Tréningový týždeň 7.11.-13.11. +Preteky v Smolníku

Pondelok 7.11.:

Ráno:

V kupéčku počas cesty domov som sa v noci kvôli jednému exotovi, ktorému smrdeli nohy, že sa ani spať nedalo, vobec nevyspal. Ráno pred KAATSU tréningom som dal aspoň kratší kopcovitý beh v blízkom okolí.

8 km s nastúpanou výškou 394 m

Obed:

KAATSU tréning s Tomášom na ktorom som bol už dosť unavený z prebdenej noci. Bolel o to viac, kedže som mal široké trenky, ktorá sa mi zhužvali presne na tepnách a tak sme museli cvičenie dva krát prerušiť, dať dole popruhy a opäť nafúknuť. Ináč to bol celkom dobrý tréning po ktorom som už musel fakt pospať.

K spánku som sa dostal až podvečer a po skoro dvoch hoďkách šlofíka som vedel, že dnes už nemá význam ďalej tlačiť telo do behu. Stále som bol totál unavený a tak som po rodinnej návšteve zaľahol a vychutnal si 10 hodinový spánok.

 

Utorok 8.11.:

Ráno:

Po zobudení som nejaký čas uvažoval, ako využijem tak oddýchnuté telo. Na um mi prišli výbehy na Prielohy, kde to je na ani nie 3 km dlhom kopci nastúpaných cez 500 výškových. Pri minulotýždňovom indiánskom behu som tu zbiehaval a vykračoval späť hore a tak som vedel, že chodník je zapadaný lístim pod ktorým je miestami dosť mäkká pôda, tak to bude iba o voľných výbehoch. Zobral som teda so sebou aj Bolta. Plán bol štyri výbehy, no Bolt na prvom odbehol za zverou a ku mne sa pripojil až keď som bol v druhej polke kopca pri zbiehaní kopca. Takže si už riadne nadbehol a kedže druhý a tretí výbeh iba chodil za mnou, vedel som, že štvrtý výbeh by už bol na neho veľa. Mne výškové metre tiež stačili, kedže zajtra sa chystám na výškové metre na celý deň do Klenova.

15 km s nastúpanou výškou 1602 m

Poobede:

Tréning v telocvični s KAATSU a Tomášom. Bol tam aj Gabi a Zuzka a tak bola celkom sranda. Aj keď na nohy to u mňa sranda nikdy nieje.

Večer:

Druhú bežeckú fázu som stíhal až počas tmy a rozhodol som sa ísť voľne do miesrneho kopca na Kamenný hrb a späť po červenej turistickej značke. Kedže som sa smerom hore šetril, späť som to dole kopcom mohol pustiť a nakoniec z toho bola celkom uspokojujúca priemerka. Pričom som si dole ostrejšími klesaniami vyskúšal koleno. Skoro som ho necítil, no na víkendové rýchle preteky a hlavne rýcle zbehy to nevidím. Nebudem kvôli pretekom mimo môj záber riskovať prípravu na veľké a sponzormi podporované preteky v zahraničí.

15,5 km s nastúpanou výškou 477 m

Dobehal som niečo po 10pm a kým som sa prepravil s trablami s autom ku kamošovi do Klenova, tak bola skoro polnoc. Stretli sme sa tam partia a tak sme diškurovali do 3am. Bolo mi jasné, že z ranného tréningu už nič nebude.

 

Streda 9.11.:

Ráno som síce vstal, no chtíč behať som mal až tesne po obede. A aj to som nestihol presne ten tréning, ktorý som chcel, pretože sa mi behalo na Roháčku veľmi dobre, mal som v pláne zbeh a výbeh Roháčky z Margecanskej strany 2x po sebe. Zvolil som voľné tempo, no išlo sa mi po včerajšku veľmi dobre. Škoda tej prebdenej noci, no s kamarátmi je ten voľný čas strávený vždy dobre. Život nemôže byť iba o behaní, pretože potom sa ľahko stráca motivácia na tréning.

18,5 km s nastúpanou výškou 1510 m

Večer som strávil s mamou vo vinotéke, kedže mala nedávno narodeniny a ja som ju chcel pozvať niekam von a konečne sa s ňou dlhšie porozprávať. Na druhej strane som ešte stále mal deficit spánku a tak som išiel spať o 11pm.

 

Štvrtok  10.11.:

Ráno som sa zobudil totál unavený. Čiže spánkový deficit ešte pretrvával a k tomu som musel riešiť starý problém na aute. Už viem, čo to znamená, keď mi kamoši hovorili, že ak sa mi raz začne auto konečne kaziť, tak to bude poriadne 🙂

Aj keď som mal trochu času na beh pred odchodom do práce, radšej som ho využil na dodatočný spánok, lebo vo vlaku sa vyspať nikdy neviem.

Večer som už nič nesílil. Predsa len mi trebalo vstrebať výškové metre nabehané za posledné dni a nechať nohám odpočinúť pred sobotnajšími pretekmi v Smolníku.

 

Piatok 11.11:

Večer som si s klientom zabehal voľný rovinatý beh na 8 km. Cítil som sa super silný a odpočinutý. Tešil som sa na zajtrajšie preteky.

 

Sobota 12.11.:

Hneď po príchode domov som sa zbalil a vonku ma už kamarát Dano čakal  v aute a spolu ešte s jeho bratom sme sa premiestnili do Smolníka. Po registrácii a pozdravením sa s množstvom bežeckých kamarátov som sa išiel trochu pred štartom rozklusať. Vonku bola poriadna zima, no na viac, ako jednu vrstvu merino trička to nebolo. No už som sa raz poučil, ako je pri čiastočnom podchladení na pretekoch dôležité mať pri sebe aj fukerku. Na tele by bola na obtiaž, kedže by ma zbytočne dehydrovala. Mal som ju aspoň zrolovanú okolo pása. Na štarte malo byť viacero rýchlych bežcov na takýto typ kratších pretekov. Mňa zaujímalo, ako po dvoch týždňoch prípravy v kopcoch budem vedieť stíhať o 10 kg ľahšiemu Julovi, ktorý ma na takýto nie veľmi členitý terén dostatočnú rýchlosť z cestných maratónov. Po štarte som sa plánoval držať čo najviac za prednými bežcami, no držať si svoje tempo, aby som sa zbytočne na úvodnom kopci neprepálil, ako pred troma týždňami v skoro identických(podľa parametrov) pretekoch v Čergove.

Na prvom mieste sa držal mladý maďar z Miškolca, ktorý udával tempo. Julo sa po chvíli pridal k nemu a ešte jednému bežcovi v čele pretekov. Mne sa ich tempo držať spočiatku nechcelo a tak som ich nechal odbehnúť na 50 m odo mňa, no držal som si vizuálny kontakt. Po nejakom čase maďar na čele trošku spomalil a tak som to využil na skrátenie odstupu medzi nami. Pri ostrejších stúpaniach a následných klesaniach to vyzeralo na to, že maďar to prepálil a to sa rozhodol po chvíli využiť Julo, ktorý sa rozhodol postúpiť do čela pretekov. Dvaja z čela sa ani neunúvali ho dohnať a tak som ich musel obehnúť aj ja, ak som si chcel udržať kontrolovaný odstup od Jula. Po chvíli som ho dohnal a to sa podarilo aj jednému ďaľšiemu bežcovi, čo behal s maďarom v čele. Keď sme s Julom pridali v zbehoch, dostali sme sa z dohľadu prenásledovateľov. Do kopca a z kopca som za Julom stíhal, no po rovinkách bolo tempo na mňa príliš rýchle a tak som musel po 20. km zvolniť a nechať Jula behať vpred samého. Skôr, či neskôr by som aj tak to tempo prepálil a riskoval by som obehnutie súpermi za mnou v záverečných kilometrov. Musel som sa proste zmieriť s tým, že tento rok ešte na Julovu rýchlosť na rovinkách v tak krátkych pretekoch nemám a išiel som si do konca svoje preteky. Na hrebeni miestami bola taká hmla a vetrom hnané snehové vločky narážali do očí až tak, že nebolo skoro nič vidieť. Pri pomalšom behu do kopca mi mrzli ruky a na hrudníku mi spotené tričko mrzlo, no dole kopcom pri strmhlavom behu bez pudu sebazáchovy mi adrenalín cele telo prehrial. Tieto chvíle som využíval na vyberanie gélov z bežeckého opasku ArchMax, čo mi ináč zmrznuté prsty s ľahkosťou neumožňovali. Záverečné klesanie do dediny Smolník som už dobre poznal z pred troch rokov, kedy sme spolu s celou bandou behali z Košíc do Smolníka tréningový beh. Hore po snehu a miestami ľade a tu dole to bolo po blate a tečúcej vode po chodníku. Našťastie som mal celkom zachovalú podrážku X-talonov a tak som to mohol dole kopcom pustiť naplno, alebo toľko, čo mi to hamstringy dovoľovali. Pol kilometra pred dedinou som stretol povzbudzujúceho, aktuálne trochu zraneného Gabiho, ktorý aj napriek zraneniu so mnou behal pre neho bolestivým dole kopcom v tempe niekde ku 3 min/km. V dedine na rovinke som už mal trochu toho dosť, hlavne aj preto, že to bolo po asfalte, no do ciela ostával ani nie kilometer a tak som si to užíval. Na záver ešte ostáva vybehnúť do mierneho kopca pred obecný úrad, kde je aj cieľ pretekov. Tam už na bežcov čakala komentátorka pretekov vysmiata Radka Kovaľová. V cieli som sa dozvedel, že mi Julo nakoniec na tých rovinkách nasekal 4 min. Mám aspoň na čom pracovať. 7 min po mne nakoniec dobehol mladý maďar.  Podmienky boli asi najťahšie, v akých som doteraz pretekal na podobných pretekoch, ak nepočítam Psotkov memoriál vo Vysokých Tatrách.

