Ja osobne nie som človek s lekárskym vzdelaním, no rád pátram po informáciách odkrývajúcich obe strany mince. Fruitariánom bez konzumácie tepelne upravenej stravy som vyše 1,5 roka. Takisto moja priateľka je fruitariánka zhruba rovnaký čas.
Kto je Fruitarian a vitarián?
Fruitarián je človek, ktorý sa behom dňa stravuje primárne čerstvým, tepelne neupraveným ovocím v podobe mono jedla. Teda jeden druh ovocia na posedenie. Večer, ale doplní potrebné minerály/vitamíny z tepelne neupravenej listovej zeleniny a zeleniny obsahujúcej jadierka. Zelenina ma totiž oveľa viac vlákniny a tak zaťaží trávenie na dlhší čas, ako ovocie. Občas to doplní ešte orechmi. Pri tepelnej úprave sa totiž zabíja živá zložka rastliny-enzýmy.
Vitarián je z môjho pohľadu človek, ktorý aj behom dňa konzumuje zeleninu, orechy, či nezmyselne kombinuje ovocie(dokonca ovocie a zeleninu) a tak zbytočne zaťažuje organizmus, ktorému odoberá energiu pre trávenie v najproduktívnejšiu dobu dňa. Niektoré druhy ovocia sa kombinovať môžu, napríklad citrusy, no ani to ja nerobím.
Článok budem už ďalej smerovať na to, ako jedinec vie jednoducho schudnúť pomocou stravy založenej na vysokom obsahu prírodného cukru z ovocia a zeleniny. A samozrejme, ako si vie svoju novonadobudnutú štíhlu postavu jednoducho udržať. Nieje na tom nič ťažké a už veľmi veľa ľudí dokázalo, že to je možné.
Aby sme pochopili naše trávenie, priblížime si, niektoré hlavne rozdelenia cukrov.
Poznáme dva hlavné druhy cukrov(sacharidov):
1. Jednoduché cukry(Monosacharidy): Fruktóza(z ovocia) a glukóza(takisto z ovocia, no aj zo živočíšnych produktov, akým je napr. med). Glukózu si vie telo vyrobiť aj samo napr. z tukov, ktorú si ale najprv uloží do pečene v podobe glykogénu, ktorý následne v prípade potreby ďalej štiepi na glukózu a tú využije pre bunky.
2. Zložené cukry(Polysacharidy): čiže umelý cukor a výrobky z neho pripravené(cukrovinky, sušienky, koláče, cukríky a pod.; škrob(zemiaky). Takisto tu patrí napríklad ryža, cestoviny, chlieb, cereálie, sladené nápoje a pod.
Často sa človek vo veľkom informačnom toku môže opäť dostať do informačnej pasce, kde sa dočíta o tom, ako sladké ovocie plné cukru spôsobuje problémy spojené s vysokou hladinou cukru v krvi(chronická únava, hypo a hyperglykemia, cukrovka, či dokonca rakovina). To všetko súhlasí ak človek do seba pravidelne dostáva vysoké množstvo umelého/zloženého cukru, no neplatí to pre jednoduchý cukor z čerstvého ovocia. Určite nie, ak človek pri veľkej konzumácii sladkého čerstvého ovocia dáva pozor na nízky prijem tukov. Ak nie je tráviaci system “zalepený” prebytkom tukov(trávenie tukov totiž trvá niekoľko hodín), cukor aj z vysoko glykemického ovocia ľahko vojde do krvi a ľahko sa dostane k bunkám, teda preč z krvi. U zdravého jedinca hodnoty cukru v krvi z ovocia pri takomto nízkotukovom stravovaní nehraje veľkú rolu. (Dr. Graham :The 80/10/10 diet, str. 29). Vysvetlím nižšie.
Cukry ďalej rozdeľujeme podľa Glykemického indexu (GI), teda, ako rýchlo sa rozložia počas trávenia a ako rýchlo sa dostanú do krvi na:
2. Cukry so stredným GI(56-69) sladšie ovocie (ako ananás, banán, tmavý chlieb, cestoviny a pod;)
3. Cukry s vysokým GI(70>) zemiaky, biele pečivo, pizza a pod.
Veľmi podstatné rozdelenie, na ktoré sa často zabúda, je podľa glykemického zaťaženia(GZ). GZ je totiž oveľa podstatnejšie pre zvýšenie hladiny cukru v krvi, ako tomu je u GI. Je to preto, lebo GI meria hodnotu kvality cukru a nie jeho množstva, ako tomu je u GZ.
GZ sa vypočítava vynásobením GI jedla s množstvom cukrov v množstve jedla(gramov cukru bez vlákniny) a to sa vydelí 100. Takže ovocie, ktoré má veľký obsah vody majú nízky GZ a to aj napriek tomu, že majú vysoký GI. Takže pre príklad banán má síce stredný GI (52), no kedže je to ovocie s obsahom vody 75%, jeho GZ je teda iba 12. No na druhej strane, zložené cukry, ako taká biela ryža ma GZ na hodnote 43 (Tabuľka GI a GZ).
No všetko čerstvé ovocie spadá do nízkeho-stredného GZ a GI. Čiže sa netreba ničoho báť, ak sa to nepreháňa s tukmi. Takže tuk a nie ovocie spôsobuje problémy spojené s vysokým krvným cukrom. Nebudem opäť zovšeobecnovať a tak uvediem k tomuto tvrdeniu poznamku: Ako pri vysoko sacharidovej rastlinnej strave zloženej z väčšieho podielu na ovocí treba dávať pozor na to, aby sme prijímali malý podiel tukov, ktoré by vo väčšiom množstve spôsobili dané problémy, takisto pri vysoko tukovej rastlinnej/živočíšnej strave treba dávať pozor na nízky príjem cukrov, pretože by to malo za následok rovnaký problém. Akurát, že telo vysoko tukovou stravou oveľa viac zaťažujeme, pretože si samo z tukov musí vyrábať potravu pre bunky a tak tento druh stravovania nie je až taký efektívny. Určite nie pre vytrvalostný beh, ktorému sa venujem ja. Zopárkrát to toho roku potvrdil ultramaratónec, ktorý prešiel na paleo stravu aj počas pretekov.
Takisto dôležité je jesť ovocie v prirodzenej forme, teda čerstvé a s vlákninou, ktorá spomaľuje vstrebávanie cukru do tela na jeho prirodzenú rýchlosť.
Pri transportovaní cukrov od tráviaceho traktu k bunkám, ktoré sú od jednoduchých cukrov životne závislé (bunky s jedinou formou takejto potravy-glukóza sú napríklad: mozog, červené krvinky, sietnica, či semenníky), používa telo na transport hormón inzulín, ktorý je produkovaný pankreasom.
Čo sa teda stane, ak zjem ovocie v prirodzenom stave, teda prirodzený jednoduchý cukor-fruktózu? Už v ústach nastáva difúzia malého množstva fruktózy, teda membránové vstrebávanie fruktózy priamo do bunkovej steny bez potreby prechodu tráviacim traktom(Lekárska biochémia str.126). Preto máme po zjedení šťavnatého ovocia pocit okamžitého prívalu energie. Ďalej väčšia časť fruktózy s ovocím a teda jeho vlákninou putuje ďalej do tráviaceho traktu, odtiaľ putuje do pečene na ďalšie štiepenie, odtiaľ cez steny tenkého čreva pomocou inzulínu putuje do krvi a ďalej k bunkám. Kedže sa fruktóza metabolizuje rýchlejšie, ako glukóza, bunky rýchlo využijú fruktózu. Keď jej vznikne prebytok, štiepi sa následne v pečeni na glukózu a uloží sa v podobe zásob glykogénu a malého množstva tukov okolo orgánov, no fruktóza sa neukladá do podkožného tuku. Konkrétne prečo som sa doteraz ani od lekárov nedozvedel. Na druhej strane ak vypijem čerstvú šťavu z ovocia bez pridaného cukru, zaťaží to síce pankreas, no ani po konzumácii ovocnej šťavy bez vlákniny sa nevyužitá fruktóza neukladá do podkožného tuku.
Ja sám (a mnoho ďalších na tomto druhu stravovania) som toho dôkazom, kedže denne do seba dostanem aspoň 1000g fruktózy (čo je dvojnásobná dávka uvádzaná v biochémií človeka) a aj pri trojtýždňových absenciách tréningu/vysokého kalorického výdaja som nepribral ani gram navyše, ani nebadal zásobenie sa tela do podkožného tuku. Už pri maratóncoch je dokázané, že telo takého jedinca si pri každej možnej príležitosti ukladá zásobu do podkožného tuku. Sám som sa o tom mal možnosť presvedči, keď som ešte behal cestné maratóny a po niekoľko týždňovej pauze som viditeľne pribral na tukoch a na váhe cez 7kg. To som sa ale stravoval ešte klasickou slovenskou varenou stravou. Zatiaľ som k tomu nenašiel od žiadneho odborníka z oblasti medicíny žiadne rozumné vysvetlenie, ktoré by odhalilo, prečo pri tak vysokých dávkach fruktózy z ovocia ľudia stravujúci sa výlučne tepelne neupravenou rastlinnou stravou s veľkým podielom ovocia na tukoch nepriberú, ale naopak na tukoch schudnú. Platí to aj pre ľudí na tomto druhu stravovania, ktorí majú minimum pohybu.
Medzi fruitariánmi sa je tento jav vysvetlovaný napr. Dr. Robertom S. Morseom, ktorý je okrem iného lekársky biochemik, takto:
“Fruktóza je najvyššou energetickou formou monosacharidov, či jednoduchých cukrov. Predovšetkým neurony (nervové bunky) priťahujú molekuly fruktózy. Namiesto aktívneho transportu, ktorý používa jej protiklad glukóza, preniká fruktóza do bunky difúziou. Difúzia šetrí energiu pre telo a jeho bunky.
Každá aktivita vyžaduje energiu, a transport živín bunkovými stenami. Väčšina živín potrebuje nejakého pomocníka, či prepravcu, krorý im asistuje pri tomto prieniku do bunky. Kedže ATP (adenosintrifosfát) je energia uložená v bunke, používa sa pri aktívnom transporte (podporovaná preprava živín bunkovou membránou). Glukóza potrebuje pre tento aktívny transport inzulín do určitej miery ako „utilizačný hormón”. Oproti tomu fruktóza nevyžaduje ATP ani inzulín a je bunkovou stenou jednoducho pretlačena, či difundovana.” (Zázračná detoxikácia-Dr. Morse, str. 70).
Toto tvrdenie sa ale líši od tvrdenia, ktoré je uvedené v Lekárskej biochémii a tak je ľahko napadnuteľné odbornou verejnosťou. Takže nemôžem jednoznačne tvrdiť, že to takto je. Ak by to tak bolo, tak by to bolo vcelku dobré vysvetlenie, prečo sa fruktóza z ovocia konzumovaná vo veľkom množstve a pri konzumácii výlučne tepelne neupravenej stavy neukladá v tele do tukov.
Ak ma niekto bude vedieť v tomto doplniť o odbornú štúdiu, rád to tu dopíšem. Dovtedy budem aj naďalej pátrať po odbornej odpovedi, ktorú by uznala aj moderna medicína a tak bude uveriteľná aj širokou verejnosťou. Dovtedy vám ostáva veriť “iba” množstvu živých príkladov 🙂
Zatiaľ 99% prípadov pri prechode na 100% vitariánsku/fruitariánsku stravu s nízkym obsahom tukov časť prebytočných tukov viditeľne stratili už po prvých pár mesiacoch. Ja osobne som do seba pri prechode prvé mesiace tlačil min. 10kg ovocia a zeleniny, lebo som sa bál, že stratím svaly. Objem svalov som stratil aj napriek tomu, no nebolo to tým, že som stratil svalovú hmotu, ale tuky, ktoré boli vo svaloch. Tak sa zákonite zmenšili aj svaly. Po 3/4 roku, kde som stratil dokopy 12kg váhy som za štyri mesiace opäť nabral na váhe 4kg. No nebolo to na tukoch, kedže som si pri najnižšej váhe odmeral obvody všetkých hlavných vonkajších svalov a keď som po zmene tréningového postupu po krátkom čase zbadal pribratie na váhe, zistil som, že som pribral na stehnách po 2cm a na hrudníku 5,5cm. Ostatné svalové partie ostali bez zmeny. Takisto telesný tuk mi ostal na približnej 5% hranici. Svalovú pamäť mám stále rovnakú.
Pozor, ale na konzumáciu ovocia spolu s vyšším podielom tukov(aj rastlinných), pretože tuky sa v tele vstrebávajú oveľa pomalšie a ostávajú v krvi oveľa dlhšie, ako jednoduché cukry. Niekoľko hodín, no niekedy aj jeden celý deň trvá telu, kým vstrebe prijaté tuky. Takže v krvi sa vytvorí určitá zábrana k tomu, aby jednoduché cukry dokázal inzulín dostať cez bunkovú stenu a tak sa tvorí ešte viac inzulínu pomocou adrenalínu. Nakoniec človek môže pri takomto pravidelnom príjme neprimerane vysokého príjmu tukov k vysokému príjmu fruktózy naozaj ochorieť na cukrovku. Preto si treba strážiť nízky príjem tukov pri tomto druhu stravovania.
Ja osobne na druhý deň vidím, ak prijmem vyšší príjem tukov, že mám vyššie tepy na srdečnom pulzmetri o približne desať úderov. A to už mam overené časom. T.z.: že moje telo má oveľa viac práce so vstrebaním tukov. Skúšal som aj to, ak sme doma nemali už žiadne ovocie, jesť iba tuky(avokáda, kokosový orech). Zakaždým som mal výrazný pokles energie a nálady.
Čo sa ale stane, ak zjem príliš veľa rafinovaného(umelého)cukru? V prvom rade si treba uvedomiť, že umelý cukor je pre naše telo toxín. Ak zjem umelý cukor bez vlákniny, ako tomu je u koláčov, cukroviniek, sladených nápojov a pod., tento cukor bez vlákniny spôsobí vysoké hodnoty cukru v krvi a tak ho inzulín musí premeniť na tuk(presnejšie sa tato premena cukru na tuk deje v pečeni), ináč by hrozilo príliš veľké množstvo cukru v krvi, teda hyperglykémia. Tento tuk potom ukladá aj do podkožného tuku. Toto badať u väčšiny ľudí, ktorý sa stravujú klasickým stravovaním, teda s prevahou umelého cukru spolu s tukmi. Dokonca aj keď by človek jedol nízkotučné jedlá, no s vysokým podielom pridaného umelého cukru(na to, aby nízkotučné spracované jedlá chutili, tak je do nich pridaný umelý cukor), spôsobovalo by im to obezitu. Takto sa telo chráni pred príliš veľkým príjmom cukrov v umelej forme. Konkrétnejšie príklady sú uvedené v dokumente “FED UP”. Pre príklad uvediem informáciu z tohoto dokumentu: “Na americkom trhu obchodné reťazce ponúkajú 600 000 položiek jedla, no až 80% z nich má pridaný umelý cukor!”
Teda ešte raz: na rozdiel od čerstvého ovocia, ktorého vláknina spomaľuje vstrebávanie fruktózy, pečeň premieňa zložený cukor s vysokým glykemickým indexom a glykemickým zaťažením na glukózu, ktorá bez určitej brzdy(vláknina) zvyšuje hladinu cukru v krvi počas oveľa dlhšej doby a tak je pankreas nútený produkovať oveľa väčšie množstvo inzulínu (po dlhší čas), ako tomu bolo pri jednoduchých cukroch z ovocia. A kedže zložené cukry sú vo varenej strave skoro stále doprevádzané konzumáciou tukov, ich absorpcia do buniek je ešte spomalená tukmi. Tým pankreas potrebuje produkovať ešte viac inzulínu a kedže sám ide už na maximum, “požiada” o pomoc nadobličky, ktoré začnú produkovať hormón adrenalín, ktorý zvýši výkonnosť pankreasu k tvorbe ešte viac inzulínu. Ak sa takto človek stravuje pravidelne, naberá na váhe, stáva sa obéznym a po čase sa jeho pankreas unaví natoľko, že mu už nestačí ani pomoc adrenalínu a prestava správne fungovať. To je počiatočné štádium cukrovky a iných problémov spojeným s vysokým krvným cukrom. Téme cukrovky sa budem venovať v najbližšom článku.
Problém pri vylučovaní adrenalínu nadobličkami je v tom, že nestimulujú k väčšiemu výkonu len pankreas, ale celé telo, kedže tento hormón je z nadobličiek distribuovaný do celého tela. U dospelého jedinca je táto energetická vzpruha takmer nepostrehnuteľná, no u malých detí je to už o niečom inom. Ich telá ešte nie sú tak otupené neustálym stimulovaním adrenalínom a tak ak malým deťom rodičia dajú namiesto ovocia nejaký pečený koláč, čokoládu, či nejakú podobnú cukrovinku plnú umelého cukru a tukov, nech sa potom nečudujú, že ich deti sú hyperaktívne. Stačí pritom urobiť jednoduchý pokus a zameniť cukrovinky za sladké čerstvé ovocie a výsledok uvidíte sami. Táto téma sa v novom dokumente o umelom cukre “FED UP” rozoberá celkom podrobne.
Koľko toho ovocia vlastne môžme zjesť? Príjem potravy by mal pokryť hlad, teda jest toľko, pokiaľ neprestaneme byť hladný. Zo začiatku je ten hlad silnejší, kedže sme zvyknutí jesť varenú stravu chudobnejšiu na nutričné hodnoty, pričom tá bola skôr bohatá na kalórie a tak náš žalúdok potrebuje trochu času, kým začne vysielať správne signály do nášho mozgu. Takisto je úplne jedno v akú hodinu sa ovocie konzumuje. Nezabúdajme na to, že z fruktózy z čerstvého ovocia nepriberiete, ani keď ho budete jest večer. Po čase sa váš príjem kalórii ustáli. Obecne ale platí, že ovocie a zelenina má nižší kalorický obsah s rýchlejším vstrebávaním, takže sa odporúča jesť o 20% kalórii z ovocia viac, ako z varenej štandardnej stravy. Po ustálení organizmu a teda nepotrebného veľkého kalorického príjmu bude stačiť príjem 2000 kcal (ženy) a 2500kcal(muži) za deň pri sedavom zamestnaní. Menší príjem kalórii môže viesť k nechcenému úbytku svalového tkaniva spôsobenému podvýživou. Samozrejme toto sa u rôznych ľudí líši, kedže nie každý človek je rovnakého vzrastu a s rovnakým metabolizmom.
Človek bez pohybu svaly a orgány dostatočne neprekrvuje, preto odporúčam do týždňa zaradiť minimálne trikrát aeróbnu aktivitu, ako je napr. rýchla chôdza, bicykel, beh, korčuľovanie a pod. Najlepšie v prírode. Väčšina ľudí na tomto druhu stravovania aj tak k niečomu takému začnú inklinovať, kedže budú pociťovať prebytok energie z ovocia.
Človek si na začiatku môže myslieť, že bude jest dookola to isté. Práve naopak. Po vegetačnom období v našom pásme, kedy rôzne druhy ovocia a zeleniny dorastajú v rôznych mesiacoch prichádza do obchodov ovocie z tropického pásma, kde majú vegetačné obdobie nasledujúce mesiace po celu zimu a jar. Takto má človek prístup k stále novým druhom jedál.
Osobne na fruitariánstve mam rád tu jednoduchosť a rýchlosť prípravy pokrmov. Benefity plynúce z tohto druhu stravovania som už spísal v týchto článkoch: Ja a fruitariánstvo, Ja a fruitariánstvo vol.1(Po 1. roku).
Osobne si myslím, že pre trvalé udržanie nízkej úrovne podkožného tuku musí jedinec zotrvať pri tomto druhu stravovania. Čiže nestačí jesť 100% surovú rastlinnú stravu po dobu odbúrania podkožného tuku, pretože po následnom návrate ku klasickej varenej strave plnej umelých cukrov a tukov s veľkou pravdepodobnosťou si telo vytvorí opäť zásobu podkožného tuku.
Verím, že som týmto lepšie vysvetlil účinok príjmu jednoduchého cukru z ovocia a príjmu umelého cukru na náš organizmus. Pre podrobnejšie informácie si odporúčam preštudovať dole uvedenú literatúru.
Takisto som informácie použité v tomto článku čerpal z knihy od fruitariánskeho Dr. Grahama “The 80/10/10 diet”, ktorý je fruitariánom vyše 30r.
0 Comments
Trackbacks/Pingbacks