Treningovy tyzden 7.4.-13.4.

Pondelok 7.4.:
Poobede:
Dnes som vstal prekvapujuco s dost unavenymi nohami, takze som radsej dal iba jednu fazu kopcoviteho treningu. Este ma trochu pocas behu a vytriasavania ruk boleli zapastia, no uz to bolo behatelne v normalnom rezime.
Isiel som kopcovitu klasiku zo zbehom okolo jazdiarni spat domov. Tepy sa mi v kopcoch zdali vysoke. No ked som po dobehnuti prepocital priemerku, tak som isiel o par sekund rychlejsie, ako normalne, takze preto mozno tie vyzsie tepy. 
Coraz castejsie sa ale utvrdzujem v nazore, ze jednofazovy trening ma uz skoro nikam badatelne neposuva, aj ked prirodzene napredovanie nema byt “volnym okom” badatelne, cize nesmie byt velmi rychle. Kazdopadne sa mi pri jednofazovych treningoch zda, ze robim krok vzad. Pri dvoch fazach kopcovitych behov, ci nejakeho ineho zverstva mi klesa tep na taku uroven, ze dokazem behat rychlejsie kopcovity trening a stale si udrziavat tepy v obecnej vytrvalosti. Teda primerane k predchadzajucemu treningu. 
Dnes to bolo 17,4km s nastupanou vyskou 606m.
Utorok 8.4.:
Rano:
Dnes ma opat nohy trochu pobolievali, no uz to bolo o nieco lepsie, ako vcera. Predsa len som mal ist vcera ranny trening navyse. 
Opat som zabehol kopcovitu klasiku v dlzke 17,2 km a s nastupanymi metrami 641m
Vecer::
Druhy beh som naplanoval na dobeh tesne pred zotmenim a tak som nebral so sebou celovku. Islo sa mi trochu tahsie, tak som zvolnil tempo o par sekund a posledne kopce po kamenny hrb som odbehol o nieco pomalsie. Spat som uz mal co robit, aby som po horny bankov vysiel z lesa za vidna. Tam som uz neriskoval opat prebeh lesom do cermela a radsej som zbehol z kopca okolo jazdiarni. Na osvetleny mestsky chodnik som sa dostal presne vcas. Zaver som si uz vychutnal. Nedal som sa uz ale zlakat dobrymi pocitmi a zaverecny zbeh po asfaltovom chodniku ku amfiku som uz setril kolena. Verim, ze na preteku Kamzik-Baba-Kamzik az tolko toho asfaltu nebude. Ovela lepsie sa citim v technicky narocnejsom terene matky prirody. Pocity po behu boli celkom fajn. Nohy ma uz tak neboleli, tak uvidim, co to bude zajtra pri vybehoch do kopca.
Dokopy to bolo 17.4km s nastupanou vyskou 606m.
Streda 9.4.:
Rano:
Vybehy na cerveny breh su opat tu! Tentoraz som sa zobudil do chladneho a dazdiveho rana. Kedze pri vybehoch na kopec sa clovek dost zapoti, rozhodol som sa zvolit trenkovu modu a na vrch som hodil kratke merino a na vrch novu race elitku od inov8. Vonku na mna ludia pozerali dost cudne, no po 800m som uz bol v kopci a nestretol som ani nohy.
Pocas dazda a vetra vytahovat telefon z vrecka nebolo nic prijemne a tak som skusil zopar prvych vybehov drzat telefon so sluchatkami v usiach v ruke. 
Po vcerajsku som mal opat nohy grogy. No bolo to uz lepsie, ako minuly tyzden. Aj ked povodny plan bol zabehnut o dva vybehy viac, radsej som to opat nechal na 7. s tym, ze uvidim, ako mi to pojde potom. Nasledujuce vybehy napisem pod seba, aby to bolo prehladnejsie(hlavne pre mna do buducnosti na porovnanie):
1. 3:10min. Hore som sa az zhrozil, ako pomaly som to vybehol. Trochu sa mi smykalo po blate dokonca aj v roclitoch;
2. 2:56min. Nohy uz lepsie, podobne, ako pred tyzdnom. Pekne sa prekrvili;
3. 2:48min. Celkom pohodicka;
4. 2:39min. Pri tychto skokoch som tusil, ze posledne vybehy budu dost o drzku. No pri tomto type treningu plati “No pain, no gain!”;
5. 2:35min. Tu som sa trochu krotil, no na tych “casovo stihacich” vybehoch je najlepsie to, ze nieje cesta spat a ja som bol zvedavy, ci sa mi nasledujuci pokus podari pokorit hranicu 2:30min.;
6. 2:25min. Podarilo, no prvotne rychle napredovanie ma stalo trochu viac zakyslenia, ako som dufal;
7: 2:28min. Plan pre posledny vybeh nesplneny. Zato nasledujuci rovnaky trening si dam za ciel v poslednom vybehu pokorit hranicu 2:20min! Vykapal som na zaver kvoli prilis vysokemu tempu na uvod. 
Dokopy to bolo 8,2km s nastupanou vyskou 606m a v case 56min.
Este pre upresnenie uvediem, ze zbehy idem vo volnom tempe 2:10-2:40min s tym, ze dole sa ihned otocim a bezim hore este za stopovania casu noveho okrunu na stopkach. Hore pod kopcom si uz v zaverecnych metroch otvaram vrecko na bunde, kde mam telefon so stopkami a na zaver ich vyberam a stopujem. Cize nejaka odchylka v merani tam je, no nikdy nie na ukor znizenia casu, skor zvysenia. Viem, ze niesom nejako extra rychly v kratkych vybehoch, no vsetko snad raz treningom pride. Aj ked ultra a rychle vybehy do kopcov su dve rozlisne kategorie a zatial jediny clovek, co som videl, ze bol v oboch disciplinach uspesny, bol snad iba Kilian. 
Poobede som sa citil celkom unaveny, takze este na tento tyzden vynechavam po tomto treningu druhu fazu treningu. Radsej necham este jeden tyzden telu prisposobenie sa a na zosilnenie, ako zbytocne riskovat pretazenie.
Stvrtok 10.4.:
Rano:
Po vcerajsku som skoro vobec necitil, cize nabuduce musim pridat pocet vybehov. Inac som isiel kopcovitu klasiku vo volnom tempe, lebo jeden nikdy nevie.
Dokopy to bolo 17.4km s nastupanou vyskou 640m.
Vecer:
Tu som mal v plane este rovnaky beh, ako rano, no pripravy na odchod do n. tatier a hrebenovku velkej fatry mi zabrali prilis vela casu. Islo hlavne o pripravu roznych ovocnych a zeleninovych stiav. Kym som skoncil, bolo uz prilis neskoro nato, aby som isiel este behat, kedze som vstaval skoro rano.

Piatok 11.4.:
Rano:
Vcera som sledoval cez online web kamery, ze na Chopku snezi, ako dive, cize som pocital, ze dnes bude o nieco viac napadnuteho snehu. Vybeh z trangosky na Dumbier som teda naplanoval o nieco neskor, ako bol povodny plas s tym, ze hadam niekto predo mnou uz hore pojde a sneh udupe. Na vybeh som pouzil inov8 topanky s klincami na podrazke (model Oroc). Zaujimave, kolko sa toho snehu potopilo od posledneho vybehu z pred dvoch tyzdnov, kde 100m od asfaltky na trangoske uz bol lad a kopa snehu vhodneho na skialpy.
Po asi kilometru behu som citil to uz nieje velmi ono. Ked som uz zacal naberat celkom slusny sklon kopca, zacalo mi podsmykovat na topiacom sa snehu s novym snehom, takze som musel prejst do schodze. Snazil som sa aspon udrziavat rychle tempo, aby som si drzal “bezecke tepy”. Turisticke palicky som si nechal v aute, no teraz som ich mohol celkom dobre vyuzit na zrychlenie tempa..
Od trangosky sa menila odlacnost, ako to uz v nizkych tatrach v tejto lokalite byva zvykom, no podarilo sa mi urobit zopar fotiek. Tam sa uz do mna oprel vietor, takze som musel obliest novu inov8 Race elite 150  Stormshield bundu. Tu som skusal uz predtym v dazdi a je paradna. Takto postupne kupujem povinnu vybavu na UTMB, kedze tie najlahsie veci nieco stoja.
Na Dumbieri som mal chvilu nutkanie pokracovat dalej na chopok, no ked som sa v tych miestach viacmenej prepadal do snehu a tak mi to znemoznovalo normalny beh, rozhodol som sa to tu otocit a dole to “zlyzovat”. Ked to takto pojde dalej, hadam, ze o tyzden uz nebude hore viac snehu, ako v malych snehovych poliach.
Po zbehu som mal nutkanie prejst do vysokych tatier autom a tam si vybehnut este nieco, no predpokladal som, ze tam to so snehom bude podobne, takze som od planu upustil.

Kedze moje Garminy mam v oprave, pozical som si priatelkyne Garmin forerunner 220. Velmi som bol prekvapeny jednoduchostou a prehladnostou ovladania. Mal som ich pozicane na dnes a sobotnajsi prebeh hrebenom velkej fatry, tak uvidim, ako dopadne testovanie. Hlavne mi islo o vydrz baterky, kedze v popise sa uvadza, ze baterka vydrzi iba 8h.

Dokopy to bolo 8,6km s nastupanou vyskou 902m.

Po behu som sa presunul aj s Ironom do ruzomberka, kde som sa rozhodol najst si miesto na prenocovanie v aute niekde na odlahlom mieste. Zamieril som do historickej dedinky Vlkolinec. Pod nou, teda pod kopcom je velka autobusova zastavka s parkoviskom a smetiakmi, takze tu som sa rozhodol ostat cez noc. V aute sa mi daju sklopit zadne sedadla tak, ze mam v od kufra po predne sedadla rovnu podlozku a tak s pomocou karimatky a spacaka to je celkom slusne spanie v uzavretom aute. Tym sa da spat hocikde a neporusuje sa zakon o kempingu. V noci bola riadna kosa a ja som nespravne zvolil spacak s komfortom iba do 5°C. Hlavne, ze doma mam vojensky perovy spacak s komfortom do -30°C. Cize od druhej do piatej som mal zapnuty motor. Nastastie mam splynovac a tak to nemalo nejaky extra dopad na prirodu, ani na spotrebe.

Sobota 12.4.:
Rano som sa zobudil aj tak trochu zniceny, teda poriadne. Vecer som pojedol hluposti typu oriesky, potom pol hodku na to hrozno a pod., co malo za nasledok zle travenie.

Uz len zhrniem to, ze som planoval prebehnut hreben velkej fatry z juhu na sever, takze som zacal v hornom harmanci, kde som sa prepravil autobusom z hlavnej stanice v ruzomberku. Plan bol tento beh rozdelit na dve casti s prestavkou na chate pod Borisovom, aby som neminul az tolko glykogenu a neunavil az tak svaly pred nadchadzajucim pretekom na zapade slovenska. Zhrniem uz iba prebehnute vzdialenosti a viac uz napisem v dalsom clanku, v ktorom sa budem venovat uz iba hrebenovke.
Prebeh prvej casti z harmanca po chatu pod Borisovom(s vybehom na vrch Borisov) mal 24,6km s nastupanou vyskou 1905m.
Prebeh druhej casti (o 1,5h neskor po ukonceni prvej casti) mal 30.8km s nastupanou vyskou 1551m a koncil pri aute na hlavnej autobusovej/zeleznicnej stanici v ruzomberku. Planoval som dlhsiu pauzu na chate, no ranny spoj z ruzomberka do harmanca(s jednym prestupom) prichadza cez vikend az nieco pred 10am, takze dost zly timing. GPS zaznamy tras prilozim az do clanku o hrebenovke. 

Po dobehnuti  k autu som odsofetoval domov, kde som zbehol s kamosmi na dve rychle pivka do golemu. Tento tyzden to uz boli tri pivka dokopy. Vsetko zive piva z pivovaru Golem s obsahom B vitaminov a bez filtracie a pasterizacie. Limit na tyzden som si dal tri piva v predsutaznej priprave.

Nedela 13.4.:

Rano som sa zobudil trosku zniceny, kedze som isiel spat az o jednej v noci. Este doznieval redbull, ktory som vypil na cestu domov autom. Nechcel som riskovat mikrospanok a shleha od nutrendu by bola prilis silna, po ktorej by som nezaspal este ovela neskor.
Co sa tyka ale noh, tak tie som nemal znicene skoro vobec. Nohy som nemal tazke, cize toto vcerajsie rozdelenie trasy na dve casti splnilo ucel a teda neznicit sa dva tyzdne pred pretekom, aby som kludne pokracoval dalej v kvalitnom treningu a necitil sa zniceny este niekolko dni po behu.

Pred obedom som si zabehol kopcovitu klasiku s tym, ze som sa trosku krotil, lebo behalo sa mi vyborne, no predsa len som chcel nechat slacham a uponom trosku viac casu na regeneraciu. Poucil som sa z minuleho roka, kde som hlupo pretazil achilovku, ktoru som liecil pat mesiacov.

Dokopy to bolo 17,4km s nastupanou vyskou 606m a v prekvapujucej priemerke 5:24min/km. Pritom cas pohybu bol urcite este kratsi, kedze som to meral iba stopkami na mobile a pocas dvojnasobneho curania som ich nestopoval. Behalo sa mi skvelo a skoro bez namahy.


Celkovo som tento tyzden ukoncil v celkom peknych cislach, aj ked mi je luto trochu toho premrhaneho pondelka a stvrtka, kde som neodbehol planovanu druhu fazu.

Celkovo to bolo za tyzden 159km s nastupanou vyskou 8063m v 9. bezeckych treningoch a v celkovom case 17:48h. Tym som konecne pokoril hranicu 8. vertikalnych kilometrov v co najmenej treningoch. Buduci tyzden planujem zabehnut 10km (vertikal) a tym by som mal byt dostatocne pripraveny na beh Kamzik-Baba-Kamzik. Bute to rychle, no silu na to by som mal mat dostacujucu, kedze pri horskych behoch nad 50km ide hlavne o silu, ktoru bezec musi mat v kopcoch. Rychlost tam nejaka zavratna nieje. Hlavne nie v nasich podmienkach. Horsie by bolo pretekat so svetovou spickou a drzat priemerku pod 4:15min/km 🙂 Bude to celkom dobry speed trening pred prebehom hrebenovky malej fatry v maji a nasledujucimi pretekmi v juny.

Fotky z piatkoveho vybehu na Dumbier:

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *