Treningovy tyzden 2.6.-8.6.

Pondelok 2.6.:
Rano:
Celkom som bol zvedavy, ako na tom po vikende som a tak som dal opat kopcovitu klasiku, no unava stehien bola celkom citelna. Zajtra sa chystam na dlhy beh s druhou kratsou fazou, tak dnes necham telu zvysok dna na odpocinok.

Celkovo to bolo 17,3km s nastupanou vyskou 620m.

Poobede:
OFF
Utorok 3.6.:
Poobede som sa vybral za kamosom do Klenova po drevo a tak som to opat vyuzil na paradny lesny beh na vrchol Rohacky. Cestou hore som mal este stale tazke stehna a miestami pri velmi ostrom stupani palili, ako dive. Z rohacky som zbehol opat na razcestie a tentoraz som sa vybral dole, smerom do Margecian. Po par sto metroch, kde sa cesticka zuzuje som mal zrazu pred sebou kopec popadanych stromov z nedavnej kalamity. V tych castiach bol les husty a mne sa nechcelo cez tie stromy predierat, takze som sa vratil, este raz som si vybehol rohacku a trochu sklamany som zbehol spat do Klenova. Sklamany preto, lebo z margecian to je aspon 600 vyskovych metrov na vrch rohacky na useku par kilometrov. 
Dokopy som teda dnes nabehal 11,8km s nastupanou vyskou 804m. Tepy som mal celkom stabilne, cize finalna spokojnost tam aj tak bola.
Streda 4.6.:
Od hrebenovky malej fatry som este dlhy beh nebezal a kedze buducu sobotu mam bezat dve stafetove useky na Stefanik ultra trail, je najvyzsi cas dnes zabehnut nejaky dlhsi beh. Normalne behavam dlhy beh v obecnej vytrvalosti, teda v nizkych, konverzacnych tepoch, no tentoraz som k tomu pridal aj celkove uvolnenie tela pri behu a napredovani v zdokonalovani techniky behu podla knihy Chi running. 
Cez hiking.sk som si vyratal, aka vzdialenost je do Velkej lodiny a spat cez Sedlo repy a Prielohy. Voslo sa to do mojho maxima na jeden trening (do 40km).
Po sedlo repy to bol tradicny kopcek, kde v kratsich ostrejsich stupaniach som citil opat stehna, takze este stale niesom uplne zregenerovany po sobotnajsom preteku. Akurat asi 300m za sedlom kralova studna su popadane stromy, ktore chvilu zdrzia, no uz som tam videl lesnikov, cize verim, ze zanedlho to odtial odpracu. 
Od sedla repy to je viacmenej zbeh cez prielohy do Velkej lodiny. Tu uz popadane stromy niesu, takze pohoda. Spat to je 2,9km stupak s nastupanymi 550m. Bolo uz dost horuco a ku kralovej studnicke to bolo este daleko, tak som riskol a nacapoval som si vodu z maleho potoka. Zaroven som mal v bezeckej ladvinke chlorove tablety na dezinfekciu vody, no chut vody je po nich tak otrasna, ze som to proste riskol.
Dokopy to bolo 36,7km s nastupanou vyskou 1416m.
Stvrtok 5.6.:
Konecne som sa dnes citil s nohami ako tak dobre, takze som konecne zregeneroval a tak som mohol pridat tohtotyzdnove prve vybehy do kopca na cerveny breh. Taktiez som sa rozhodol, ze je cas pridat pocet vybehov. Do dvoch tyzdnov sa chcem dostat zo 7 na 14 vybehov na cerveny breh. Potom prejdem na obtiaznejsi kopec a to z mestskej casti podhradova hore do kopca po luke pod vyhliadkovu vezu. Teraz som si stupnovanie vybehov naplanoval na prvych pat a naslednych pat znizovanim vykonu, no podla moznosti, co najtesnejsie pri tych predchadzajucich:
1. vybeh: volne v case 2:51min;
2. vybeh: rychlejsie v case 2:47min. Tu som citil, ze to dnes tak dobre na tom slnku nepojde. Nastastie aspon trochu fukalo;
3. vybeh: 2:37min
4. vybeh: 2:33min;
5. vybeh: 2:28min. Tu som aj bol rad, ze som rad. Nehrozilo, ze by som dnes dal novy osobak vo vybehu useku. Z 19.4. mam osobak na tomto useku 2:14min a podla vsetkeho, dnes bol moj osobak 2:28min 🙂
6. vybeh: 2:33min. Zacina druha faza vybehov. Uz som citil, ze som riadne zakysleny; Pri zbehu som ziskal fanusika, alias notorika (ktory vyzeral, ako Melisko) a ten sa celkom bavil, ze tu bezim vybehy do kopca o jednej poobede a na plnom slnku. Takze si sadol do tiena a fandil;
7. vybeh: 2:46min. Nohy stale tazke;
8. vybeh: 2:53min. Stabilizovanie tempa, aj ked toto tempo mi uz nerobi 4 dni po preteku ziaden problem;
9. vybeh: 2:51min. Tu som citil, ze svaly opat funguju bez velkej koncentracie kyseliny mliecnej. Islo sa podstatne lepsie, ako predchadzajuci usek. 
10. vybeh: 2:49min. Tu som si to vybehol tak, ze som uvod nechal v stredne rychlom tempe a snazil som sa udrzat toto tempo po cely cas. Nabuduce skusim na zaver pridat na maximum.
Najblizsie vybehy dam asi az buduci vikend.
Dokopy to bolo 10,5km s nastupanou vyskou 747m.
Vecernu druhu fazu som musel skrecovat kvoli hnacke. Po vybehoch som chcel do seba dostat proste vela kalorii a tak som porusil zopar zasad spravnej kombinacie.
Piatok 6.6.:
Konecne mam silu na dvojfazovy trening.
Doobeda:
Prvy beh som dal doobedu, no uz vtedy pekne pripekalo. Potreboval som si trochu opalit hnaty pred treningovym sustredenim vo vysokych tatrach, tak som sa vybral na uvod do kopceka od baranka, okolo chatiek az pred hresnu. Tam som to stocil do lava dole po zvaznici ku golfovym ihriskam. Od nich som si kopec vybehol este raz a po vrstevnici a dalsej zvaznici som pokracoval smer alpinka, kde som to stocil dole na alpinku po nepouzivanej zvaznici, ktoru som si ako tak vycistil v zime. Dalej som pokracoval uz klasicky po zelenej pod kamenny hrb a dalej po cervenej na kamenny hrb a spat uz po cervenej na horny bankov a tu v ramci chytania bronzu som zbehol dole cez luku a okolo jazdiarni domov. 
Bol to pekny beh v miernom tempe s celkovou dlzkou 24km a nastupanymi 870m.
Vecer:
Trasu som si zvolil po kopcovitej klasike. Pri stupani po zelenej znacke od studnicky nad alpinkou som v este šere (okolo 20:25hod) zazrel na 20m odo mna staru diviaka s asi osmymi malymi. Bol som unaveny po prvom rychlejsom behu v teple, no ked som ju zbadal, tak som ihned ozil privalom adrenalinu. Stara na mna pozrela, hlasno zafunela(presne, ako ta z nedele) a rozbehla sa s malymi inym smerom. Chvilu som pockal a pokracoval dalej. Nemusim ani prizvukovat, ze zvysok kopca som vybehol bez najmensich problemov. V druhej casti kopca sa zbehava par vyskovych metrov do hustiny a odtial sa opat stupa. Ked som zbehaval do tej hustiny, co bolo asi o 200m dalej od stretnutia s diviacou matkou, mal som zle tusenie, tak som trochu pred hustinou spomalil. v tom sa asi 3m odo mna v lese zasuchocalo a ja som povodne myslel, ze to boli srnky. Pozrel som popod uroven konarov a videl som par metrov odo mna diviaka. Povedal som mu, ze by mohol odist, ze by som rad pokracoval v behu. Diviak sa rozbehol odo mna, za nim kopec malych harantov a dalsich dvajka diviaci z druhej strany. Ani nechcem vediet, ako by to mohlo dopadnut, ak by som ten kopcek zbehol o nieco rychlejsie a nastrasil staru.
Dalej som uz pokracoval po cervenej na cerveny breh a pri spiatocnej ceste, v sedle pred sedlom pod kamennym hrbom som zazrel malu srnku s mladatom. Neviem preco, no vobec som im nevadil a tak som ostal chvilu stat a prezeral som si ich. Matka oblizala mlada, ktore sa pozrelo na mna a po chvili obaja spolu odkracali dalej. Paradny pocit, ked clovek ako by splival s prostredim. No skor to bolo tym, ze vietor fukal od nich a nie odo mna.. Pri zbehu z kopca od sedla pod kamennym hrbom po cervenej cyklotrase som za sebou zacul zrazu dupanie. Ked som obratil hlavu a periferne videl iba ciernu machulu, ktora ako sa ukazalo bola vlastne bezec, kamarat Tomas, ktory ma z dialky zazrel a rozhodol sa ma dobehnut. Zaujimave, ze tohoto som sa zlakol dnes najviac. Ten sa ale zajtra zeni, takze ten smiech ho za par hodin prejde.
Dokopy to bolo 17.3km s nastupanou vyskou 625m.
Sobota 7.6.:

Doobeda:
Beh na cerveny breh s druhou klasickou castou kopcovitej klasiky, no s vybehom a zbehom okolo jazdiarni. Pricom na spiatocnej ceste z kamenneho hrbu som sa na poslednych kilometroch nechal trochu uniest a trochu som zrychlil na vysledne tempo 5:05min/km.
Dokopy to bolo 18,2km s nastupanou vyskou 522m.
Vecer:
Po prvej faze som bol nejake dolamany. Zaujimave, ze ma trochu pobolievala pata, pricom na nu skoro vobec nedoslapujem. Radsej som si zvolil kopcovitu klasiku no o nieco neskor, ako vcera vecer, takze som uz musel zobrat celovku. Ako som sa blizil ku studnicke nad alpinkou, pocul som zvuky koncertu z alpinky. Rozpoznal som skladbu od skupiny Horkyze slize. Ked som zacal stupat po zelenej, zrazu moderator odpocitaval odpalenie ohnostroja. Az sa mi zdalo nepravdepodobne, ze v lese moze niekto strielat ohnostroj. Ked som sa obratil, bolo ho cez koruny stromov pekne vidiet. Pozrel som na hodinky a bolo 21:57h, cize asi aj zaver akcie kvoli nocnemu kludu. Pri stupani po zelenej a popri hluku ohnostroja som nedaleko mna opat zacul suchotanie. Bolo mi jasne, ze ak ma normalne zver nepocuje, teraz s tym ramusom ma isto nebude pocut a tak som mal opat zostrene zmysli. Ked clovek den predtym stretne na tejto znacke dve rodinky diviakov, zacne si davat trochu vacsi pozor. Nastastie sa to tentoraz opat obyslo bez stretu s diviakmi. Na spiatocnej ceste z kamenneho hrbu, tesne pred sedlom pod kamennym hrbom som v lese zacul suchotanie. Kedze som mal volny beh, doslapoval som aj pri zbehoch velmi lahko a tak ma skoro nebolo ani pocut. No ale snad celove svetlo musi zver vidiet na niekolko desiatok metrov, ak nie na viac. Ked som sa pozrel pocas behu na smer suchotania, zrazu som ta zazrel asi osem malych divych svin a za nimi obrovsku staru. Opat boli asi 5m odo mna. Zatajil som dych a snazil sa pri behu doslapovat co najtihsie. Dychat som zacal asi az po 50m, kedze som po chvili zacul staru, ako zmenila smer, no dalej sa nerozbehla. Neskutocne, no opat sa to obislo bez priamej komfrontacie s diviacou matkou.
Dokopy to bolo 17,3km s nastupanou vyskou 630m
Po behu som bol uz riadne dolamany, stehna ma opat boleli a potreboval som uz nejaky volnejsi trening. 
Nedela 8.6.:
Obed:
Dnes som mal opat tazke nohy, ako v uvode tyzdna a tak len volny vyklus po kopcovitej klasike s tym, ze som si to zbehol este na alpinku, kde sa dnes konala bezecka akcia. Okrem toho bola alpinka plna ludi, takze som po chvili zmenil smer a opat sa napojil na obvyklu trasu. 
Dokopy to bolo 18.2km s nastupanou vyskou 622m(neviem preco garmin ukazali tentoraz taku vysku, ked to malo byt aspon 640m podla obvyklich merani. Posledny tyzden to opat blbne.)
Vecer:
Tu som uz mal fakt dost a skoro som sa vzdal treningu, no vedel som, ze ak teraz nepojdem vybehat stehna na kratsi a menej narocny beh, zaciatkom tyzdna sa budem mordovat opat s tazkymi nohami.
Vybral som sa teda na lahky klus ku studnicke nad alpinku a spat iba po modrej znacke. Ked som behal smerom tam, az som sa cudoval, ake nizke tepy mam. Asi najnizsie, co som kedy mal. Spat som isiel velmi volne, pricom som isiel rovnako aj zaverecny kopcek od baranka a nasledny zbeh do cermela. Prisiel som domov a aj tak som mal priemerku 5:32min/km. Vecer po behu som bol konecne sviezejsi, no stale som citil vacsi tlak v slachach. Zajtra to vidim na volnejsi, regeneracny trening.
Dokopy to bolo 14km s nastupanou vyskou 238m.
Tento tyzden som mal v plane navysit vyskove metre, no po minulosobotnajsom preteku a naslednom kopcovitom behu v druhej faze som zistil, ze este niesom na takej fyzickej urovni, aby som po takom nieco dokazal zregenerovat za jeden den. Tento tyzden teda povazujem opat za regeneracny, aj ked to vobec v plane nebolo. 
Dokopy som za tento tyzden zabehol 185km s nastupanou vyskou 7094m v desiatich bezeckych treningoch a v celkovom case 18:08h
Kedze 16.6. idem na patdnove sustredenie do vysokych tatier, kde chcem nabehat aspon 2000 vyskovych metrov denne, buduci tyzden musim prisposobit tak, aby som v nom nabehal tych 8000+vyskovych metrov, no zaroven rozumne, aby som sa pred tatrami neznicil. Tam by mi totiz tatranska zula znicene telo este viac opotrebovala a to chcem tyzden pred lavaredom asi najmenej. Zaroven idem nasledujucu sobotu 14.6. odbehnut dva stafetove useky na Stefanik ultra trail v celkovej dlzke cca 41km +1600m. To bude moj posledny dlhy beh pred lavaredom. Pojdem to vo volnom, 6min/km tempe. V nedelu uz pojdem iba vyklusat pred tatrami. Takze to je plan a uvidime, ako to bude vyzerat v realite. 
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *