Tréningový týždeň 2.1.-8.1. Naberanie sily v kopcoch do nôh po pôste

Tento týždeň bol druhý od ukončenia 10-dňového pôstu na vode. Prvý som behal iba tri krát ku koncu týždňa. Nechcel som to preháňať, lebo po nabraní váhy späť, kedy sa telo naspäť zavodnilo som mal príliš vysokú váhu na oslabené svaly a tak mimo prvého behu, kedy som bol ešte ľahký mi nasledujúce behu po pôste išli pomerne ťažko a tomu zodpovedali aj vyššie tepy(v priemere o 20-30 tepov/min).

 

2.1. Pondelok:

Ráno:

Prvý beh po dni pauzy som sa rozhodol rozbehnúť na kopcovitú klasiku. Už sa mi išlo lepšie, t.z.: už som nebol totálne rozbitý po dobehnutí a aj napriek stále vysokým tepom sa mi behalo dobre. Časť najstrmšieho kopca behu som stiedavo vyšliapal.

16 km s nastúpanou výškou 636 m

Poobede:

Tu som išiel opäť do posilovne(prvý krát som bol minulý týždeň), aby som pomohol rýchlejšiemu naberaniu svalov na nohách, ale aj celého tela. V posilovni som strávil hodinu intenzívnym tréningom z väčšej časti nôh. Ten som iba doplnil tréningom zvyšku tela. Cítil som, že tentoraz budem mať na nohách poriadnu svalovku. No nohy som chcel pripraviť na výškove metre od zajtra v Klenove.

 

3.1. Utorok:

Presun do Klenova a s brutálnou svalovkou nôh a tricepsov zo včerajšej posilky som sa odvážil na beh až o 8pm. Pri svete čelovky som s Boltom vybehol na úvod sústredenia na Roháčku. Vôbec som netlačil na pílu, lebo som vedel, že jedine tak sa časom dostanem k požadovanej sile a nepreťažím telo. Plus v niektorých horných častiach pod Roháčkou bol ľad a tak som bol celkom rád, že som pre beh zvolil bežecké topánky do snehu s klincami. Priemerné tepy pri dnešnom cupkaní som mal 154 BPM. Strašné niečo, no veril som mojej taktike, že to pôjde dole. Počítal som ale s trojtýždňovým časovým obdobím, lebo to je obvyklý čas, za ktorý sa trénovaný človek dostane po kratšej pauze opäť do formy. Po behu krátky strečing, kedže kvôli svalovke som nechcel riskovať poškodenie svalov.

10 km s nastúpanou výškou 695 m

 

4.1. Streda:

Ráno som sa zobudil s ešte horšou svalovkou, ako včera. Na prvý beh som vybehol až na obed a to opäť na Roháčku no s tým, že na úvod som si ešte vybehol na Hradisko(o jeden kratší kopec navyše). Bola zima, no zatiaľ sa to dalo vydržať. Bolt si aspoň pobehal po snehu a postopoval zver. Pri zbehu mi trochu ešte svalovka ťahala hamstringy(zadný stehenný sval), no to povolí. Aspoň som sa aj pri zbehoch krotil. Dnes som behal ešte o niečo pomalšie, ako včera a tepy som mal o niečo málo vyššie. “Nevadí, to sa upraví”, som si stále hovoril.

11 km s nastúpanou výškou 771 m

Večer:

Tu som nemal chuť opäť na beh na Roháčku a kedže sa mi blíži čas pretekov na kanároch, treba mi začať s výbehmi do kopcov, aby som zvýšil VO2Max. Síce som ešte nemohol kvôli vysokým tepom zaradiť stupňované výbehy, ale niekde som začať musel. Na výbehy som si vybral tiahly, 1,3 km dlhý kopec od kamošovho domu po Hradisko. Počas tejto vzdialenosti som nastúpal 198 výškových metrov. Jednalo sa o prebeh jednej lúky a jedného poľa z väčšej časti kopca s tým, že úvod a záer bol najstrmší a v strede mierne stúpanie. Viem si predstaviť, ako tu budem neskôr v teplejších mesiacoch trénovať sprinty. Kopec om otočil dokopy 5x s tým, že som držal rýchlosť výbehu na zhruba rovnakej časovej úrovni. Hore mi to trvalo po snehu necelých 13 min a dole 7. Rýchlejšie ma ešte vysoké tepy nepustili, aj keď nohy som mal silné aj pri poslednom výbehu. Po ňom som si ešte dal mierny kopček na zaokrúhlenie výškových nad 1k. Po výbehoch som sa cítil príjemne unavený, no nie zdretý, čo bol aj zámer.

