Volnejsich poslednych 7dni (turistika, volno-choroba, opatovny trening, vybeh na Krivan a pod.)

Sobota(29.6.)

Beba si zobrala v tobote tyzdnovu dovolenku a uz nejaky ten tyzden sme mali na tento vikend v plane ist do slovenskeho raja. Ubytovali sme sa v autokempingu Podlesok, ktory je asi jediny plne funkcny autokemping v slovenskom raji. V kufri auta sme mali dve prepravky ovocia, takze sme boli celkom slusne vybaveny na tento dvojdnovy turisticky vylet. Samozrejme nase ubytovanie bol moj stan, co je po hamaku asi ten najlepsi rychli pribytok v prirode, aky poznam.
Hned po prichode sme si dali celkom zaujimavu turistiku na suchu belu. Ani mierne uprsane pocasie a hromy nad podleskom nas neodradili vo vystupe. Cestou na suchu belu po rebrikoch sme zopar krat riesili dilemu, ako vezmeme nasich dvoch psov po vertikalnych rebrikoch. Uskladnili sme ich na ten cas do jedneho batohu a rebrikmi som ich vyniesol na chrbte. Po zopar rebrikoch sme stretli mlady parik iduci opacnym smerom a ked sme sa dozvedeli, ze su to londyncania a oni sa od nas dozvedeli, ze toto je iba jednosmerna cesta, radsej sa pripojili k nam a az spat do autokompingu sme pokracovali vo stvorici. Celkom sme si dobre pokecali. Tento mlady par sa po statniciach vybral autom so stanom z londyna cez celu europu s celkom zaujimavymi zastavkami. Uprimne im zavidim.
Nedela(30.6.)
Rano po zobudeni sme sa vybrali uz na lahsiu turu. Zle zvolene ponozky a nove turisticke topanky zanechali na Bebinych nohach dost neprijemne bolaky a tak sme si tuto turu az tak neuzili, aj ked pocasie nam vyslo a vyhlady boli este krajsie. Nevadi, aspon mame turu pofotenu a cas zle spomienky vymaze a ostanu iba tie dobre vdaka spominanym fotkam 😀 
Poobede sme uz cestovali k Bebynym rodicom na stredne slovensko, kde sme na dome poriadne nasledujuce dva dni zrelaxovali. Pocas sobotnajsej noci na pivku v autokempe v slovenskom raji klesla teplota vzduchu na 14°C a moje tyzdnove trable s hrdlo prepukli do silneho zapalu hrdla sprevadzane teplotou. No za tieto dva dni, kedy som sa ladoval cernicami a malinami zo zahrady, domacim medom, super domacim metovym cajikom, ktory mi neunavne pripravovala Beba, salatom spolu s domacou cibulkou a slnenim na slnku bez opalovacieho kremu som sa z toho dostal a den po navrate som uz bol fit.
Pondelok-streda 

Technicke volno kvoli lieceniu.
Stvrtok (4.7.)

Dnes mi prisiel druhy par bezeckych topanok z behnaboso.sk, z minimalistickej rady NB minimus MO80. Bol som az v takom vytrzeni z tychto paradnych topanok, ktore som dostal aj spolu s druhym parom bezeckych topanok Inov8 od mojho brata “sponzora” Gerharda, ze som sa rozhodol ist na dnesny beh v NB  naboso, teda bez ponoziek. Topanky su na to konstruovane, tak som to chcel vyskusat. Trosku som ale zabudol na detail, ze moja noha uz nieje zvyknuta behat bez ponoziek, ako som behal vo FF. Takze na spiatocnej ceste 15km behu som zacitil v lavej topanke nieco podobne, ako keby som tam mal maly kamienok. Tak som sa rozhodol pocas behu zastavit a ten “kamen” z boty vybrat. No akonahle som zobul topanku, zistil som, ze na vonkajsej strane malicka mam zosuchanu kozu a tak do konca behu som uz musel zatinat zuby, lebo to uz bolo celko zaujimave drzat rovnake tempo. 
Nakoniec to dnes bolo 15km s nastupanou vyskou 442m.
Poobede mi volal kamos Dodi, ktory ma vyzival k tomu, ci zajtra nepojdeme dat vystup na Krivan vo vysokych tatrach, kedze tam este nebol a rad by to absolvoval. Kedze Beba mala stale dovolenku, tak som nahovoril aj ju(ona tam este tiez nebola). Dohodli sme sa, ze ja si to vybehnem a za ten cas oni dvaja pojdu svojim tempom a ked k nim opat zbehmem, tak zoberiem batoh a pojdem opat, no uz chodzou hore na vrchol.
Piatok (5.7.)

Rano sme okolo desiatej vsetci traja dorazili na strbske pleso. Po nutnom odskoceni na toaletu som bol ready. Prehodili sme skoro vsetku zataz z mojho batohu(ktory zobrala Beba) do batohu Doda. Toho pri jeho potazkani hned sranda presla, kedze som mu nalozil dve litrove termosky pomarancovej stavy, asi sest bananov a nejake datle 😀 No mal to v ramci posilovacky, takze sa to zobral sportovo 🙂
Pri turistickom smerovniku znaciek za kempinsky hotelom sme sa rozdelili a ja som uz odtial pokracoval behom. Este sme pozreli na smerovu znacku na krivan, kde bol casovy udaj 4:15h a uzavreli sme tipy, ako rychlo sa mi to podari. Ja som si dal ciel to dat do 1:30h, Beatkyn tip bol 1:45h a Dodiho 2h. 
Zacinal som v nadmorskej vyske 1300mnm a prve volne kilometre som myslel, ze sa pri tempe 5min/km ani nadychnut nemozem. Nebral som so sebou ani Shlehu od Nutrendu, kedze mimo pretekov nevidim dovod, aby som si nejako takto “pomahal”. Akonahle som sa uz napojil z cervenej znacky na modru, ktora zacala uz iba stupan na krivan, tak uz som mal pluca dostatocne roztiahnute a mohol som pokracovat vo vybehu na vrchol. Prakticky som po modrej znacke 3/4 vystupu behal a iba ak som uz nevedel chytit dych, tak som presiel do rychlej chodze na par sekund a potom som opat pokracoval v behu. Samozrejme to bolo ako behat po schodoch a tak som k tomu prisposobil tempo. Na sebe som mal iba maratonske trenky, okolo pasu som mal zrolovanu nepremokavu bundu, lebo SHMU hlasili kratky dazd okolo obeda a tenke vlnene tricko som mal zbalene za pasom trenirok. Behal som nalahko, kedze som so sebou mal iba pollitrovu flasu s vodou a v batohu pred odchodom som nasiel hroznovy cukor z minuleho roka, takze ten som zobral pre pripadny ubytok energie. V druhej tretine kopca som si dal za hrst hroznoveho cukru, kedze som z vybehu zacinal citit otazenie noh.
Pocas celeho vystupu som stretol asi 500 ludi, co bola celkom slusna masa. Az na zaverecnom kilometri, kde som casto isiel po styroch v zrychlenom tempe som zacal pocitovat brzdenie od turistov predo mnou. Vrchol som dosiahol za 1:23min. TRASA mala 9,35km s nastupanou vyskou 1121mnm. Pre buducnost tu vidim moznost zlepsenia 🙂 Zaujimave boli posmesky od turistov, ktorych som minal pocas vybehu na vrchol. Samozrejme boli aj slova chvali a uznania a na vrchole, ked som zaver vybehol, tak som dostal za odmenu za dusok z domacej od neznamych sudrznych turistov 😀 Zahriala, kedze hore mi v tricku uz bola fakt zima a tak som po dvoch minutach zacal zbeh. Tu som uz pocuval iba slova typu: “To je blaaazen!”, ci “Dobre si to daaava” a pod. Zaujimave, ze sa uz nikto nesmial 😀 Teda aspon nie oni 😀 
Pocasie nam vyslo priam idealne, kedze pocas vystupu bolo stale zamracene a trosku aj poprsalo, no ani nestihlo zamocit kamene a opat bolo sucho. Hore fucalo uz poriadne a pol kilometer pred vrcholom som uz bol nuteny obliect si vlnene tricko. 
Na ceste spat som asi v polovici kopca stretol Dodiho s Beatkou. Vypil som dva pohare pomarancovej stavy, zjedol banan a zapil to este trochu vody a mohli sme pokracovat vo vystupe na vrchol. Hore sme to spolocne vysli s dodim za 3:20h a Beatka, od ktorej som sa pod vrcholom oddelil, to dala za 3:30h!! Bomba! Obaja maju moje uznanie, kedze este ani raz na vysokohorskej ture vo VT neboli a takto pekne to zvladli. Dodi bol celkom v pohode a Beatka ma isto trosku preklínala, no isto sa uz tesi na dalsi spolocny vystup.
Dole sme s Dodim len cumeli, ake tempo Beba nahodila. Normalne som mal problem jej stihat! Ta zenska skryta energia… 🙂 Poslednu hodinku uz prazilo statocne slnko, takze ta rovinka bola celkom aj unavna. 
Ked to tak zoberiem, tak ak by som to cele behal, dal by som to do 3h a nebol by som skoro vobec unaveny. Takto s turistikou som bol vecer celkom statocne unaveny a suci na spanok.
Tesim sa na nasledujuci vystup na Rysy v podobnej zostave. Teda dufam, ze pribudne zostava.
Sobota (6.7.)

Po vcerajsom vybehu na krivan som sa v KE rozhodol si dat dalsie vyskove metre, takze som sa pocas behu rozhodol vybehnut po starej lyziarskej zjadovke na cerveny breh a potom opat vybeh z alpinky na kamenny hrb. Celkovo to bolo 14km s nastupanou vyskou 583m. Nohy som po vcerajsku skoro vobec necitil, cize to bol celkom prijemny beh.
Vecer som este planoval behat 16km, no nakoniec som dal prednost hosteniu navstevy a tak sa vecerny beh nekonal.
Nedela (7.7.)
Povodne som mal dnes v plane ist na pretek “Presovska horska 15tka”, no kedze posedenie u mna sa pretiahlo, tak som rano mal problem so vstavanim. Trochu ma odradilo aj pocetna cast preteku veduca po asfaltke, kedze uz nemam inu obuv, ako krosovu a pri tak rychlom behu by som boty poriadne znicil. Kazdopadne je to trochu ospravedlnovanie toho, ze aj ked som nastavil budik na 7am, vobec som sa na neho nezobudil. Takze zlyhala aj technika a ja som sa zobudol 30min pred pretekom a to som uz stihnut nemohol. Skoda, kedze som to mal aj v plane behov na tento rok a isla tam aj dvojica kamov z kosic.
Na prave poludnie som si teda dal vybeh na jahodnu, teda 24km s nastupanou vyskou 553m. Pred behom som si dal trochu datli. Bolo dost teplo a aj napriek tomu, ze som isiel nalahko bez tricka, islo sa mi dost divne. Opakoval som v hlave: “DO WHAT YOU HAVE TO DO”, co ma dostatocne namotivovalo na zvysok behu. 
Vecer som si este dal vyklusovych 13km s nastupanou vyskou 319m za 1:07h. Cely cas som nepil a pri dobehnuti domov som uz mal celkom sucho v ustach.
Po behu som pisal tento clanok a prave sa celkom tesim na velku davku melonu a po tom mensiu davku salatu s chilli paprickami.
Za posledne tri tyzdne sa mi hadam ani raz nepodarilo dosiahnut tyzdenny target nabehanych 150km, takze tento mesiac to bude pre mna povinnost odbehnut v tyzdni aspon 150km s nastupanou vyskou aspon 5000m. 
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *