánska nieje.

Takisto ak som niekedy na tréningovom kempe v Klenove, kde majú vychýrenú pizzériu, tak si tam dám vegánsku pizzu. Lepok mi už moje telo veľmi netrávi, takže na druhý deň väčšinu cesta vulúčim, no ak mi dochádza ovocie a zelenina a miestny obchod toho pre mňa veľa nemá, tak siahnem aj po tejto možnosti.

Keď mi skončil kontrakt v práci, tak som sa ku klasickým zemiakom takmer nevrátil. Moja mama si u seba varila sladké zemiaky a keď som ich ochutnal, tak mi zrazu zachutili. Mama sa potišila, kedže takto mi mohla pripraviť aspoň niečo varené, ak sa u nej občas zastavím. Batáty neobsahujú škrob a tak sa od nich nepriberá na tukoch, no zasýtia rovnako efektívne. Osobne si ich niekedy (raz do týždňa) dám s kombináciou aj inej zeleniny, ako je cuketa, baklažán a huby.

Ak to celé hneď na úvod zhrniem, tak som sa za posledný rok stal “pohodlným” fruitariánom a keď nieje iná možnosť, tak nevolím hladovku na dané obdobie, ako doteraz, ale dám si z výberu troch varených vegánskych jedál, ktoré dostanem takmer všade: varené/pečené zemiaky, či mix inej varenej zeleniny, batáty a vegánska pizza. Po všetkých týchto jedlách mi je ťažko, no ak chcem niekde vyraziť s ľudmi, čo mám rád, alebo som niekde hosťom, tak nemusím vysvetľovať dookola, že čo to je fruitariánstvo/vitariánstvo. Už ma to nebaví a takto mi to vyhovuje. Ak som ale doma, moja strava je takme 100 % fruitariánska/vitariánska. Takisto som si obľúbil aj konzumáiu raw koláčov, kde síce vďaka kombinácii orechov a ovocia je to vždy pre telo záťaž, no aspoň mám socializáciu a podporím miestny trh.

Osobne som sa po konzumácii hore spomenutých varených potravín, ktoré svojou sýtosťou nedajú možnosť človeku večer zjesť na to ešte zeleninový šalát obával, ako dopadnú moje výsledky krvých testov. Tie som si dal robiť až po dvoch rokoch od tých posledných a bolo to na začiatku 10 dňového pôstu, ktorých som ukončil mojích päť týždňov posezónneho tréningového odpočinku. Takže oproti ostatným krvným testom z minulosti to bolo prvý krát v období bez sústavnej vysokej tréningovej záťaže. Výsledky dopadli ale veľmi dobre, takže moje obavy boli zbytočné. Tie si môžete pozrieť v dolnej časti článku.

Okrem stravy som pozmenil aj aplikáciu vitamínu B12, ako jediný externý doplnok, ktorý musia ľudia stravujúci sa čisto rastlinnou stravou dopĺňať. Prešiel som z pohodlnej injekčnej aplikácie raz za týždeň na takmer každodennú aplikáciu tekutej B12tky. Dôvod bol jednoduchý. Kamarát maá internetový obchod so zdravou výživou a mňa stále škrelo, že injekčná forma B12 obsahuje taký druh tohoto vitamínu(kyanokobalamín), ktorý sa z tela rýchlo vyplavuje. Zato tekutá forma, ktorú užívam teraz peroálne obsahuje druhý druh B12tky(methylkobalamin), ktorý v tele ostáva po dlhšiu dobu. Hneď to je vidno aj na krvných testoch, kde v posledných testoch, kedy som užival ešte injekčnú formu som mal B12tku aj po týždňových dávkach vždy niekde pri minimálnej referenčnej hodnote, teraz to už bolo za polkou.

Pri ťažkých tréningových dávkach pridávam do stravy aj hrachový proteín, kedže sa mi tak ľahšie udržiava svalová hmota, ak mám tréningové zaťaženie počas jedného 17 a viac tréningových hodín.

Už som písal v starších článkov o reportoch z pretekov, že som na začiatku minulého roka po fiasku s kŕčmi na preteku vo Francúzsku prešiel na konzumáciu športových ovocných gélov, ktoré mi problémi s kŕčmi spolu s minerálnymi tabletkami počas rýchlych a dlhých pretekoch úplne odstránili a tak som mohol začať pomaly ale isto konkurovať lepším zahraničným bežcom. Tieto gély samozrejme obsahujú konzervanty, ináč by sa daná ovocná zložka pokazila, no beriem to ako daň za to, že chcem vyhrávať aj na vyššej, ako domácej úrovni. Napokon to je aj jeden z dôvodov, prečo si už tretí rok robím na konci roka pôst iba na vode.

Teraz prejdem ale opäť k téme ovocia a zeleniny. Všimol som si, že sa za rok zvýšil počet chemických ošetrení ovocia a zeleniny, ktoré nám predávajú v obchode a tieto použité chemikálie sú uvedené na prepravkých. To ale nieje všetko, tam sa nájde aj toho oveľa viac, no to už oznamovať koncovým spotrebiteľom zo zákona nemusia. Tou chemikáliou je napríklad “Ready fresh”. Táto látka zadržiava vodu v ovocí/zelenine po dlhé týždne a pôvodne sa používala iba na rýchlo sa kaziace komodity, ako paradajky/papriky. Dnes sa už používa táto látka snáď na všetko. Ešte pred dvoma rokmi mi v zime pomaranče hnili aj v chladničke. Dnes nielen citrusy v chladničke nemusíme skladovať vďaka “Ready fresh” vôbec. Nechcem, aby to vyzeralo, že obhajujem tento produkt. Keď sa investigetívni novinári pýtali výrobcu “Ready fresh”, či by takto ošetrené potraviny konzumoval, odpovedal, že nie…

Ďaľšou vecou pri ktorej sa zvyknem pozastaviť je neúmerná narastajúca cena niektorých obľubených potravín, ako sú napríklad avokáda. Pred rokom som kupoval avokádo za 55-89centov. Záležalo, či bola na avokádo v obchode akcia, alebo nie. Dnes sa cena avokáda pohybuje o 1-1,89 eura/kus. Len veľmi výnimočne je cena pod euro za kus.

Stále platí, že pre človeka stravujúceho sa tepelne neupravenou stravou, že je v roku zopár hluchých vegetačných období, kedy sa častejšie radšej prikloním ku konzumácii hore spomenutých varených jedál, ako si kupovať v období neodostatku (skorá jar a neskorá jeseň, kedy sa končí/začína vegetačné obdobie u nás a vegetačné obdobie tropických plodín) sušené ovocie.

Z času na čas si tiež overím, či mi stále robí problém na tejto strave umelý cukor. Stačí mi si dať od niekoho kúsok klasického koláča, alebo kúsok klasickej čokolády. Do piatich minút si tým priodím silnú bolesť hlavy, únavu a na druhý deň pocit, že na mňa ide nejaká choroba. Je to tým, že umelý cukor vyradzuje tak isto, ako prebdená noc imunitný systém.

Okrem toho som si už zvykol nato, byť úplne zdravý. Je to skvelý pocit. Ráno, keď sa prebudím mám čistý nos, kvôli nízkemu telesnému tuku mám super telesnú termoreguláciu, mám čistejšiu mysel, no tomu prispieva aj fakt, že už piaty rok nepozerám/nepočúvam/nečítam žiaden zdroj správ. Mám permanentne nízky objem telesných tukov, takže som permanentne vyrýsovaný.

Pri bežnej varenej strave aj keď človek nieje viditeľne chorý, je buď permanentne unavený od stravy, alebo choroby sú v jeho prekyslenom vnútri, či má čo i len miernu nadváhu s ktorou permanentne súperí buď on, alebo jeho telo. Stále ale platí, že ak je človek v strese, ktorý organizmus zakysluje, tak mu nepomôže ani konzumácia najčistejšieho bio ovocia a zeleniny. Takisto je veľmi dôležitý pravidelný pohyb/fyzická záťaž, kedže pri ochabovaní svalstva ochabne všetko a nakoniec aj mysel.

Samozrejme aj mne sa v práci počas chrípkového obdobia stalo, že som ochorel. Predsa len tam nejem toľko ovocia, ako doma a keď má človek 48 hodinovú zmenu a v jeho okolí je permanentne niekto chorý, tak sa s tým ani moja imunita popri vysokej tréningovej/pretekárskej záťaži nevie popasovať. Často ale tieto vírusové ochorenie v sebe udusím do jedného dňa. Osobne som sa za posledný rok s tým stretol v práci tri krát.

Za tých skoro päť rokov som si zvykol na super rýchlu regeneráciu po športových výkonoch, no kedže chcem aj sám sebe a aj okoliu dokázať, že vďaka tejto strave sa dá podávať super výkony po dlhý čas, veľmi rád ostanem pri tomto druhu stravovania aj naďalej. Zatial som totiž neobjavil žiadny druh stravovania, ktorý by bol pre môj športový výkon a zdravie čo i len rovnako efektívny. Moje výsledky krvných testov to aj dokazujú. To len na margo toho, prečo takéto svoje krvné testy nezverejňujú aj reprezentanti iných možností stravovania. Minimálne by kyselina močová ukázala pravdu, prečo sa ja nestravujem ináč, ako sa stravujem teraz.

Stále ma baví jesť super sladké ovocie, ešte stále chutnú zeleninu, aj keď jej chuť v zimných obdobiach rozozná asi už len človek so zvýraznenými chuťovými bunkami. Keď si to tak vezmem, stále je vegetačné obdobie niečoho iného, čo mi super chutí a tak sa na to počas zvyšku roka teším. Strava, ktorá je nám prirodzená nás ani nemôže omrzieť. Nieje to ako s varenou stravou, ktorú väčšinou musíme ochutiť rôznym korením.

Keď sme už pri korení, stále konzumujem čo najštiplavejšie chilli do šalátov, či rozmixovanej zeleniny. Aktuálne to je najpálivejšie Habanero chilli paprička “Carolina Reaper”. Poviem vám, je to už naozaj sila s 2 200 000+ kapcaicinov na Skolvinovej stupnici pálivosti. Chilli som ale dva týždne pred krvými testami z môjho jedálnička vylúčil, lebo som prišiel nato, že mi rozhazuje hodnoty krvného obrazu.

Nebudem sa už viac rozpisovať, lebo by som sa už opakoval, čo som už napísal v starších článkoch po jednotlivých rokoch na tomto druhu stravovania. Tie si samozrejme môžte prečítať v rovnakej sekcii “Článkov o zdraví”.

Tu sú výsledky mojich krvných testov: