Tréningový týždeň 28.12-3.1. Všetko super, až na ten pád

Pondelok 28.12.:

Poobede:

Prvý beh som ráno nestihol a tak som ho musel dať až poobede. Trošku nešťastné riešenie, kedže idem dnes dve fázy, no aspoň som si medzi behmi dal 4h prestávku. Tri hodiny beriem za minimum a dve hodiny ako ultra minimum. Všetko pod 4 h je už riskantné, lebo telu trvá dve hodiny, kým sa dá dokopy po priemernom behu a tak ďaľšie dve hodiny má na extra odpočinok a doplnenie zásob glykogénu. Mal som trochu ťažké nohy a tak som sa rozbehol s tým, že po dvoch kilákoch uvidím, či budem behať kopce, alebo len taký výklus po rovinke. Nakoniec som sa rozhodol pre tú rovinatejšiu trasu a aj som celkom dobre urobil, lebo tepy som mal o niečo vyššie.

14 km s nastúpanou výškou 248 m

Nočný beh:

Druhú fázu som išiel identický beh pri skoro rovnakom tempe. Tento beh sa mi išiel oveľa lepšie, no čakal som o niečo nižšie tepy, no nepodarilo sa. Takže nakoniec dobre, že som išiel iba tieto dva ľahké behy. Večer som išiel spať dosť neskoro o jeden ráno, ale aspoň som ešte stihol pred spaním v polospánku ľahký kratší 10 minútový strečing.

14 km s nastúpanou výškou 239 m (Zaujimavé, aký rozdiel v meraní mi robí suunto po poslednej aktualizácií softu v hodinkách, no môže to byť aj tou hmlou, tak som zvedavý od zajtra, kedy sa už má ochladiť a tak bude koniec hmlistému počasiu)

Utorok 29.12.:

Doobeda:

Včera večer som sa dohodol s Martinom na spoločnom rannom behu, na ktorý som samozrejme zaspal a tak sme museli vyraziť až o pol hodinu neskôr. Trochu som bol na seba naštvaný, kedže som vedel, že Maťo plánoval na obed cestovať späť do BA a vďaka mne musel posunúť odchod. Každopádne beh bol super, kedže už konečne opäť svietilo slnko. Vybehli sme okolo jazdiarni na H. Bankov, kde na lúke bolo asi najhoršie blato za posledné tri týždne, no od H. Bankova to už bolo fajn. Tam sme zbehli na modrú a okolo studničky na Alpinku. Za ňou ostrým stúpaním na Hrešnú, odtiaľ späť okruhom na Alpinku a od studničky hore do kopca na Kamenný. Odtiaľ už späť okolo záhradok do Čermela a domov. Takže sme si dali dva dosť strmé kopce s tým, že ten dlhší a strmší išiel ako druhý. Celkom fajn tréning. Nohy som už na druhom kopci cítil trochu drevené, no dalo sa to. Nakoniec som to dal aj v celkom obstojnej priemerke, no išli sme aj o niečo pomalšie, lebo som si chcel strážiť nízke pulzy. Po behu som si dal strečing na uvolnenie kĺbových púzdier bedrových kĺbov spolu s rollerom, pretože som ich mal trochu potuhnuté. Tieto dve veci sú teraz mojou neodlúčitelnou zložkou každodenného tréningu: roller+strečing(v tom poradí, pretože rollerom sa uvolnia svaly a rozbijú zjazvené tkanivá a strečing ide potom oveľa lepšie).

23 km s nastúpanou výškou 831 m

Večer:

Na druhý beh som prehovil kamoša Adama, aby mi robil sparinga. Pred behom som zjedol hned po sebe štyri druhy potravín, ktoré veľmi k sebe nejdú a tak som mal veľké črevné obtiaže počas úvodnej polky behu. Preto som sa až čudoval, keď som videl, že tepy mi neišli cez 125 BPM. Nakoniec sa nám podarilo o niečo zrýchliť, no nakoniec z toho aj tak bol čisto regeneračný beh po modrej značke k studničke a späť.

14 km s nastúpanou výškou 252 m

Streda 30.12.:

Poobede:

Dnes som musel trošku zmeniť tréningové plány, kvôli ponocovaniu a zvolil som radšej iba jeden beh s prevýšením vo voľnom tempe. Akurá, keď som zbiehal z Kamenného hrbu dole po zelenej po zamrznutom rozritom blate po LKTčkách po ťažbe, tak som si pre ubúdajúce svetlo nevšimol jendu prekážku o ktorú som zavadil špickou nohy a už som to neustál. Ešte som sa stihol zrolovať do kotrmelca, no padal som na nesprávnu stranu, kedže som dopadol chrbtom na vyvýšenú blatovú stopu a následne aj kolenom. Chrbát to ustál, no koleno už veľmi nie. Zaujímavé bolo sledovať, ako mi adrenalín zrazu ohrial celé telo. Kedže dosť fúkalo a ja som zvolil krátke namiesto dlhého trička pod vrchnú vrstvu, mrzli mi prsty na rukách. Ešte pred pádom som mal totiž od zimy zmeravené ukazováky a po páde som v nich mal ihneď cit. Už chápem, prečo v himaláyach používajú horolezci v krajných prípadoch epinefrin(umelý adrenalín). Sranda ma ale prešla, keď som sa chcel postaviť a pokračovať v behu. Koleno bolelo, no vedel som, že nesmiem zastať, lebo by napuchlo a bol by s behom koniec. Domov som to najkratšou trasou mal 7 km, no nemalo zmysel zmeniť plán behu, kedže to bol skvelý nácvik morálky. Také niečo sa totiž môže ľahko stať pri preteku, kde môžem mať pred sebou ešte kľudne aj 100 km (pri 100 míľových pretekoch napr.). A toto zranenie určite nestojí za vzdanie preteku. Takže som pokračoval ešte výbehom na Hrešnú a odtiaľ zbeh domov. Noha po chvíli prestala bolieť a po chvíli prišla opäť zima do prstov na rukách. Večer som strávil ľadovaním kolena, no mal som problém veľmi hýbať spodnou časťou nohy. Uvidím, či to do rána prejde. Ak nie, tak budem nútený dať deň pauzu. Čo už. Lepšie mať niečo narazené, ako zlomené. Nárazom sa daná časť spevní.

18 km s nastúpanou výškou 725 m

Štvrtok 31.12.:

OFF. Koleno ešte bolí, no viem s nohou už hýbať. Zajtra to snáď už bude dobré na beh.

Piatok 1.1.:

OFF. Stále koleno mimo správnej funkčnosti. Snažil som sa dnes na prechádzke so psami trochu prebehnúť, no veľmi to ešte nejde. Dole schodami ešte veľmi neviem na danú nohu došľapovať. Uvidím, čo zajtra.

Sobota 2.1.:

OFF. Dnes to už bolo tiež o niečo lepšie, no pri chôdzi som cítil ešte silnú bolesť kolena. Sranda, že pred pár rokmi sa mi podarilo spadnúť rovno na koleno z 1,5m výšky na asfalt a bolelo iba pol dňa. Teraz je pravda, že som ním narazil o nerovný povrch a z boku pri rotácií, no aj tak by to už mohlo prestať bolieť. Problém je, že vďaka tržným ranám na kolene som nemohol použiť ani octanový obklad hneď prvý deň na zníženie opuchu. Tak by to prešlo hádam oveľa skôr. Druhý deň bez behu a už ma riadne láka opäť behať.

Nedeľa 3.1.:

Ráno:

Dnes koleno bolo celkom funkčné, aj keď som ho ešte cítil, no už som chcel ísť vyskúšať, či sa s tým dá behať. Pôvodne som mal v pláne ísť iba niečo rovinatejšie, aby sa čo najmenej vykláňalo koleno na nerovnom povrchu, no včera večer som sa dohodol s kamošom na pomalom behu v lese mimo mojich známych chodníčkov nad Hyľovom. Príroda tam bola pekná, no nerovností na trase bolo dosť. Do kopca koleno nebolelo skoro vôbec a po chvíli som ho rozbehal. Problém bol ale na poli po nerovnosti a najhoršie to bolo pri zbehoch. Keď som prišiel domov, tak som sa vrátil s regeneráciou o dva dni späť. Teraz to už nechám doliečiť úplne, hoc nebudem môcť behať aj vyše týždňa. Iba som si týmto dokázal, že niektoré zranenia po páde treba nechať zregenerovať úplne.

10 km s nastúpanou výškou 288 m

Tento týždeň som nabehal 93 km s nastúpanou výškou 2583 m v 6. behoch a v celkovom čase 9:32 h. Všetko išlo fajn, pokiaľ neprišiel ten nešťastný pád na behu v stredu. Človek si uvedomí, akú cenu ma zdravie, až keď ho stratí.

e6a5d356db31e0d7d126200186b8e7c8

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *