Na tieto výnimočné preteky som bol pozvaný od Loica a Stephana, ktorí boli so mnou točiť na slovensku dokument. V piatok po prílete som si spolu s Loicom bol zaklusať na krátkom úseku trate pretekov v nádhernom machovom lese. Po už voľných a krátkych behoch tohoto týždňa som cítil neskutočnú silu v nohách po oddretých posledných ťažkých týždňoch prípravy. Cítil som to na dobrý výsledok. Po kľudnom behu som u Loica urobil veľký šalát a spoločne sme sa najedli. Potom sme sa presunuli do mesta a stretli sme sa v bare s celým organizačným teamom nedeľnajších pretekov. Po nealko pive a ešte jedným presunom do iného baru sme sa presunuli s celou bandou ku Stefanovi domov. Tam som bol ubytovaný v legendárnej Stephanovej kôlničke.

Druhý deň som sa ešte preklusal s jedným z favoritov Guillaumom Perettim. Ináč riadne pohodový týpek z Korziky. Po behu som začal cítiť niečo fest čudné. Mierne kŕče v jednom z kvadricepsu. Bola zima, no nie až tak. Po behu som si dal magnézium, aby mi to prešlo. Tu som sa stretol u Pištu s ďaľším eliťákom značky Brooks Olivierom. Tiež pohodový chlapík.Podvečer sme si všetci išli do mesta prevziať štartové čísla, kde sme sa stretli sme sa s celou partiou.  Večer som si dal riadny strečing pred spaním. Do kôlne prišiel spať na paschodovú postel ešte jeden eliťák, hlavný favorit Alex Mayer. Trochu sme pokecali, no kedže už bolo jedenásť hodín a ja som vstával skoro, išli sme spať.

Ráno budíček o 3am teda tri hodiny pred štartom. Rýchlo som zjedol sušené banány a datle, kedže čerstvé nedozreté banány mi v posledných dňoch neurobili dobre. Vyšiel som vonku ešte do chladnej noci a dal si voľný kilometrový pomalý klusík. Po ňom som si dal ľahkú atletickú abecedu a bol som pripravený na preteky. Po návrate do kôlne som si otvoril mladý kokos a vypil som sladkú vodu, kedže včera som mal ľahké kŕče v stehnách. To som už predpokladal problémy, no už sa s tým nedalo nič robiť, kedže jediné, čo som mal na kŕče boli magnéziové tabletky. Pred odchodom na štart som ešte vypil dve smecty, aby som neriskoval nejaké črevné obťiaže počas pretekov.

Na štarte bola zima(3°C), no mne bola nejaká neobvykle väčšia zima, ako obyčajne. Aj napriek tomu som zvolil kraťasy a kompresné návleky na lýtka, plus dlhé merino na vrch, bežeckú šiltovku a teplé zimné rukavice. Pri rozbehaní som si dal jeden zo siedmych agáve gélov. Mal som aj balík datlí, čo mi poskytovalo dostatok kalórií na tieto krátke preteky. Okrem toho som mal 10ks magnéziových 500 mg tabletiek na kŕče a 2x 100mg kofeínových tabletiek. Plus jednu 200mg tabletku kofeínu, no tú som neplánoval použiť, ani v najhoršom prípade.

Na štarte som mal zo piatich rýchlych eliťákov, no aspoň som mal ťahačov. Po štarte tí odpálili tempom 3:30min/km, takže po pár sto metroch som radšej spomalil na pre mňa voľnejšie tempo 3:45min/km. V tréningu špeciálneho tempa som drel kiláky aj pod 3:30min/km, tak ale predsa toto je kopcovitý ultrák a tak nemalo význam plytvať glykogénom. S týmto rýchlejším tempom na úvod som ale počítal, preto ten zjedený gél ešte pred štartom. Po dvoch kilákoch mestom po asfalte sme sa presunuli už na lesnú cestu s prvým stúpaním. V predu predo mnou som si kontroloval desiatich súperov, no na mňa išli až príliš rýchlo a kedže sme mali pred sebou dva okruhy v dvoch rôznych prostrediach, tak som volil taktiku radšej ísť svoje tempo a v druhom kole atakovať túto skupinu vpredu. Po 6. km sme sa dostali ako tak na hrebeň kde už boli striedavé kratšie, no stŕme technické výbehy a zbehy. Na nejakom 12. km som pri miernom zbehu v tempe 4 min/km na sekundu zamyslel a výstupkami podrážky na mojich X-talonoch som sa zachytil o kameň, či koreň stromu. V rýchlosti nebolo veľa času ubalancovať pád a tak som bol po chvíli na zemi, kde som pristáh lavne na dlaň a rameno. Narazil si aj trochu bedro, no nič vážne. Nechal som sa obehnúť dvoma bežcami, lebo som kontroloval, či nemám nič zlomené, kedže ma dlaň celkom bolela. Adrenalín ale urobil svoje, takže som mohol v kľude pokračovať. Bedro som rozbehal v pohode, no v dlani mi začala pulzovať tupá bolesť. Našťastie bola zima a mne od štartu mrzli prsty v rukaviciach. Nevedel som si to vysvetliť, no na túto situáciu narazených kostí v dlani mi to celkom vyhovovalo. Pád ma nejako extra nevykoľajil z tempa a už po chvíli som si opäť išiel svoje cielené tempo. Po troch kilákoch s jedným ostrým stúpaním, kde bolo natiahnuté fixné lano, kedže sa v kopci bez chodníka dosť šmýkalo po včerajšom celodennom daždi. V tomto kopci som si uvedomil, že sa mi začala krútiť hlava. Predpokladal som, že to bolo najskôr spôsobené agáve gélmi, ktoré som jedol a spôsobovali mi dosť veľké výkyvy hladiny cukru aj kedď dodávali veľmi rýchlu energiu, no ale iba na krátky čas. Riešil som to iba tým, že som pridal na konzumácií cukru. Po tomto stúpaní nasledoval technický a rýchly zbeh, kde som začal cítiť prekvapivo skoro kŕče v bočných kvadricepsoch a trochu už aj v hamstringoch(zadnom stehonnom svale). Akože po 15. km cítiť kŕče je už mega skoro. Nechápal som to, no nič iné, ako trochu zvolniť a začať jesť magézium mi neostávalo. Vedel som ale, že ak to takto pôjde ďalej, tak mi určite do konca pretekov tabletky magnézia nevystačia. Takže som si ich nejako naplánoval na jednu tabletku raz za pol hodinu. To by za normálnych okolností malo stačiť. Lenže normálne okolnostima dnes z ďaleka obchádzali.

K tomu všetkému mi pri ešte tmavom lese pri technických zbehoch zasiahli na chodník podo mnou sústredené oči vetvy konárov dva krát po sebe. Šiltovku som mal obrátenú šiltom dozadu, aby som videl trasu pred sebou a to sa mi stalo osudným. Po dvoch zásahoch do otvorených očí som mal pocit, že mám piesok v očiach, ktorý mi reže oči a spôsobilo mi to zahmlenie zraku. Trochu pomohlo to, ak som na sekundu poriadne zažmúril oči, no musel som sa opäť sústrediť na cestu podo mnou, aby som opäť nezakopol. Začínalo to byť zaujímavé. Pokračoval som ale ďalej a snažil som sa držať tempo s tým, že to rozdýcham a po zbehu do mesta atakujem druhý okruh na opačnej strane mesta. Zbeh do mesta a rovinka po meste mi pomohla na zotavenie. Zlepšil sa aj trochu zrak, lebo som sa nemusel sústrediť na chodník podo mnou a tak som mohol prižmúriť oči na viac sekúnd po sebe a tak im pomohol odstrániť bolesť v očiach.

Na občerstvovačke v meste ma milo prekvapili usmievavé dámy. Vymenil som obaly od zjedených gélov za nové a po krátkom skonštatovaní pred Stephanom o rýchlosti čela pretekov som pokračoval do druhého okruhu. Nič iné mi ani neostávalo, kedže na mňa čakal brutálne 500m stúpanie na dvoch kilákoch po lesnej úzkej cestičke. Pri tomto stúpaní, ktoré som celé čo najrýchlejšie takticky odchodil som si potreboval doplniť vodu a tak som pri prvom potôčiku doplnil flašu. O niečo vyššie som preklínal to, že som si nedoplnil bidón na poslednej občerstvovačke v meste, kedže som videl zelené riasy a bielu penu v potôčiku z ktorého som si o niečo nižšie doplnil vodu. Vodu som ochutnal a mala zvláštnu chuť, no dovtedy, pokiaľ nenájdem iný potok, nemal som veľmi na výber. Sanžil som sa piť ale čo najmenej a dúfal som, že smecta, ktorú som vypil pred štartom mi zadrží prípadné laxatívne účinky z pokazenej vody. Pred záverom tohoto stúpania som pociťoval dosť silnú bolesť v hrudníku, konktrétne bočného hrudného koša, čo mi zmenožňovalo dýchanie na maximum objemu pľúc. Stalo sa mi to už pri ultráku v Lavarede a doteraz som neprišiel na to, čo to spôsobuje. Je to pocit, aký som zažil pri plavbe v studenej vode bez neoprénu pri jednom z triatlonov. Človek sa chce viac nadýchnuť, no bolesť hrudného koša mu to znemožňuje. Na vrchole som preto mal problém sa rozbehnúť, aj keď nohy boli silné a chceli behať. Neostávalo mi nič iné ako behať pomalšie a dúfať, že to prejde. Po nejakom čase sa to zlepšilo, no prišli na scénu silné kŕče do hamstringov. Musel som zvýšiť dávku dvoch tabliet magnézia, aby som vôbec vedel dole kopcom zakopávať, aby som nezakopol o nejakú prekážku. Stále som mal zmrznuté ruky aj napriek tomu, že som mal za sebou ostré stúpanie a mal som byť normálne zahriaty.

Nasledovali mierne, no technické klesania a stúpania, kde som prakticky bojoval celý čas s kŕčmi v hamstringoch a už som vedel, že magnézium sa mi určite minie takých 10 km pred cieľom. Tam mi zostávalo iba dúfať, že niečo na kŕče zoženiem na občerstvovačke. Nohy som mal odhliadajúc od kŕčov nadálej silné a tak som začal obiehať niekoľko polomŕtvych bežcov, ktorým očividne došiel cukor. Potom som raz minul značku a urobil si kilometrový okruh navyše, kde som stratil poradie o nejaké tri miesta. Bežci za mnou ma možno aj upozornili na zmenu do zlého smeru, no mal som v ušiach slúchatká a tak som nič nepočul. Niekde na 42. km som v dedinke po zbehu natrafil na studňu, lebo mi už došla voda, ktorú som začal piť po väčších dúškoch, aby som tak aspoň trochu pomohol telu potlačiť kŕče. Vypil som kvantum, doplnil bidón a pokračoval po rovinke svižniejším tempom, ktoré pri prvom zbehu vystriedala pomaly chôdza, lebo som už nevedel zakopávať kvôli silným kŕčom v hamstringoch a začali ma obiehavať bežči, ktorých som po rovinke a do kopcov dával úplne v pohode.

Na poslednom ostrejšom stúpaní na 44. km som mal kŕče aj pri tomto dvojkilometrovom stúpaní. Tu ma vo veľkom začali obiehavať bežci na kratšiu trať a tak bolo ťažké odhadnúť moju pozíciu. Pri dosiahnutí vrcholu začalo snežiť. Najprv som si myslel, že mám halucinácie 😀 Hore som zistil veľmi trpkú realitu a to, že pri zbehu už nemôžem vôbec zakopávať, lebo som ihneď dostával silné kŕče. Tak som skúsil predkopávať pri zbehu, no kvôli technickému zbehu to nefungovalo. Tak som zbiehaval tempom podobným s chôdzou. Tu ma obievali už polomŕtvi bežci na mojej vzdialenosti. Rozhodol som sa zastaviť a poriadne ponaťahovať hamstringy, lebo takto to už ďalej neišlo. Popri tomu som zjedol čo najviac ďatlí a po pár minútach som sa pustil opatrne ďalej do zbehu. Musel som ísť pomaly aj kvôli bolesti očí a tým zhmistému videniu. Už som mal pocit, že mám v očiach kopu piesku. Takto som ale po strečingu nedostával dostatočne silné kŕče a tak sa mi dalo aj miestami pridať na tempe. Keď som minul poslednú občerstvovačku, dozvedel som sa, že docieľa ostáva 6 km a keď som zistoval, čo majú proti kŕčom, tak okrem soli a čipsov tam nič nebolo, takže som pokračoval ďalej. Záverečné dva kiláky už po asfaltke som mohol pridať a dúfať, že kŕče sa už až tak nevrátia, no už  urobili svoje a tak som bol rád za tempo po 4:30 min/km. Nohy som mal stále silne, no vďaka dlhotrvajúcim kŕčom som mal vo svaloch v rôznych častiach bolestivé body. Snažil som sa aspoň dobehnúť pod 6h, no čo bolo o hodinu za mojim stanoveným cieľom.

Po dobehu som sa prezliekol a v hale pre pretekárov som si urobil krátky strečing, aby som uvolnil aspoň trochu boľavé stehná po kŕčoch. Doplnil som cukor a kedže som mal stále boľavé oči a videl som zahmlene, išiel som za zdravoťákmi, či nemajú nejaké kvapky do očí. Mali iba fyzioogický roztok, no dal som aspoň do očí to, aby som si ich trochu prepláchol. Trochu pomohlo, no zamlžene som videl ešte večer u Stephana. Až druhý deň ráno sa to zlepšilo. Ale aj po niekoľkých dňoch som so zrakom mal problém. Až po druhom piatkovom behu sa to ako tak zlešilo a zaostrovanie počas behu už išlo v pohode.

V cieli som tuho uvažoval, čo sa mi to vlastne stalo, prečo som mal tak skoro kŕče, no prišiel som na to až po piatich dňoch doma. Tu je pravdepodobný dôvod celého problému:

Po príchode na letisko v piatok poobede ma prišiel vyzdvihnúť Loic so svojou kočkou Marine. Po ceste k Stephanovi sme sa zastavili v novom supermarkete s čisto ovocím a zeleninou, kde som si nakúpil jedlo na tri dni. Týždeň pred odletom som ale chcel zavolať chlapcom do FR, nech mi kúpia banány, aby stihli dozrieť do môjho príchodu, lebo som tušil, že dozreté ich nekúpim. Nakoniec som to nechal tak, kedže som ich nechcel obťažovať. Nakoniec budem u Stephana bývať tri noci, čo už bolo až až. V obchode som teda okrem nedozretých banánov kúpil z ovocia akurát pomaranče a nejaké avokáda. Toto bolo asi problémom mojich neskorších kŕčov už od úvodných kilometrov nedeľných pretekov. Prečo? Vysvetlím. Ak sa je nedozretý(žltý) banán, obsahuje pre človeka neprirodzene veľa škrobov a tie vo väčšom množstve spôsobia nadúvanie a hnačku. Ak som do toho pridal ešte kopu pomarančov, tak tie mi tento stav nijako neuľahčili, no aspoň ma spolu s veľkým zeleninovým šalátom skonzumovaným v piatok večer aspoň zavodnilo. Aj keď som mal číru moč dni pred pretekami, po banánoch a pomarančoch mi hnačka odčerpala veľa minerálov, ktoré som nemal ako doplniť. Preto som už v sobotu po krátkom kluse s Guillaumom cítil mierne, no nepríjemné kŕče v stehnách. Popravde k lepšiemu záveru som neprišiel. Ešte bola možno chyba, že somnepoužil ešte niečo iné na kŕče, ako magnézium, no nemal som ani dôvod, kedže doteraz mi to na pretekoch celkom fungovalo, aj ked nie dostačujúco.

Vďaka tojto tŕpkej skúsenosti s kŕčmi som sa rozhodol začať používať na pretekoch klasické maltodextrínové gély s obsahom sodíka. Keď som si preštudoval bežný obsah týchto gélov, tak tie väčšinou obsahujú veľký podiel sodíka. Oveľa viac, ako horčíka. Už dlhšie viem o americkom fruitariánovi Mikeovi Arnsteinovi, že tiež prešiel na pretekoch na maltodextrínové gély a soľné tabletky, lebo ak si človek chce doplniť cukor z ďatlí počas rýchlych pretekov na ultra vzdialenosti, nastáva problém s váhou a kvantitou datlí, ktoré treba skonzumovať v každej hodine behu. Po zvážení toho, že už nechcem opäť zahodiť tvrdú päťtýždňovú prípravu kvôli kŕčom na preteku,  som sa definitívne rozhodol pre kombináciu datlí a takýchto gélov pre ďaľšie preteky. Nakoniec na fruitariánsku stravu som prešiel kvôli zlepšeniu športových výkonov a ak mi tento spôsob zmeny stravy počas pretekov má zlepšiť výkon, tak to beriem všetkými desiatimi. Fiasko s kŕčmi na pretekoch sa už nesmie opakovať.

Tu je moja TRASA z preteku. Nakoniec som sa s časom tesne pod 6h umiestnil na 12. mieste.

Z môjho výsledku som bol spočiatku dosť sklamaný, no keď som si aj vďaka mojim fanúšikom uvedomil, že vďaka tým všetkým trablom to nebol až tak zlý výkon a posunul ma o dosť vpred. Takú situáciu som ešte nezažil, no podcenil som prípravu tesne pred pretekmi a tak som si to zaslúžil.. Ďakujem vám za podporu.

Druhý deň som sa zobudil s kompletne spuchnutým a modrým zápästím. Mal som problém hocičo s rukou robiť, no bolo to už povýkone a tak to už bolo nepodstatné. Deň po behu som už makal v práci a k behu som sa dostal až v piatok. Nohy, konkrétne v miestach silných kŕčov počas preteku ešte trochu boleli, no ako tak som to rozbehal. V piatok a v sobotu som už testoval počas behu nové gély a elektrolytové tablety. O tom už ale v inom článku.

S Loicom v obchoďáku s ovocím a zeleninou

Výbeh s Loicom po trase pretekov

Stretko so Stephanom v piatok večer

zranenú dlaň po preteku nevidno, no formu áno. Škoda, že sa neodzrkadlila aj na výsledku..

S elitákmi po pretekoch. Za mnou na ľavo je už trojnásobný víťaz týchto pretekov Alex, na pravo druhý Guillaume a za ním zvyšok bandy 🙂