Treningovy tyzden 28.7.-3.8. Posunutie osobaku na 1km; narazene rebra+rameno; pretek: vybeh na slavkac.

Pondelok 28.7.:
OFF. 
Zajtra mam konecne moznost vyuzit dvoch regeneracnych dni a pokusit sa zlepsit si cas na 1km z pred par rokov, kde som po prvy krat zaznamenal na tejto dlzke cas po asfalte s malou prekazkou cas 3:15min. Vtedy som este pretekal triatlony a duatlony.
Utorok 29.7.:
Rano:
Spolu s Gabcou sme sa klusom presunuli na anicku. Tam sme mali kazdy iny trening, no spolocne sme si odmerali kilometrovu trasu a porovnali GPS merania. Nakoniec som sa rozhodol pre moj pokus zabehnut kilak pod 3min pre skoro identicku trasu, ako tomu bolo s triatlonovym trenerom Gregorom pred piatimi -siestimi rokmi. Start som mal na ceste pri futbalovom stadione a ciel priparkovisku pri tenisovych kurtoch na anicke. V ceste som mal jednu prekazku a to betonove bloky, ktore sa dali bud prekluckovat, preskocit, alebo obist s malym oblukom. Tam na chvilu trebalo spomalit, no namalo by to hrat az taku ulohu na vysledny cas. Zopar kilakov som sa este na anicke rozbehal, pridal aj par sto metrov na rychlosti, nech zahrejem svaly na potrebnu teplotu. Vystartoval som a kedze nemam skoro ziadne skusenosti, teda s vynimkou prveho pokusu z pred par rokov, rozhodol som sa to ist naplno uz od sameho zaciatku. Po asi dvesto metroch mi bolo jasne, ze to bola somarina a tak som na chvilu zvolnil, aby som bol schopny odbehnut aj druhu polku v dostatocnom tempe. V zavere som uz citil stare zname otazenie noh a hrozny tlak v crevach, aky mavam pri poslednych a najrychljesich vybehoch do kopca. GPS mi kilak zastavil na case 3:05min. Trochu som bol sklamany, ze to nebolo pod 3min, no vzhladom na prepalenie prvych 200m som bol vdacny aj za tento cas.
Ihned po dobehnuti som stretol klusajuceho Imra Pastora ku ktoremu som sa pripojil. Rozhovor s Imrom ma vzdy naplni motivaciou a mudrostou tohoto elitneho bezca. Hned ma uzemnil s tym, ze ak chcem zabehnut kilak pod 3min, musim trenovat rychle useky na radovo stoviek metrov a poradil mi, ako by som jednoducho vedel zistit, ako rychlo viem zabehnut kilak na drahe. 
13.6km z toho 1km za 3:05min
Vecer:
Tentoraz som vybehy do kopca obratil a dal som ich po dlhsom case s druhou seriou v dany den. No ako druhy trening v poradi. Nevedel som, co od toho mozem cakat, no tusil som, ze dnes ziadny osobak nedam, lebo som mal este tvrde lytka z ranneho rychleho behu na asfalte. Plus som si po velkej toalete tesne pred behom namyslal, ze mi uz nebude treba na beh vreckovky..
Jednotlive vybehy som isiel nasledovne:
1. vybeh: 5:46min; celkom klasicky prvy vybeh;
2. vybeh: 5:44min; tu som sa snazil ist rychlejsie, no rozdiel minimalny;
3. vybeh: 5:51min; tento cas mi ukazal, ze sa musim zacat konecne sustredit na stupnujuce tempo;
4. vybeh: 5:36min; trosku som to prepalil, takze dalsi skusim udrzat v rovnakom tempe a nasledujuce zrychlovat;
5. vybeh: 5:41min; skoro. Uz som zacinal citit, ze sa asi o chvilu poseriem. Plus som pri kazdom zaciatku noveho vybehu zacal citit silny tlak v patach(na plantarnej slache);
6. vybeh: 5:37min; musel som sa krotit, aby som to opat nepresvihol, no islo sa mi uz vyborne;
7. vybeh: 5:34min; cim viac zrychlujem, tym viac mi treba na velku a ja nemam vreckovky;
8. vybeh: 5:12min; na zaver som musel zvolnit, ak som nechcel utierat zadok lopuchmi;
9. vybeh: 5:18min; pocas zbehu z 8. vybehu som si povedal, ze tento zaverecny pojdem kludne, aby som stihol dobehnut domov na zachod. Napokon som sa ho snazil vybehnut v co najlepsiom moznom case. 
15.6km s nastupanou vyskou 1223m
Vecer som musel opat chodidla namacat do studenej vody a robil trochu strecingu chodidiel, aby som zmiernil bolest plantarnych sliach.
Streda 30.7.:

Rano:
Po prebudeni som paty necitil ani trochu, co mi bolo velmi divne, lebo som po vcerajsku mal pocit, ze dnes rano nebudem vediet bez podopretia urobit uvodnych par krokov od postele na zachod. 
Tak som si dal kopcovitu klasiku pri ktorej som citil nohy klasicky unavene, no po dobehnuti som mal totalne tvrde lytka. Nepomohol ani strecing. Proste svalovka na lytkach, aku som nemal tento rok ani raz. 
17km s nastupanou vyskou 594m
Vecer:
Druhy beh som zacinal uz za sera a tak po prvej tretine behu som uz behal v lese za svetla celovky. Popravde sa mi s tou svalovkou vobec nechcelo a tak som to otocil po vybehu kopca po zelenej pod kamenny hrb a odtial som to uz zbehol po cervenej na horny bankov a tou istou trasou spat domov. 
15km s nastupanou vyskou 500m
Stvrtok 31.7.:
Ked sa dari, tak sa dari. Pri vecernom planovanom dlhom behu som sa prilis oddelil od tela a vdaka trdym lytkam este z utorkoveho behu na 1km po asfalte som zakopol a natiahol som sa na kamene pred sebou. Ak by som sa plne sustredil, mozno by som tomu padu vedel zabranit, no tentoraz tomu tak nebolo. Zaplatil som za to narazenenymi rebrami. Druhy krat tohto roku. Zistil som uz aspon to, preco si stale narazim tu istu stranu rebier. Este z armady mam viac osvojenu padaciu techniku cez prave rameno viac, ako cez lave a tak uz podvedome padam cez tuto stranu. Ak pri zakopnuti pocas behu myslim na nieco uplne ine, tak sice podvedome davam pravu ruku pred seba, no nestihnem sa zrolovat do kotrmelca cez prave rameno a tak vlastne iba zdvihnem prave predlaktie do uvodnej polohy. Hned som si ale uvedomil, ze ten kotrmelec nestiham a tak som tesne pred dopadom na zem stihol stiahnut predlaktie pod rebra, aby som si ich chranil. Predsa len sa sramy na ruke zahoja skor, ako rebra a niesu tak podstatne. Dopadol som presne na tu ruku s celou vahou+rychlost behu a tak mi tentoraz narazenie rebier sposobil tlak ruky pod rebrami. Cize vela som nevyhral. Umyl som sa v potoku a odklusal domov nasraty, ako som tak hlupo mohol spadnut par tyzdnov pred dolezitym pretekom. 
Namiesto 35km behu to bolo iba 10km s nastupanou vyskou 282m.
Piatok 1.8.:
Dnes som odkladal prvy beh v kopcoch, lebo som sa v noci skoro vobec nevyspal. Jedina mozna poloha, pri ktorej som ako tak necitil bolest rebier bol spanok na lavom boku, alebo na chrbte, no to som uz musel mat viac vahy na lavej strane. Samostatne otacanie sa do roznych poloh mi zvysovalo tep na 180 uderov a sprevadzala to pekne otravna silne pichlava bolest v rebrach. Cize spanok som si uzil tak do 2,5h. 
Nakoniec som sa dnes rozhodol iba pre skusobny bosy beh na trave futbaloveho ihriska s kamosom Matom. Uz z minulosti pri rovnakom zraneni som vedel, ze najhorsi je rozbeh a prvych desat minut. Potom uz staci iba udrziavat napnute brusne svaly po cely cas a tak spevnit hrudny kos pri otrasoch sposobenych behom. Po 8.km som musel uz beh prerusit. Bolest v rebrach zacala opat stupnovat.
Teraz bola predo mnou dilema. Som prihlaseny na zajtrajsi beh do vrchu, teda Vybeh na Slavkac vo Vysokych tatrach. Popravde som sa na to uz chcel vykaslat a radsej oddychnut, lebo sa neviem ani na 80% nadychnut a riedsi vzduch by mi len pomohol k rychlejsiemu zakysledniu. Zaroven som ale vedel, ze pri behu do kopca, ak nebudem dychat na viac, ako 80%, tak to ani tak neboli, lebo pri tomto behu niesu az take otrasy. Vecer mi moja zverenkyna Gabca povedala svoju super motivacnu skusenost a tak som sa rozhodol to zajtra predsa len skusit. Stanovil som si za ciel to dat za 1:15h. O umiestnenie mi neslo. Viem, ze na tejto kratkej trati kraluju skialpinisti z okolitych miest. 
Sobota 2.8.:
Rano sme sa s Matom dostavili na start preteku, kde sme stretli kopec kosicanov, starych znamych z behnaboso.sk a vitalcity.sk a inych, plus sme sa zoznamili s novymi znamymi 🙂
Po kratkej rozcvicke a rozklusani kusok pred startovou ciarou som vedel, ze to dnes bude trochu boliet, no pretekarsky adrenalin takuto bolest dokaze potlacit do super nizkej urovne. Postavil som sa do druheho radu, ihned za favorita a obhajcu dvoch predchadzajucich vitaztiev. Po startovom vystrele som sa nechal obehnut asi 30tkou bezcov, ktori sa hnali, ako divi. Vedel som, ze uvodny 10m ostry kopcek asi 300m po starte velku cast tychto bezcov zakysli. Tak sa aj stalo a nanestastie v tej prvej skupinke bol aj kamarat Mato. Po dalsich 100m som obiehaval solidne vyzerajucu trojicu bezcov beziacich o nieco pomalsi, ako som chcel behat v tejto uvodnej casti trasy. Ked som ich obiehal, jeden z nich sa zavesil za mna. Bol to mladsi bezec, no dychal, o pol doby rychlejsie, ako ja, tak som sa neobaval, ze ma obehne. Predsa len som bol v tom, ze sa za chvilu odrovna. Na obcestvovacke na vyhliadke som ho nechal prejst predo mna, aby som sa na chvilu zavesil ja pred neho. Ten zacal ale zrychlovat, tak som sa ho po nejakom case zacal stihat. Aj ked v tejto casti trate, teda okolo 2000mnm sa citim normalne pekne komfortne, teraz pri plytkom dychani na 80% objemu pluc som zacal stracat rychlost a pomaly sa zakysloval. Dobehol a predbehol som dalsieho bezca, ktory sa na mna zavesil. Po nejakom case som si uvedomil, ze ak sa nevzdam stihania chlapika predo mnou, nedobehnem do ciela a budem mat co robit s chodzou, lebo pri zakysledni noh ma clovek pocit, ze ich ma plne olova. Teraz som sa zameral na to, aby som pred seba nepustil zrazu stihajucu dvojicu, ktoru som obehol este v uvode. V 3/4 behu som uz musel spomalit natolko, ze som radsej presiel do chodze, aby som trochu znizil potrebu kyslika a tak telo mohlo zacat spalovat kyselinu mliecnu. Pomohlo to, no pocas chodze ma obehol chlapik, co sa drzal za mnou a aj stihajuca dvojica. Pred nami bolo posledne velke stupanie po serpentinach po malych kamienkoch, kde vsetci presli do chodze. Tak som sa rozhodol pridat a obehnut aspon bezca predo mnou, ktoremu uz aj chodza robila velke problemy. V zaverecnych 100m som uz pocul povzbudzujuceho Tomasa, ktory bol na vrchole, ako turista. V snahe zrychlit s olovenymi nohami som este zakopol palcom o kamen 🙂 Do ciela som dobehol nakoniec na 10. mieste v case 1:11:53. Takze ciel splneny. Cestou dole sa mi podarilo sklznut po vlekom kameni a opat si narazit zranene rebra. Az som sa musel v duchu zasmiat nad ironiou toho, ze asi ako jediny bezec s inov8 topankami som na dnesnu trasu zvolil model trailroc a nie roclite. Podstatny rozdiel je tvrdosti podrazky. Ja som mal samozrejme tu tvrdsiu. A to este doma som si hovoril, ze cesta na slavkac je najsmyklavejsia zo vsetkych ciest v tatrach a tak si zoberiem topanky s makkou podrazkou. Takze preco som si zobral naopak trailroci s tvrdou podrazkou naozaj neviem. Tak ale aspon som pri zbehu musel opat spomalit a tam som mal moznost sa zoznamit s novymi ludmi a trochu pokecat. Dole pri potoku som po vyzuti mal ten narazeny palec modry(nie nechet, ale kozu na palci) a tak som chladil v studenom tatranskom potoku. 
Zaverecna tombola po pretekoch bola zazitok sama o sebe. Ten, kto tam bol, vie o com hovorim 🙂 Inac pretek jedna parada. Uvidim, ako mi to pojde o rok.
Preteky mali aj so zbehom 14,5km s nastupanou vyskou 1427m
Povodne som mal v plane aj druhu fazu v tatrach. Nieco do 1h s nastupanymi aspon 700m, no s tym palcom som vedel ledva chodit a nie to este behat. Nastastie uz z behov vo FF od vibramu, kde som casto zakoval hlavne malycky o rozne kamene a korene viem, ze taketo narazenie a opuch ma odstavi iba na jedno poobedie a druhy den to uz je v poriadku. 
Nedela 3.8.:

OFF.
Dnes som len s tazkostami vedel dychat bez bolesti a pravemu ramenu po vcerajsom podklznuti som tiez musel nechat trochu casu na regeneraciu. Zato ako som predpokladal, palec uz bol iba modry, no bez vacsej bolesti.
Celkovo za tyzden som nabehal 94km s nastupanou vyskou 4025m v 7. bez. treningoch a celkovom case 11:12h.

Celkovo za mesiac jun som nabehal teda 585km s nastupanou vyskou 25 403m v 34. bezeckych treningoch a v celkovom case 62:36h.
Oproti minulemu mesiacu to bol rovnaky pocet treningov, no s podstatne mensou kvalitou v troch bezeckych tyzdnoch. Prvy bol znovu rozbiehavaci po Lavarede a predposledny bol o regeneracii plantarnej slachy. V buducom mesiaci by som mal nabehat doteraz najviac kilometrov tohto roka, tak uvidim, ako mi to s tymi narazenymi rebrami a plantarnou slachou pojde..
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *