Tyzden 10.2. – 16.2. Poucenie z tohto tyzdna: asfalt ubija.

Pondelok 10.2.:
Obed:
Este doobedu ma achilovky z koncomilovych treningoch v smyklavych podmienkach so snehom pobolievali. Popravde to nebola bolest, akurat davali najavo, ze niesu este uplne fit. Tesne pred obedom to preslo, ako v krajine zazrakov z minutu na minutu a tak som sa vybral na beh. Kedze som mal v plane asfalt kvoli nevyhovujucim podmienkam v lese, pri miernom mrholeni som sa vybral do jedineho bezpecneho smeru, aky som poznal z minulosti, teda smer dedinka Kavecany, ktora sa nachadza na kopci nad kosicami. Po dni volna a nepotrebe kontrolovat miesto doslapu, co prinasa beh po asfalte som si vybehol kopec sviznejsie. Zastavil som sa az nad kavecanmi na luke pri drevenom krizi od ktoreho dalej pokracuje uz polna cesta (aktualne zablatena) na chatu Hresna. Ku krizu som to z domu mal presne 7,5km. Spat, teda prevazne dole kopcom sa mi uz po asfalte beh az tak nepacil, kedze otrasy, ktore som citil mi velmi dobre nerobili. A to aj napriek tomu, ze som behal vylucne cez spicku. Nol som ale rad, ze za cely cas sa mi bolest v achilovkach nevratila. 
Dokopy to bolo 15km s nastupanou vyskou 410m a priemerkou 5:10min/km. Pritom spat som sa nesnazil ist rychlejsie, ako po 5min.
Po behu som si odstavil na parapete dozrete dva ananasy, ktore posobia protizapalovo a pre mna to je ta najlepsia stava z ovocia, ktoru som doteraz pil. Pritom, ak clovek ananas u nas v obchodoch kupi v akcii niekde pod 2e, je to iba minimalny rozdiel v cene oproti ananasom, ktore sme kupovali v kostarike. Pritom na 90% u nas zakupim prave kostaricke ananasy. 
Vecer:
Druhy beh som uz zvolil cisto volny beh po rovinke. Zamieril som teda na anicku a zabehol kadetade po tamojsom okoli, len aby som nazbieral nejake kilometre. Pripadalo mi to velmi nudne a spomenul som si, ako som takto behaval v mojom maratonskom obdobi, kedy som behaval iba asfaltovy povrch. Doteraz za dva roky ma ziadna z trailovych tras neomrzela, ci som pri nej mal pocit nudy. Co sa o asfalte neda vonkoncom povedat. 
Najhorsie bolo to, ze som v polke behu zacinal citit jednu z achiloviek, koleno a bedrove slachy. Pritom na techniku behu som daval extra pozor, kedze som behal bez celovky a svietiaci mesiac bol za mrakom. Uz asfalt nieje pre mna, alebo skor pre moju minimalisticku obuv.
Tu som zabehol 15km volne v tempe 5:23min/km s minimalnym prevysenim.
Aj napriek inym neprijemnostiam z dnesnych behov som uz bol rad, ze som konecne po dvoch tyzdnoch zobul nove inov8ty Oroc 280 (model 2014). Tento v predu pomerne dost uzky model mi uz tak tlacil prsty o seba, ze sa mi podlial krvov jeden necht a topanka ma zacala tlacit na vonkajsej strane priehlavku (pod kotnikom). Kto je ale zvyknuty na nie minimalisticku obuv, myslim, ze tieto problemy mat nebude. Pre tych tuto topanku odporucam, kedze za dva tyzdne nieje na podrazke skoro badat, ze sa v nej behalo. Pri skoro 300km by som uz na inom modely podrazku musel pomaly hladat. 
Utorok 11.2.: 
Dnes som opat cakal, kym pocit napatia v achilovke prejde a na beh som sa chystal vybrat az na obed. Potom som to prelozil az na vecer, kedy som sa mal stretnut s jednym znamym a odbehnut prvy spolocny okruh smer sidlisko Nad jazerom popri hornade. Nakoniec zlyhal timing a tak som behal sam. Mal som napamati, ze uz preslo desat dni od posledneho dlheho behu a tak som zvolil 30+km beh, no tentoraz som si to mohol vyskusat na rovinke a behat cely cas v tempe obecnej vytrvalosti. Pocas behu som uz zo vcerajsich problemov nic necitil, co bolo zaujimave. Pritom som mal rovnaku obuv. 
V obecnej vytrvalosti som sa drzal prvych 20km a potom zacali prve problemy s lavym priehlavkom. Zacalo to pomerne ostrou bolestou, no nevsimal som si to a behal dalej.Telo si toho vsimalo a tep mi pri rovnakom tempe vyskocil, tak som musel spomalit. Od 25. km som uz mal pocit, ze ide o nejaku unavovu zlomeninu priehlavku, alebo snad prilis zasnurovanu topanku a tak moje tempo oproti povodnemu bolo o 30sek pomalsie, len aby som udrzal tepy v OV. Vtedy som mal normalne pocit s tym seknut, no stale mi este ostavala 6km domov a tak som pokracoval. Posledne dva kilometre isli silou vole, kedze na nohu som uz ani poriadne stupit nemohol. Po zobuti doma som zistil, ze nemozem ani zohnut bezbolestne prsty na nohe, takze to bolo bud priehlavkom, alebo skor slachami na nom, ktore som si musel na asfalte pretazit.
Ihned som si odstavil ananas a potieral som si priehlavok mojou domacou kostihojovou tinkturou. 
Pritom z behu som nebol niako zvlast unaveny. Priemerka mi vdaka poslednym 11km vzrastla na 5:23min/km. Dokopy to bolo 31km s minimalnym prevysenim.
Streda 12.2.:

Rano som sa zobudil s rovnako intenzivnou bolestou priehlavku, ktora dokonca znemocnovala rychlejsiu chodzu, cize den som zvacsa musel presediet a zmierit sa s tym, ze dnes si uz nezabeham. Intenzivne som ale pristupil k liecbe kostihojom a pitim ovocnych stiav. Dobre ale bolo, ze som zo vcerajsieho behu nohy vobec necitil. Nemal som ich ani stuhnutem, co bola celkom pozitivna sprava.
Bolest v priehlavku postupom dna ustupovala. Najprv na obed som uz vedel hybat bez intenzivnej bolesti prstami na nohe a k veceru som uz skoro vobec bolest v priehlavku necitil. Sila kostihoja a samozrejme Fruita Powa!
Stvrtok 13.2.:

Obed:
Isiel som skusit prvy beh az na obed, ako sa bude tvarit priehlavok pri zatazi. Na uvodnom kilometri som pochopil, ze som sa predsa len tak dobre nezotavil po 31km behu z utorka. Aj ked som nohy citil celkom silne, tepy som mal vysoke. Isiel som teda z cermela ihned na modru znacku, kde po menej kopcovitom behu som si skor mohol ustrazit nizke tepy. Nad alpinkou som ani nemal velmi v plane vybehnut si kopec po zelenej, no nejako sa to zvrtlo a uz som po nom behal. Islo sa mi vnutorne tazko, tazko sa mi dychalo a tepy som mal o nieco vyzsie, ako normalne. Nohy pritom v pohode. Tu aspon vidno, ako sa dlho telo zotavuje po behoch nad 20km. Clovek sa moze citit dobre, nohy nebolia, no telo pri dlhom behu nad 30km spali viac zivin a trva mu dlhsie, kym ich doplni. Preto je lepsie rozkuskovat denne objemy do viacero faz a dlhy beh behat iba raz za 10dni a to iba vo volnych tepoch, kedze v rychlejsom tempe by telo spalilo este viac zivin a tak by mu trvalo este dlhsie, kym by vsetko doplnilo. Takymto pristupom sa samozrejme s efektivnuje trening, kedze uz dva dni po dlhom behu uz clovek moze behat opat plny sily. 
Z kamenneho hrbu som uz spat isiel po cervenej domov. Priehlavok som uz skoro vobec necitil, cim isto vdacim aj maksiemu povrchu na lesnych cestickach.
Dokopy to bolo 15km s nastupanou vyskou 620m.
Vecer:
Startoval som o pol siedmej vecer s tym, ze tento beh pojdem super volne a striktne v obecnej vytrvalosti. V lese bola super hmla, co mi hralo do karat a tak som si mohol vychutnavat volny a kludny beh. Nestretol som ani nohu. Alpinka a spat po modrej v celkovej dlzke 15km a nastupanou vyskou 320m. Celkovy pocit z behu bol ovela lepsi a aj drzanie nizkych tepom mi islo pomerne lepsie, ako rano.
Piatok 14.2.:

Poobede:
Beh som zacal uz v dazdi. Trasu som zvolil podobnu, ako vcera vecer, teda po modrej na alpinku, akurat, ze som sa otocil uz po 7. km s tym, ze som mal toho dnes plne zuby a hlavny dlhy beh pojdem az vecer. To som si ale neuvedomil, ze dnes je sv. Valentina…
Dokopy to bolo 14km s nastupanou vyskou 255m.
Vecer:
Tu som 16km trening vypustil a radsej som sa venoval priatelke. Priznam sa, ze som mal vecer par drinkov, ktore som mal v plane vydriet nasledujuci den.
Sobota 15.2.:

Alkohol spomaluje regeneraciu a totalne zakysluje organizmus! 
Obed: 
Vstavalo sa mi tahsie, takze beh prichadzal do uvahy az teraz. Plan bol jasny: vybehnut na jahodnu, no pocas cesty tam, pridat este zopar vybehov do kopcov. Takze prvy vybeh a ten najtahsi bol z cervenej v cermeli do ostreho stupania popri pozostatkoch stareho vleku hore k bani bankov, odtial cez horny bankov a dolny bankov na modru znacku. Odtial do kopca po zelenej na kamenny hrb a potom po cervenej pokracovanie az pod jahodnu, kde som presiel na zltu znacku, aby som na jej trase vyuzil pohostenie pramena. Totiz rano po zobudeni som neaplikoval moj ranny ritual a nevypil som vodu s citronmi. Namiesto toho som iba zjedol par bananov, cize doplnenie tekutin bolo minimalne. Aj preto som mal cely cas tak vysoke tepy, ze som sa citil pri behu totalne mizerne. Samozrejme tomu nepomohol ani jed-alkohol. 
Na jahodnej ma prekvapilo, ze sa tu stale lyzuje. Mal som totiz v plane si vybehnut aspon raz zjazdovku. 
Spat som uz zbehol cely cas po cervenej znacke. 
Dokopy to bolo 25km s nastupanou vyskou 744m.
Po behu som sa citil mizerne a bez energie. Hned po behu som vypil pol litrovy pohar filtrovanej vody s troma odstavenymi citronmi. Pocas poobedia som doplnoval tekutiny dalej z ovocia.
Vecer:
Vecerny beh som dlho odkladal, no nakoniec som sa vybral behat klasicky na alpinku a spat po modrej znacke. Po prvom behu som cakal, ze to bude katastrofa, no zistil som, ze zavodnenie zivou vodou a odkyslenie po vcerajsom alkohole moje telo prialo vynikajuco a opat fungovalo, ako svajciarske hodinky. Dalsi faktor bol ten, ze dnes bol spln a za posledne dva splne som mal rovnaky pocit, ze pri behu nevydavam ziadnu energiu. S tym splnom to budem pozorovat cely rok a tak az na konci roka uvidim, ci buduci rok naplanujem nejaky ultrak v obdobi splnu, alebo nie 🙂
Okrem neskutocnej energie a lahkosti behu som pri svetle ziarovky videl periferne svietiace oci v lese. Ked som tam zasvietil celovkou, tak tam lezala v listi srnka a pozerala sa na mna. Pocas prebehovania okolo nej som par krat odvratil svetlo, no ona len nadalej lezala a pozerala sa na mna. Vobec sa nevyplasila. Take nieco som zazil po prvy krat. Samozrejme to moze byt nahoda.
Vecerny beh mal 15km s nastupanou vyskou 300m.
Nedela 16.2.:

Po poslednom vykone som bol dost namotivovany k dnesnemu trojfazovemu treningu. Plus bolo krasne slnecne, priam jarne pocasie. Rano som nezabudol vypit pollitra vody so stavou z dvoch citronov.
Doobedu:
Prvy beh som si dal kamenny hrb po zelenej. Islo sa mi trosku neisto, kedze vcerajsi beh som skoncil dost neskoro. Dokonca som ho isiel pomerne neskoro, kedze povodny plan bol skoro rano.
Dokopy som odbehol 15km s nastupanou vyskou 521m
Po behu som sa citil fajn. Po behu som zjedol ihned sedem bananov a neskor mak s agave bio sirupom. 
Poobede:
Dost skoro po prvom behu(2,5h) som isiel uz na vopred dohodnuty beh s Matusom z behnaboso.sk. Spolu sme vybehli okolo jazdiarni pod sidliskom KVP na horny bankov a odtial po cervenej smer jahodna. Niekde v strede vybehu sme to stocili na zltu znacku, kde sme vysli na luke. Odtial uz spat po zltej a neskor po cervenej na horny bankov. Odtial tou istou trasou spat. Tepy aj napriek kratkej regeneracii som mal opat nizke a nohy a upony som necitil vobec. To ma iba utvrdilo v tom, ze vecerna tretia faza bude na mieste.
Dokopy sme odbehli 18,4km s nastupanou vyskou 450m.
Po behu som zabudol na intenzivny treningovy den a nedoplnoval som dostatocne vitamin C z citronovej stavy. Na trojfazovy trening u mna treba za den vypit aspon 5x stavu z dvoch citronov, inac sa to odzrkadli na unave a naslednom pretazeni v nasledujucich dnoch. Tuto chybu na sebe zistim buduci tyzden. Inac som po behu zjedol dalsich 7 bananov, neskor mango a neskor nejake citrusy.
Vecer:
Na tretiu fazu som mal v plane uz iba 12km beh, volne smer alpinka. Pocas behu zacalo liat, ako z krhle a kedze som nemal na sebe ziadnu membranovu bundu, bol som velmi rad za merino vrchne oblecenie a ponozky. Merino vlne totiz voda nerobi problem a tak hreje dobre aj mokra. Kazdpopadne som bol velmi rad, ked som dosiahol metu siesteho kilometra, kratko po ktorom som sa otocil a zbehol spat domov. 
Dokopy to bolo nieco malo cez 12km s nastupanou vyskou 220m.
Vecer ma uz doma cakal vynikajuci obrovky salat “navareny” od mojej Bebky. Prelozil som ho este dalsimi siedmymi bananmi a pred spanim som si opat urobil citronovu stavu. 
Zaver tyzdna bol trochu v znameni nahanania stratenych kilometrov pre neplanovanu pauzu v strede tyzdna na zotavenie. Tento vikendovy nabeh kilometrov by som chcel potiahnut aj v pondelok a utorok, aby som nasimuloval aspon tri dni trojfazovych bezeckych treningov. Kedze v marec zacnem prvym tyzdnom s komplet trojfazovymi bezeckymi treningami, do ktorych pridam aj dve, ci tri navstevy v posilovni, telo chcem na to pripravit, aby nezazilo prilis velky sok a stihalo regenerovat. Vtedy uz nesmiem zabudat na dennu konzumaciu aspon desiatich citronov v piatich davkach s odstupom dvoch hodin. Samozrejme takisto so zvysujucim vydajom energie musim do tela dostat aj adekvatnu vyzivu. Aby sa zbytocne nezvysili exponencialne naklady na stravu, planujem to kompenzovat zvysenou konzumaciou bananov(cca 30ks za den v piatich davkach) a popri tom obvykli prijem 3000kcal z ovocia a vecernej zeleniny. 
Celkovo si odnasam z tohtotyzdnoveho treningu dobre skusenosti a dobry pocit, ktory som opat zazil pri behu za splnu mesiaca.
Celkovo som nabehal 190,6km v 11 bezeckych treningoch s nastupanou vyskou 3819m v celkovom bezeckom case 17:25h. Nastupana vyska bola slaba hlavne vdaka behom po asfalte s minimalnym prevysenim a jednym dnom volna na zotavenie po zraneni priehlavku. Kedze tento zapis do blogu pisem az v stredu buduceho tyzdna a aj v pondelok som neprijal dostatok vitaminu C zo stavy z citronov, uz teraz mozem prezradit, ze ma cakaju krusne chvile uvodnych dni v novom treningom tyzdni…
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *