Trail pretek Kamzik-Baba-Kamzik (53km +1700m)
5

May

2014
Nadviazem rovno na posledny clanok z blogu…
Ked sme uz prisli s Bebkou na start, kopa pretekarov uz bola v plnom prude. Vidim, ze Kilian zo salomonu zanechal silny odkaz medzi bezcami, kedze niektori boli vyobliekani, ako z najnovsieho Salomon katalogu. Pritom som sa az trochu hanbil, ze som prisiel na start v starych, potrhanych shortkach a uz deravych inov8toch. Ked sme kracali na prezentaciu, stretli sme kamarata Mata, ktory tam uz nejaky cas bol.
Na prezentacii za mnou stal jeden bezec, ktory mal vo svojej bezeckej veste v prednych vreckach Redbull flase. Celkom ma to pobavilo a este viac to, ze som si ani nevsimol, ze to bol Mato Urbanik, usporiadatel Stafanik ultra trailu. Sam mi potom napisal, ze tie flase boli napustene vodou, kedze tento rozmer sa mu vojde do puzdier bezeckej vesty.
Vyzdvihol som si cislo a isiel sa priezliest k autu. Pri aute tou predstartovnou atmosferou som musel este raz zavitat na toaletu. Ked sme sa uz pobrali na start, Mato zistil, ze si zabudol doma bezecku ladvinku. Osobne si nieco take ani neviem predstavit, kedze po topankach to je najdolezitejsia vec na takyto druh preteku. Hlavne, ak je clovek na to zvyknuty. No aj majster kat sa utne a tak lepsie, nech sa nieco take stane pred pretekom na 53km, ako pred pretekom na 100+km. Tam by mu to chybalo urcite ovela viac. Este som mu stihol dat jednu z mojich troch magneziovych tabletok proti krcom. Osobne neviem preco som zobral iba tri, ved to skoro nic nevazi a jeden nikdy nevie. Tesne pred startom som isiel s Matom vyklusat par metrov nohy, aby som zahrial svaly pred bleskovym druhym strecingom.
Na starte bola hmla. GPS hodinky mi skoro az do startu nevedeli najst satelity, no nastastie sa to podarilo. Zaujimave, ze od vymeni hodiniek v ramci reklamacie maju s hladanim satelitov trochu problem.
Na rychlo spomeniem, co som mal pred startom oblecene a so sebou:
Oblecene merino race tricko, shortky a merino ponozky, kedze den predtym cely cas prsalo a trat bola blatista a mokra.
Na tuto trat som zvolil bezecku ladvinku, kde som si do flase s vodou rozmiesal Cocohydro  v mnozstve asi troch-styroch polievkoch lyzic. Dalsie coco hydro som si nasypal do prazdnej nadobky od shlehy a to som mal v plane rozmiesat na otocke na 26.km. Takto sa mi to zdalo asi najefektivnejsie, kedze to presypovat zo sacku by to az tak dobre dopadnut nemuselo. Dalej som mal dva male sacky moruše, co je ovocie, kalorickejsie, ako datle(o 100kcal/100g viac, ako datle), no zaroven obsahuju skoro samu fruktozu. Problem je, ze som sa k nim dostal az tesne pred pretekom a tak som ich nestihol vyskusat v treningu. Presne preto som si zbalil zo desat datli do dalsieho sacku, ako poistku. Dalej som si na krce zbalil 3ks magneziovych 500mg tabletok a 3ks sodnych tabletok na zazivacie problemy. Pri dlhsich behoch a hlavne pri rychlejsom tempe je zaludok v ovela silnejsom zovreti, ako pri volnych behoch a tak mi treba na zaludok aj nieco take. Sodne tabletky funguju skoro okamzite, kedze po vlozeni do ust sa lahko rozpadnu na prasok. Uz klasicky som mal na zaver shlehy. Celkom by mali stacit dve, no vzal som jednu, ako rezervu. Problem u slehy je v tom, ze ma vysoky obsah kofeinu a pri viac, ako jednej davke moze nastat zhorsene videnie, triaska a tocenie hlavy. Hlavne, ak je clovek fruitarian a mimo preteku sa kofeinu vyhyba(u mna az na raw kakao, ktore trochu prirodneho kofeinu obsahuje).
Takze spat ku startu. Tu som sa zameral prakticky iba na jedneho pretekara a to minulorocneho vitaza Mata Vrabela. Dnes tu bol samy Martin 🙂 Jeho by som povedal triatlonovy dres sa nedal prehliadnut. Najviac som sa obaval toho prudkeho zbehu po luke, kedze som uz mal trochu zbehane podrazky na mojich inov8 roclitoch 243. Kamarat Mato sa ma pytal, ako rychlo chcem behat. Tak som mu povedal, ze aspon tak rychlo, ako behal minulorocny vitaz a pri zbehoch to behat co najrychlejsie, aby som ziskal cas. Malo kto vie totiz behat rychlo dole kopcom a tak som to mohol vyuzit. Dufal som, ze Mato ma natrenovane zbehy a tak potiahneme prvu polku spolu.
Naspeedovany dav sa po starte rozhodol svoj glykogen minut hned v uvodnom kilometri a tak celo asi siedmich bezcov dalo uvodny kilometer viacmenej z kopca za 4:08min. Bezalo sa mi fajn, aj ked v lese bolo viac blata, no zatial topanky drzali vyborne. Druhy a treti kilometer bol uz do kopca a tu uz uvodny bezci trochu zvolnili. Kedze tu som zacinal citit unavu z kratkeho spanku, radsej som dal prvu shlehu.
Vedel som, ze ak chcem dnes vyhrat, musim uvodnu polku behat aspon v tom tempe, aky mal vitaz minuleho rocnika. Videl som z fotiek, ze ten sa prvu polku minuly rok drzal za veducimi bezcami a az v druhej casti to rozbehol. Vycitil som, ze veduci bezci zistili, ze az tak rychlo behat nemozu a tak som sa rozhodol, ze este trosku odcerpam z ich glykogenu a tak som po opat rychlom stvrtom kilometri pri zbehu pridal, oddelil sa od skupiny a urobil mierny naskok. Tu som pri konstantnej rychlosti pod 4min/km cakal, kto sa na mna dotiahne. Mato sa pustil hned za mnou po mojom uniku a tak sme tvorili veducu dvojicu. Povodne plan bol taky, ze ich zakyslim este viac, teda tych, co by mali odvahu sa za mnou pustit. Zaroven som sa nechcel tlacit na blatistom terene so siedmymi dalsimi bezcami. Vedel som, ze asi jediny, kto sa na mna musi dotiahnut, je favorit. Statit vizualny kontakt s veducim pretekarom by ani pre neho nebolo med lizat. Dotiahol sa na mna a tak mohol pretek zacat. Mato sa trochu striahol a ostal so stvrtym pretekarom. Teda aspon tak som si to predstavoval, ked som sa za nim par krat obhliadol. Aj ked nerad, tahal som spicu az po podledne stupanie pred prvou obcerstvovackou. Tu som si z ich ponuky este nic nevzal. Vytiahol som z ladvinky morušu a zopar kuskov som si hodil do ust. Tu som ale prisiel na zasadny problem tehoto suseneho ovocia. Prilis sa drobi a tak ked clovek musi drzat rychlejsie tempo behu, zvycajne pri jedeni dycha ustami(aspon ja to takto robim, lebo nos mam zvycajne plny od hlienov, ktore sa mi tvoria iba pri behu. Zvlastne). Cize pri jedeni a zaroven dychani ustami sa lahko stane, ze tie drobky z moruse clovek vdychne. To ma za nasledok kasel a teda nutene znizenie rychlosti. A tu sa moj plan zacal kazit. Osobne som bol velmi rad, ze ma favorit prevdbehol a ujal sa vedenia. Je ovela jednoduhsie niekoho dotahovat vo vizualnom kontakte, ako ho viest. Kedze som sa dusil dost casto, lebo som vdychnutu morusu nevedel vykaslat, trochu som rozsiril medzeru medzi nami, aby favorit nepocul, ako daleko som. Mal som zvyseny tep a zrychleny dych. Ak by som nieco take u supera pocul ja, osobne by mi to dodalo dost motivacie.
Medzeru som si drzal na vizualny kontakt, no pri zbehoch som pridal este viac, aby som to stiahol. Ked som o plane rychlich zbehov informoval na starte kamosa Mata, favorit stal hned za nami, takze vsetko pocul. Takze bolo mi jasne, ze tie zbehy rozbehol rychlejsie aj on. Pri este rychlejsich dotahovacich zbehoch a na tom klzkom povrchu som si ale niekde na 20. km privodil pretazenie laveho lytka a praveho hamstringu. Predsa len som naivny, ze som skoro ziaden strecink v poslednej dobre nerobil. Iba ak dnes rano a pred startom. Pri takej namahe rychlych zbehov, ake telo ma, som sa ani necudoval. No nevzdaval som sa a trochu som ocakaval, ze favorit tiez na tom az tak dobre nemusi byt. Zjedol som prvu magneziovu tabletku a dufal, ze to prejde.
Pred obratkou som uz pocul buracajuci dav, cize som vedel, ze favorit je uz tam. Skoda len, ze ma nenapadlo uz pocas behu k obcerstvovacke vybrat ampulku od shlehy s dehydrovanou kokosovou vodou a tak som to presypoval az na stole obcerstvovacky, co ma stal zbytocny cas. Dav za mnou ale dodaval kopec energie a ked som pocul, ze favorit je predo mnou nejake dve minuty(ak si dobre pamatam), tak to neznelo az tak zle. To znamena, ze aj on musel zvolnit. Takze aj cez bolest lytka, ktore som citil pri behoch do kopcov, som sa rozhodol na stihaciu jazdu.
Cestou spat som uz stretaval bezcov, ktori mi casto vraveli vzdialenost od favorita. 400m sa mi nezdala az taka dialka, kedze druha polka je kopcovitejsia. Tu som uz zjedol aj druhu magneziovu tabletku a zapil som ju shlehou, kedze hamstring a lytko sa uz ozyvalo v intenzivnejsich bolestivych intervaloch. Okrem kopca na Babu(teda aspon sa mi zda, ze to bol ten, kedez to bol po obratke ten najstrmsi a najdlhsi vybeh), kde som radsej presiel do rychlej chodze v 60% kopca som vsetky ostatne kopce vebehol s pomernou lahkostou. Konecne sa mi zacina vyplacat trening s vyzsimi vyskovymi metrami. Akurat, ze zbehy boli cim viac narocnejsie. Hamstring bolel uz poriadne a kedze som dal tretiu magneziovu tabletku pred startom Matovi, zacal som do neho chytat krce a casto som musel zastat pri nejakom strome a ponatahovat ho spolu s lavym lytkom. Nastastie medzera medzi mnou a tretim pretekarom bola velka a tak ma to nevidel robit. Ak by videl, tak by mu to dodalo isto energiu a skusil by sa dotiahnut. Bez tohoto rychleho strecingu som zacinal mat problem s natiahnutim lavej nohy pri rychlejsom zbehu. Na najblizsej a uz aj na dalsej obcerstvovacke som po prvy krat siahol po soli a dufal, ze mi to aspon trochu pomoze. Zvysil som teda aj prijem tekutin, aby som tu sol rozriedil. Vedel som, ze to az tak pomoct nemoze, kedze v samotnom cocohydre je morska sol a velmi doteraz nepomohla, no bol to zufaly cin. S prvym miestom som sa teda rozlucil, no nemienil som nejako extra spomalit a dat sancu tretiemu pretekarovi. Na 44. kilometri ma zradili hodinky, kedy uz v slnecnom pocasi stratili gps signal. Nastastie posledne kilometre boli znacene a tak som si ich stopoval sam manualne. Tu som si dal poslednu tretiu slehu, aby som aspon trochu zmiernil bolest v hamstringu a lytku. Jedine, co mi ale dala, bolo tocenie hlavne a zhorseny zrak. Cize uplne zbytocne je na tak kratkom preteku dat viac, ako dve shlehy.
Tri kilometre pred koncom, ked som bezal po rovnom chodniku a kedy som stopoval predchadzajuci kilometer, zamyslel som sa na sekundu nad casom a nesikovne zakopol. No rovinke! Rozcapil som sa rovno do blata a zahresil som na cely les. Akurat isiel okolo nejaky turista, ktoreho pobavilo to, ako som mu hovoril: “Takto zakopnut tri kilometre pred cielom…”. Samemu mi bolo z toho do smiechu, lebo predne stehna som unavene nemal a ktorych unava vacsinou moze za to, ze bezec zakopne.
Zaverecna obcerstvovacka, na ktorej mi oznamili, ze favorit je daleko predo mnou. Tu som si dal este trochu soli a pustil sa do zaverecneho stupania.
V dialke som uz pocul moderatora akcie a zaverecny kilometer som si uz len vyklusal hore kopcom. Predne stehna ma vobec ani len nepalili, cize trening bol ucinny, skoda len tych prilis rychlych zbehov v uvodnych 20. km, kde som si pretazil zadni hamstring a vonkajsiu cast laveho lytka.
Do ciela som dobehol na druhom mieste v case 4:08. V cieli za mnou prisiel vitaz Mato Vrabel, ktory sa cudoval, preco som behal tak pomaly. Dnes bol proste lepsi a tak mal zasluzene vitazstvo ku ktoremu som mu zagratuloval. Osobne si zlepsil cas oproti minulemu roku o 16min, kde celu trat zabehol za 4h. Ja som za nim dobehol az o 8min neskor. Aspon vidno, co urobi s druhym, stihacim bezcom, strata ocneho kontaktu s veducim pretekarom.
Kamarat Mato dobehol na takisto nepopularnom 4. mieste o 8min neskor, cim dosiahol svoj ciel zabehnut to v case minulorocneho vitaza. Tu su jeho postrehy z tohoto preteku.
Najviac som sa ale tesil v cieli na moju priatelku Bebku, ktora ma vysmiata prisla privitat. Lubim ta a dakujem, ze si tam bola so mnou, kedze povodne to nebolo v plane.
V cieli som mal problem rozchodit postahovane hamstringy uz na oboch nohach a tak som chodil, ako na choduloch 😀 Strecing a dve piva trochu zmiernili pocit bolesti z hamstringov, no urcite sa mi to vratilo druhy den, kedze hamstingy som mal uz poriadne postahovane.
Super bolo vidiet aj ostatnych bezcov z polovicnej trate na 26km z Baby-Kamzik, presne tych, co povzbudzovali na obratke.
Moja vdaka patri dobrovolnikom na obcerstvovacke a pretekarom, ktori mi sami od seba hovorili cas a vzdialenost od veduceho zavodnika. Pomohlo to, no skoda, ze to nevyslo.
V prvom rade som sa na tomto preteku poucil na tom, ze strategiu pre pretek si treba (ako doteraz vzdy) nechat pre seba, zbalit si o nieco viac magnezia, ako normalne. Dalej vylepsit cas na obcerstvovackach a mentalne sa nepripravovat na priemerku tempa minulorocneho vitaza, ale aspon o stvrt hodiny rychlejsiu. Samozrejme v ramci moznosti. Kedze toto bol moj prvy pretek sezony, svoje moznosti som mal otestovat tri tyzdne pred pretekom na nejakom 35km behu v pretekarskom tempe, ako sa to robieva pred cestnymi maratonmi. Problem pri trailovych kopcovitych behoch ale nastava pri tom, ze regeneracia pri takom tempe je podstatne dlhsia, ako pri rychlom tempe po rovinke bez prekazok. No urcite najdem aj tu nejaky kompromis a sposob, ako sa adekvatne otestovat.
Moja GPS trasa preteku. Priemerku z vysledneho casu som si uz musel vypocitat dodatocne (4:40min/km). Pulzmeter mi miestami(hlavne na zaciatku) ukazoval trochu nezmysli. Tepovy maximum 202 BPM by som na tomto preteku v reale nemal sancu dosiahnut. Skoda, ze to takto blbne v tu nejnevhodnejsiu chvilu, kedze z tepovej frekvencie vie clovek pekne vycitat, ako realne jeho telo pracovalo a neorientovat sa iba z pocitov. Tak aspon bezec vie, ci isiel na hrane moznosti, alebo mohol este pridat. Sice pri tomto preteku mi to je uplne jasne.
Co sa tyka preteku Kamzik-Baba-Kamzik, tak vyskovy profil je pomerne vyrovnany na celej trati a tak tych 1700m vyskovych metrov ani tak nieje citit. Skor sa mi zdalo, ze som viac naklesal, ako nastupal. Cize vrelo odporucam bezcom, ktori sa rozhoduju, kde pojdu svoj prvy horsku ultramaraton. Vyhlady som si az tak neuzil, kedze od 5. km som sa snazil dostat do akejsi vyzsej mentalnej vlny a tak nevnimat nic ine, ako pretekarov okolo mna a teren predo mnou.
Slubil som si, ze buduci rok sa tu vratim, no pred par dnami mi Mato preposlal info o preteku, ktory sa organizuje o tyzden neskor po tomto. Sice je kratsi, 41km, no je to skymarathon v cechach s nastupanou vyskou niekde ku 3000m. Pri menach, ake sa zucastnili na tomto rocniku a pri zhliadnuti vyskoveho profilu som sa rozhodol zucastnit na tomto preteku. Bude to dva mesiace po transgrancanarii(125km +8500m), kde sa dufam dostanem. To je dostatocna doba na regeneraciu a doladenie speed treningu.

0 Comments

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Vitamín D (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Vitamín D, alebo slnečný vitamín zohráva významnú rolu pre správne mineralizovanie kostry a zubov človeka, či väčšiny pozemných živočíchov. Takisto sa spolu s inými vitamínmi a minerálmi stará o správne fungovanie imunitného systému. Vitamín D sa u človeka prirodze...

ŽELEZO (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Železo je jeden z najdôležitejších druhov minerálov, ktorý je nevyhnutnou zložkou hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík z pľuc do tkanív. Bez dostatku železa telo nedokáže vytvárať dostatok hemoglobínu. Kedže telo si železo nedokáže vyrobiť samo, je nutné ho na dennej...

Sila JÓDU (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Sila JÓDU (Séria článkov o vitamínoch a mineráloch)

Jód je to dôležitý biogénny prvok a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu. Používa sa najmä v medicíne (na dezinfekciu rán a v liekoch) a potravinárstve. Aj keď sa v len zriedkavo vyskytuje v zemskej kôre, je rozpustný v morskej vode a má...

Séria článkov o vitamínoch a mineráloch

Po skončení aktívneho pretekania, kedy som do seba denne dával obrovské množstvo ovocia a zeleniny, aby som doplnil čo najviac nutričných hodnôt, ktoré som pri športe potreboval som sa zameral skôr na kvalitu, ako kvantitu. Teraz jem podstatne menej, no aby som prijal...