Tento posunutý termín pretekov oproti minulému roku mi celkom vyhovuje. Takéto poveternostné preteky oproti zime sú ešte celkom prijateľné a je aj dosť času na regeneráciu po predchádzajúcich pretekov. Klobúk dole pred organizáciou bratov Kovaľovcov a obcov Smolník. Verím, že budúci rok prídem opäť.

33,5 km s nastúpanou výškou 1433 m v čase 2:45:42 (2. miesto celkovo)

Večer:

Nohy trebalo po pretekoch vyklusať a tak som aj nechtiac vybehol na nočný beh s Boltom. Vonku sa počasie zo Smolíka prenieslo do Košíc a tak to bola celkom výzva. Aj keď som mal dosť síl na kopcovitejší beh, nemal som chuť behať na otvorené priestranstvá, kde fučalo ešte viac. Tak som si zabehol iba na Alpinku a späť. Nohy síce vládali, no plúca som mal citlivé na studený vietor, kedže na ranných pretekoch som dosť často dýchal prevažne ústami a tak mi studený vietor plúča trochu podráždil.

14 km s nastúpanou výškou 279 m

 

Nedeľa 13.11.:

Na obed sme si s Danom išli zabehať stredne dlhý beh, no nohy som mal po včerajšku lenivé a tak som z pôvodného plánu vybehnúť zjazdovku na Jahodnej ustúpil a dali sme si iba ľahší okruh. Ak to nohám nejde, nemá zmysel tlačiť na pílu. Akurát by to regeneráciu predĺžilo.

20,5 km s nastúpanou výškou 587 m

Večer som cítil trochu ako keby nábeh na nádchu a tak som už vynechal večerný výklus a radšej si išiel skôr ľahnúť. Vstal som o 11pm úplne vyspatý a tak som sa motal po byte do 2am, kedy som dokázal opäť zaspať.

 

Za tento týždeň som nabehal 134 km s nastúpanou výškou 6317 m v celkovom čase 15:39h. Síce to bolo o niečo menej, ako by sa mohlo zdať, no chcel som v Smolníku zabehnúť čo najlepšie, takže to znamenalo aj logické zníženie objemov. Odteraz mám v termínovke až preteky koncom februára a tak sa môžem neohrozene zahryznúť do objemov. Hneď, keď zregenerujem po týchto rýchlych pretekoch.

417eaaf55b99477e2afe6bd06375a713

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *