Treningovy tyzden 30.6.-6.7. Regeneracny tyzden po Lavarede. BONUS: Zopar postrehov o knihe Chi running

Pondelok 30.6.:
OFF.
Rano sme sa zobudili do zamracenej oblohy a chladneho vzduchu. Takze zo slnenia nic nebolo a tak sme sa pobalili a este pred 10am sme vyrazili na spiatocnu cestu domov. 

Po ceste sme sa zastavili este v Lidli, aby sme porovnali kvalitu potravin v talianskom lidli. Musim povedat, ze bola neporovnatelna ci uz v kvalite, alebo mnozstve vyberu. Pritom to boli podobne vyrobky, ake mame v lidli u nas. A to nehovorim ani o nizsich cenach. Pisem to ale preto, lebo v taliansku(Cortina a v Jesole boli predrazene potraviny).

Domov sme dorazili pred polnocou. Zmoreni z cesty sme ani nevybalili auto a isli spat. 


Utorok 1.7.:

OFF.

Pratanie po ceste. Konecne uz musim vyprat aj spacaky 🙂

Pri letmom bicyklovani po meste som este citil pravy kvadriceps na ktory pouzijem elektrostimulator na rychlejsiu opravu poskodeneho svalstva.

Od dnes a pocas celeho mesiac mi umoznilo Cafe la Liberte aktivne regenerovat vo wellness centre, takze mozem opat poriadne regenerovat po tazkych treningoch. Zaco velmi dakujem!


Streda 2.7.:

OFF.

Stvrtok 3.7.:

Dnes uz som tak tie stehna necitil, tak bol cas na prvy beh po stvordnovej pauze. Osobne som sa citil celkom v pohode uz viacmenej od pondelka. Necitil som, ze by som bol nejako vazne unaveny, tak ale predpokladam, ze to bol iba moj subjektivny pocit a tak som ostal pri stvordnovej pauze. Nema vyznam nenechavat telo zregenerovat mikroskopicke trhlinky vo svaloch a co je dolezitejsie,  nechat telu cas na doplnenie dolezitych zivin v organoch. Este pri dnesnom behu som mal pocit, ze to nieje este vsetko doplnene, kedze som mal miestami problem so zaostrenim, co sa mi stava iba pri dlhotrvajucich tazkych treningoch, alebo tazkych pretekoch. 

Co sa tyka behu, tak to bol relativne volny beh po studnicku nad alpinkou a spat. Tepy som mal aj tak dost vysoke a trochu som citil stehna pri zbehoch. Inac pri behu som sa citil, ako keby som bol v inom tele. Tazko to opisat, lebo to bol pre mna uplne nova skusenost. Samozrejme to bolo tym, ze som absolvoval pre mna doteraz najdlhsiu ubehnutu vzdialenost v takomto tempe a tak nohy este budu potrebovat asi par dni na uplne zotavenie.
Celkovo to bolo 14km s nastupanou vyskou 218m

Po behu pomohla sauna a hlavne virivka na stehna a chodidla.
Piatok 4.7.:

Po vcerajsom behu to uz dnes bolo uplne o niecom inom. Citil som sa sviezo, no stale este pri behu s rovnakym pocitom “ineho” tela, ako vcera. No ten pocit uz bol podstatne slabsi. Zvolil som uz aj kopce, kedze stehna som uz vobec necitil. Zbeh som dal okolo jazdiarni a pri poslednom kilometri zbehu, kde som behal po asfalte, stehna sa opat trochu ozvali, no uz to bolo zanedbatelne.
Dokopy to bolo 17,5km s nastupanou vyskou 571m



Sobota 5.7.:

Celkovo som sa po poslednych dvoch treningovych dnoch citil celkom dobre a tak sme sa vybrali s Bebkou na vystup do tatier. Teda konkretne na slavkac. Chcel som zistit, ci uz som fit, alebo nie a tak som si slavkac vybehol. Plan bol taky, ze to pojdem uplne volne a nic ma neprinuti pridavat. Proste budem skumat popri behu kazdy naznak toho, ze svaly este niesu zregenerovane a ak sa ozvu, tak prejdem este na pomalsie tempo. Ziaden sval ale neprotestoval, skor naopak, ako keby sa vo vyskach citilo telo lepsie, ako v nizinach. Cestou hore som minal skupinu madarskych turistov, ktori vobec nevyzerali, ako turisti, takze mali pocetne prestavky. Nezavidim im prist na slovensky stit z madarskych nizin, no fandim ich odhodlaniu. Na vrchole trosku fukalo a tak som vyskusal finishersku vestu z lavareda, ktora je z windstopper materialu a super lahka. Hore som hodil chvilu pokec so skupinkou nadsenych sportovcov zo zapadneho slovenska a kedze uz mi zacala byt zima, opat som to rozbehol dole k Bebke. Pri nej som sa zastavil, zobral ruksak a spolu sme vykracali opat na vrchol. Bebka uz bola skoro v polke kopca (chodzou) a tak sme to uz na vrchol daleko nemali. Popri stupani prisiel maly dazd a vtedy som zistil, ze ta vesta je aj vodoodpudiva. Parada. Odteraz ju budem so sebou nosit na letne behy do tatier, kedze tie vacsinou bezim bez tricka. Takto bude stacit vesta, ak sa ochladi, ci zacne prsat. 

Cestou dole som si opat po roku povedal, ze ake je vlastne namahave chodenie v tatrach. Ked clovek vybehne a zbehne nejaky stit za menej, ako tri hodiny, pride mu dost zdlhave zchadzat nejaky kopec tri hodiny chodzou. Vsetko zle, je na nieco dobre a tak som si precvicil trochu vytrvalost mojich stehennych svalov, kedze tie pri klesani a doslape na spicku maju velky zaber. Trochu som sa obaval, ze sa mi vrati mierna bolest v stehnach z pred par dni, no nic som necitil. Verim, ze tymto moja svalova regeneracia bola viacmenej ukoncena. 
Dokopy to bolo 15km s nastupanou vyskou 1373m s vybehom za 1:21h. Osobne som myslel, ze to pri tom volnom tempe behu bude niekde medzi 1:30h-1:40h, takze som bol dost prekvapeny, aky cas mi garmin na vrchole ukazal.

Nedela 6.7.:

Rano som sa dohodol na spolocnom behu na mojom kopcovitom okruhu s Danom. Pri medzicasoch som sa nestacil divit, ako pomaly behame. Casto cez minutu nad mojim volnym priemerom, no zaujimave bolo, ze dnes som si vobec nepripadal, ze bezime az tak pomaly. Aspon som si poriadne odpocinul a mozem sa pustit do navysovania treningov v tyzdni nasledujucom. 

Dokopy sme zabehli 18,3km s nastupanou vyskou 601m


Dokopy som tento tyzden zabehol 65 regeneracnych km s nastupanou vyskou 2763m v 4. treningoch za celkovy cas 7:30h


Moje postrehy o knihe Chi running:

Uz davnejsie som slubil, ze napisem zopar postrehov o tejto knihe. Vsimol som si, ze aj napriek tomu, ze som ju odporucil vela mojim bezeckym kamaratom, doteraz sa az na par vynimiek skoro nikto z nich nezmohol k tomu, aby si ju precital. Ak sme si doteraz mysleli, ze kniha Born to run je akasi novodoba biblia, tak tato kniha Chi running, ci presnejsie osvojenie si techniky opisovanej autorom je alfa-omegou kazdeho bezca. Je uplne jedno, ci je niekto profik, alebo uplny amater. Ak sa chcete naucit behat bez bolesti kolien, zlepsit svoju techniku a teda zrychlit  pri zbehoch, na rovinke, ci si precitat, ako odstranit caste “bezecke”zranenia, tak tato kniha je presne pre Vas. Osobne by som bol rad, ak by si tuto knihu precitali vsetci ludia, ktory chcu behat bezbolestne dlhodobo a nie iba zopar rokov a potom kvoli chronickym zraneniam uz iba o behu rozpravat. Kniha ma tolko pozitivnych navodov, ako zlepsit techniku behu, ze je fakt naozaj hlupe si ju nekupit, neprecitat a nenaucit sa podla toho behat. Ja som osobne posledne dva roky skumal z videii na youtube techniku behu elitnych bezcov a to od kenanov na maratonskych tratiach, az po elitakov na cezpolnych ultramaratonoch. Z toho som si vytvoril svoj styl, ktory som cibril dva roky. Jeho zakladom bol doslap na prednu cast chodidla a tym sa ihned odstranil problem so zbytocnym zhrbenim, kedze pri behu cez spicku vas ani telo k zhrbeniu nepusti. Potom som sa naucil efektivne pracovat s rukami, preco ma nasledujuce rano po tazkych behoch bolia paty a pod. 
Pisem to preto, aby si citatelia tohoto clanku uvedomili, ze som zbytocne stravil dva roky ucenim niecoho, co je podrobne a velmi jednoducho popisane v knihe Chi running. Osobne som v tejto knizke najsiel navod pre este efektivnejsie zbehy dole kopcom, efektivnejsi beh po rovinke a nejake bonusove vychytavky na ktorych osvojeni pracujem poslednych par mesiacov. Ano, trva nejaky cas, kym si bezec osvoji techniku chi runningu, no stoji to zato. Uz v predchadzajucich clankoch som pisal, ze ak ma nieco zacne boliet, tak pouzijem navod z knihy, ako tuto bolest pocas behu odstranit. Pretoze ak bezec pristupuje k treningu s rozumom a telo nepretazuje pre jeho aktualnu kondiciu nezmyselnymi treningami, tak vacsina bolesti, ktoru bezec pri behu pocituje je preto, ze ma zlu techniku behu. Najlepsie na autorovi je to, ze je sam aktivny bezec ultramaratonov a v knihe opisuju vela svojich problemov zo zaciatkov, ako aj problemy svojich klientov, ktori sa upravenim stylu behu na chi running svojich obtiazi zbavili a bezia bezbolestne a rychlejsie aj vo vysokom veku. 

Kniha ma tolko vyhod, ze sa cudujem, ze ju este nepropaguje uplne kazdy. Ale asi tusim preco. Znamenalo by to trosku sa posnazit a zmenit doslap na patu na doslap na stred chodidla, co stoji sice zopar tyzdnov namahy, no potom si moze clovek poriadne zacat uzivat beh, ako si ho uzivaju narody, ktore bezia prirodzene od detskych cias. 
Zaroven som v nej nasiel pre mna jednu nevyhodu. Autor je bezec prevazne behov bez prevysenia a teda bez kopcov a tak to, co pise v knihe o technike behu do kopcov sa nestotoznuje s tym, co si o tom myslim ja. Tiez tam pise o zbehu z ostrych kopcov, ze by mal bezec doslapovat na patu a zaklonom brzdit. Osobne som to uz pocas poslednych dvoch rokov skusal a viem s istotou, ze jedine, kde clovek musi doslapnut pri zbehu z ostreho kopca na patu je po mokrom/hlbokom snehu, ci strku/piesku. Na inych povrchoch je doslap cez patu pri zbehu pre pohybovy aparat a chrbticu tak destruktivny, ze skor ci neskor by bezec zacal citit bolesti. Iba pripominam, co sa pisalo o pate v knihe Born to run z vyskumu: “Ludia maju patu na to, aby pri chodzi udrziavali rovnovahu. Pri behu ju nepotrebuju. Pata nema ziadne tlmiace vlastnosti.” Jednoduchy priklad, ktory hovorim kazdemu: “Ak chces prist na to, ci je tvoja technika behu cez patu pre tvoje telo dobra, vyzuj sa z tvojich topanok s “modernym” odpruzenim paty a skus si zabehnut par desiatok metrov naboso po tvrdom povrchu, ako je asfalt/beton. Garantujem, ze kazdy ma hlboko v sebe spravnu techniku behu a tak mu po prvych krokoch naboso telo ukaze spravnu techniku doslapu. Jedine, ak by ste boli sebadestrukcne typy a chceli si aj cez silnu bolest(pri behu cez patu naboso po asfalte/betone) znicit pohybovy aparat a chrbticu vo velmi kratkom case. 
Nakoniec si to aj autor sam v knihe priznava, ze chi running je urceny hlavne pre bezcov, ktori tak casto ostre stupania nebezia, no to je myslene do prudkych kopcov, ako je napriklad stupanie na tatransky stit a to vacsina ludi nebeha. Takze si myslim, ze okrem tejto jednej veci si citatel najde kopu uzitocnych rad, ako moze zlepsit svoju techniku. Podla mojho nazoru na beh do strmych kopcov treba zacat behat pravidelne s mensimi kopcami az bezec ziska postupne silu do noh a potom uz ani beh do ostreho stupania nebude az taky problem.
Co by som odporucil este na zaver ku knihe je to, aby si ju citatel precital na jeden krat celu a az potom zacal s upravou svojej techniky behu podla jednotlivych kapitol. Osobne som to robil presne opacne a tak som prisiel o dolezite rady v druhej casti knihy, ktore som mohol vyuzit pre moje predchadzajuce preteky. 
Kniha aj tak sluzi ako aktivna prirucka, ku ktorej sa clovek bude niekolko krat vracat.
Dufam, ze uz coskoro sa ku mne niekto z vas pripoji a tak si mozme popri behu hodnotit navzajom styl behu chi runningu a popripade robit potrebne korekcie.


Posted in Uncategorized.

10 Comments

  1. Napisal som komentar a nepublikovalo mi ho. System zda sa pozaduje najprv prihlasenie a az potom komentovanie, len na to vopred neupozorni. Ja som najprv napisal, dal publikovat, ked vypytal logon a heslo, tak som zadal a komentar zmizol. :-((

    • No cely tento blog je najeky cudny. Mne pred casom zrusilo uplne blog bez toho, aby mi to nejako oznamili. A prisiel som na to az tak, ze mi jedna baba pise na FB, ze skoda, ze si zrusil blog..Neskutocne. Asi si zacnem kopirovat clanky do wordu..

  2. Tak este raz. Knihu postupne citam a tiez ju odporucam. Uz som z nej par veci aplikoval (zatial iba malo), planujem druhe citanie, pri ktorom sa tomu budem venovat viac. Co ma v knihe o.i. zaujalo, je to ze to vysvetluje aj z fyzikalneho hladiska. Take myslenie je mi blizke, nestaci mi “rob to tak” ale zaujima ma preco to mam robit prave tak. Mimochodom, v Kosiciach mate (trenera, bezca, fyzioterapeuta) Pavla Madára (byvaleho spickoveho maratonca, cas okolo 2:15), ktory sa tejto bezeckej technike intenzivne venuje, pouziva ju a uci/odporuca ju aj svojim zverencom.
    Jan P.
    p.s. K nasej diskusii pri inm clanku na temu B12, rastlinna/ovocna strava a kniha Hledani ultra. V tej knihe pise, ze B12 nase telo nevie ziskat z rastlinnej stravy a rovnako ako ty ho ziskava z neprirodnych doplnkov. Podrobnosti v knihe (odfotil som prislusnu cast, ale sem sa fotka neda pripojit)

  3. Chi running som este necital, ale ked som si pred rokom a pol precital born tu run, tak som si hned kupil five fingers a uz beham (a chodim) iba v tom ;).

    • Pato, urcite si precitaj Chi running a uvidis, kolko ta este ta kniha nauci. Niekedy by sme mohli dat aj nejaky ten spolocny beh v tvojom domacom prostredi 😉

      S.

  4. Cau, uz som o tom cital, ale nikdy sa k tomu nedostal. Dnes som si pozrel zopar videi a tom a vidim, ze uz som vela veci z toho aplikoval per partes. Je na case si precitat knihu a urobit to poriadne.

  5. nazdar, tak este raz – naozaj tento portal nie je velmi spolahlivy 😀

    precital som uz niekolko tvojich clankov, su super. Najlepsie pre mna su informacie o tom co jes popri behu. Nakolko sa stravujem uz niekolko mesiacov vyhradne vegansky a behavam tak som casto zapasil co jest. Ako sa stravujes ty ? Myslim, mimo behania.

    Na jesen ma caka prvy rovinny maraton, ale buduci rok by som rad dal horsky maraton. S horskymi behmi este len zacinam. Behavam necele dva roky, tak som v tomto novy. Mam precitane Bordn to run, Eat and run, Finding ultra. CHI running mam ale este som ju necital.
    Som z vychodu ale teraz zijem v BA. Ale urcite ked bude moznost, tak by som si rad s tebou zabehal nech sa nieco priucim 🙂

    Aku bundu spominas hore v clanku?

    • To, co jem mimo behov pisem v clanku “Ja a fruitarianstvo”, ktory najdes medzi oblubenymi v pravej strana blogu.

      Ak tym jesennym maratonom myslis MMM, tak to je super. Ten ma super divacku atmosferu.

      Tak z tych vymenovanych knih ma prave Chi running najvacsiu vahu podla mna. Ostatne su iba motivacne. Aj ked Born to run mala u mna zasadnu rolu pri zmene stylu behu.

      Windstopper vesta od The north face.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *