Fruitariánstvo a hladina cukru v krvi (výsledky systematických odberov krvi glykomerom)
6

Mar

2015
Po roku a pol na fruitariánskej strave som sa rozhodol začať dobrovoľne pichať ihlou do prstov, aby som si glykomerom začal v mene praktickej “vedy” merať hodnoty cukru v krvi. Tým som chcel dokázať, že ani pri veľmi vysokých pravidelných konzumovaných dávkach sladkého ovocia nehrozí u zdravého jedinca zvýšený cukor v krvi.
U zdravého človeka by sa mala hladina cukru v krvi pohybovať v rozmedzí od 4,5 mmol/l- 6,5 mmol/l. Tak to aspoň uvádzali na obaloch od glukomerových štítkov v referenčnej hodnote. Teda, aspoň kedysi. O tom ale budem písať v inom článku o cukrovke a jej liečení “živou” stravou.
Zostavil som si jednoduchý postup meraní, ktorý som robil po rôznych jedlách. Postup bol nasledovný. Úplne prvé metanie som robil ráno po prebudení. To sa mi v podstate hladina cukru v krvi držala skoro stále pod úrovňou 4 mmol/l. Jedine, ak som večer zjedol príliš veľa tukov, tak som mal hladinu cukru ráno 5 mmol/l. Tu bolo zaujímavé, keď som ráno potreboval niekam odbehnúť na bicykli a meranie som si urobil až po hodine od zobudenia a návratu z vybavovania na bicykli, hladinu cukru som už mal stále na 5 mmol/l. Takže pri zobudení je hladina cukru nízka, no pri fyzickom výkone si telo cukor vyrobí aj na lačno z telesných zásob (glykogén, tuky). Celkom sa mi to zdá logické, no vtedy ma to trochu zaskočilo. Predsa len nemám lekárske vzdelanie a na všetko musím prísť laicky.
Následne postup merania po jedle bol nasledovný: o 10. min po jedle som urobil prvé meranie, kde mi obvykle vystrelil cukor obvykle od 5,5-6 mmol/l. Jedine pri jednom ovocí (čerstvých ďatlách) a aj to pri zkonzumovanej dávke 400 g mi vystrelil cukor na zatiaľ rekordnú úroveň 6,4 mmol/l. To sa ale stalo po 10. minúte po skonzumovaní.  Druhé meranie som robil po 30. minúte, kde mi cukor aj pri ďatlách klesol pod úroveň 5,5 mmol/l. Tretie meranie som robil iba pár krát po 1. hodine a to preto, lebo to som už mal hladinu cukru na úrovni denného priemeru 5 mmol/l. Takže tretie meranie som potom už nerobil.
Tu bolo zaujímavé pozorovať, ako vysoko dokáže vystreliť hladina cukru v krvi pri vypití čerstvo odšťavenej šťavy z pomarančov. Bez vlákniny, ktorá má spomaliť a tak zlepšiť vstrebávanie cukru a vitamínov/minerálov prejde sladká šťava tráviacim traktom a následne sa dostane do krvi pomerne rýchlo. No na rozdiel od umelého cukru, ktorý je v klasickom stravovaní takmer všade, po miernom zvýšení hladiny cukru v krvi z pomar. šťavy sa hladina cukru do pol hodiny opäť dostane na denný priemer 5 mmol/l, no často krát aj nižšie (4,5 mmol/l).
Pri jablkách a hruškách mi hladina cukru v krvi dokonca často krát klesala pod úroveň 5 mmol/l.
Občas sme s priateľkou Bebkou jedávali kašu z mrazeného hrášku(no už takmer vôbec-max. 2 x mesačne, lebo sme prišli na jej veľké mínus-veľmi pomalé trávenie). Pri hrášku je pomerne vysoká cukornatosť. Hlavne, ak ho zjete po kile. Problém s následným dlhým trávením ale držalo aj hladinu cukru v krvi pomerne vysoko (pri 6 mmol/l) a to po dobu aj jednej až dvoch hodín. Presne z tohoto dôvodu sa pri fruitariánstve, či vitariánstve s vysokou konzumáciou ovocia neodporúčajú jesť strukoviny. Proste príliš dlhé trávenie a dokonca skoro všetky strukoviny sú kyselinotvorné.
Pre vytrvalostných športovcov uvediem to, že ak som si meral hladinu cukru v krvi pred a po behu, tak som sa čudoval, že hladinu cukru v krvi som mal po rôznych tréningoch rôznu. Teda, aby som to upresnil. Po väčšine tréningov som mal hladinu cukru prirodzene nižšiu, ako pred behom, no stalo sa aj to, že som často mával hladinu cukru len o pár desatiniek nižšiu, ako pred behom. A to som celkom na behu drel. Môže byť, že v tých prípadoch telo použilo viac cukru zo zásob v pečeni, či zo svalového glykogénu a tak si udržalo hladinu cukru v krvi dostatočnú. Ak človek ide do hypoglykémie(nízka hladina cukru v krvi), začne sa mu zahmlievať pred očami. To sa mne stávalo prvý pol rok na fruitariánstve pri behoch nad 25 km, kedy som so sebou nemal datle, či iný prirodzený zdroj rýchlych cukrov. Postupom času som si ale všimol, že moje telo si už dokáže efektívne skladovať cukry(nie do tukov, lebo tých som nemal viac, ako 5%) a tak pri potrebe ich vedelo z týchto zásob čerpať počas dlhšej doby. Čiže úplne rozumiem tomu, ak mi niekto povie, že si skúsil fruitariánstvo na 1-3 mesiace a jeho výkon pri dlhých behoch sa nezlepšil.
Na záver to zhrniem takto. Ak človek je ovocie v jeho prirodzenej forme a to celé s vlákninou a ak je iba toľko, pokiaľ sa cíti dobre, nemalo by hroziť preťaženie pankreasu, pretože inzulín jednoduchý cukor z krvi dovedie do cieľovej stanice pomerne rýchlo. To platí pri dodržaní podmienok, že sa sladké ovocie nekombinuje s tukmi(orechy, avokádo, oleje a pod.). K tomu bohužiaľ dochádza veľmi často pri tak teraz populárnom vitariánskom stravovaní, kde základ skoro všetkých RAW koláčov tvorí kombinácia sladkého ovocia(napr. datle) a nejakého druhu orechov(kešu), či iného druhu tukov. Okrem toho, že príprava takých pokrmov zaberie minimálne toľko času, čo príprava varenej stravy, z dlhodobého hľadiska si človek môže skôr uškodiť, ako pomôcť.
Oficiálnu výnimku pri odsťavovaní má jedine pomaranč, no ja som zistil, že ani s jablkami človek nič nepokazí. Predsa len draslík z jabĺk hlavne vytrvalostný športovci potrebujú a aby z kupovaných jabĺk človek do seba dostal okrem cukru aj dostatok draslíka, musí ich odšťavovať(alebo mixovať). Osobne si neviem predstaviť, aby som denne zjedol v prirodzenej forme týchto podradných jabĺk 15 ks. Jablká majú totiž dosť nízku výživovú hodnotu a tak treba stravu dopĺňať aj energetickejším ovocím.
11056704_10152764332366089_1305181926_n Používal som tento prístroj, ktorý som si pravidelne kalibroval kalibračným roztokom.

0 Comments

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Vitamín D (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Vitamín D, alebo slnečný vitamín zohráva významnú rolu pre správne mineralizovanie kostry a zubov človeka, či väčšiny pozemných živočíchov. Takisto sa spolu s inými vitamínmi a minerálmi stará o správne fungovanie imunitného systému. Vitamín D sa u človeka prirodze...

ŽELEZO (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Železo je jeden z najdôležitejších druhov minerálov, ktorý je nevyhnutnou zložkou hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík z pľuc do tkanív. Bez dostatku železa telo nedokáže vytvárať dostatok hemoglobínu. Kedže telo si železo nedokáže vyrobiť samo, je nutné ho na dennej...

Sila JÓDU (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Sila JÓDU (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Jód je to dôležitý biogénny prvok a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu. Používa sa najmä v medicíne (na dezinfekciu rán a v liekoch) a potravinárstve. Aj keď sa v len zriedkavo vyskytuje v zemskej kôre, je rozpustný v morskej vode a má...

Séria článkov o vitamínoch a mineráloch

Po skončení aktívneho pretekania, kedy som do seba denne dával obrovské množstvo ovocia a zeleniny, aby som doplnil čo najviac nutričných hodnôt, ktoré som pri športe potreboval som sa zameral skôr na kvalitu, ako kvantitu. Teraz jem podstatne menej, no aby som prijal...