13,5 km s nastúpanou výškou 1002 m

 

5.1. Štvrtok:

Obed:

Dnes bola pekná zima, no ešte sa to celkom dalo. Vybral som sa teda klasicky na Roháčku a odtiaľ som sa rozhodol zbehnúť dole padáčikom do Margecian. Tento kopec okrem iného používam na otestovanie aktuálnej fyzičky. Dole v závere kopca bola trasa trochu zmenená pre stavebnú úpravu, no nič tragické. Cestou hore mi sila v nohách pri tom mrazivom počasí s vetrom a snežení vystačila iba do 2/3. Záverečný brutálny stupák som si už vyšliapol. Možno to bolo aj nedostatkom vody, lebo som mal so sebou v bežeckom páse od firmy ArchMax iba jeden sofl flask o objeme 2,5 dcl a dva gély. Tie som zjedol pomerne rýchlo. Jeden ešte počas výbehu na Roháčku a druhý pri zbehu do Margecian, pretože som mal veľký pocit hladu. To aj napriek tomu, že som sa od rána objedal ovocím. Nepredpokladal som, že ma tento beh tak dehydruje a budem počas neho veľmi hladný. Preto som po opetovnom výbehu Rokáčky už zamieril späť do tepla. Zaujímavé bolo, že počas posledných dvoch kilákov, kde z toho jeden bol do kopca som mal nábeh na poriadného hlaďáka (vyčerpanie zásob glykogénu na minimum). Niečo také som ešte pri tak krátkom výkone nezažil. Pravdepodobne ten pocit extrémneho hladu a smädu(glykogén sa pri využití viaže na vodu) bola predzvesť tohoto stavu. Takže mi pravdepodobne telo po pôste ešte nestihlo doplniť celkové množstvo svalového a pečeňového glykogénu, alebo to bolo proste iba tým, že som zrazu opäť začal tak intenzívne zaťažovať svaly. Alebo jedno aj druhé dokopy 🙂 Kvôli tejto skúsenosti som sa rozhodol druhý beh vynechať a do konca dňa som sa ládoval ovocím a zeleninou.

17 km s nastúpanou výškou 1466 m 

 

6.1. Piatok:

OFF. Dnes som už potreboval pauzu, lebo som už začínal cítiť únavu stehien a popravde som sa pre pauzu rýchlo rozhodol vtedy, keď som sa pozrel na teplomer ktorý ukazoval -20C.

 

7.1. Sobota:

Obed:

Tesne po 11tej som vybehol na prvý beh. Konečne som nemal svalovku z pondelkovej posilky. Čakal som s prvým tréningom až do obeda preto, lebo ráno bola ešte treskúca zima. Niežeby bolo na obed oveľa teplejšie, no minimálne svietilo slnko, takže aspoň trochu hrialo. No to bolo skôr iba v myšlienkach, lebo prvé metre stúpania a nádychu mrazivého vzduchu mi moje pľuca poriadne zmenšili.  Mal som v pláne po dni pauzy a naakumulovanej energie dať päť 700 metrových výbehov na troch kilákoch z Margecian na Roháčku, no už pri výbehu na Roháčku z Klenova som mal tak pomrznuté prsty, že som to musel zabaliť a čo najskôr dobehnúť späť do tepla. Trošku som to predpokladal a tak som si vybehol na úvod až na zadnú Roháčku, čo bolo o niekoľko výškových metrov navyše.

12 km s nastúpanou výškou 705 m

Večer:

Po západe slnka sa mohlo iba ochladiť a tak nebol priestor na hrdinstvá. Síce utíchol vietor, no ten na Roháčke v týchto dňoch fúka stále a tak som aspoň vyskúšal trochu zvýšiť rýchlosť. Na úvod som taktiež vybehol najprv na Hradisko a až potom pokračoval na Roháčku.  Oproti druhému dňu sústredenia mi priemerný tep klesol o 20 tepov, ak by som aj druhý deň išiel rovnako rýchlo. Tento beh som mal pri rovnakých tepoch o 30 sekúnd v priemerke rýchlejší. Výsledok bol aj ten, že som daný beh odbehol v porovnateľnom čase, ako to behávam bežne v teplých mesiacoch vo voľnom tempe po suchom podklade na ľahko. To mi dodalo veľa sebavedomia, že sa plán darí plniť a sila sa vrátila. Nakoniec som hlastne vymrzol iba trochu v záverečnom kilometri na otvorenom priestranstve, kde už začalo trochu fúkať.

11 km s nastúpanou výškou 785 m

 

8.1. Nedeľa:

Ráno:

Po budíčku o 6am som sa ešte pekne dlho flákal v posteli, pretože sa mi vôbec nechcelo vybehnúť do -19C po tme. Hlavne, keď som videl vonku ten vietor. Našťastie po neskoršiom výbehu mi bolo za odmenu možné vidieť východ slnka s krásnymi odrazmi slnečných lúčov na zmrznutom snehu. Ranný beh som smerovval v tej zime iba na Roháčku a späť. Cestou tam som stretol poľovníkov, ktorí majú ešte týždeň na odstrel vysokej. Cestou späť na otvorenom priestranstve na poslenom kiláku mi opäť pekne zmrzla tvár. Na mraze mám aspoň rád to vŕzganie snehu, ktorého sa neviem nabažiť. Po behu som sa pobral zo sústredenia v kopcoch domov na dokúpenie potravín a trochu rege vo wellnesse.

10 km s nastúpanou výškou 646 m

Večer:

Po západe slnka som vybehol na druhú fázu. Mal som chuť si dať konečne nejaký stredne dlhý beh, pretože v KE bolo oproti Klenovu o polovicu teplejšie. Akurát, že ten košický vietor spolu s mrazom mi pekne potrápil oči. Škoda, že sa mi nepodarilo zohnať Oakley okuliare na voucher z výhry z pretekov s vymeniteľnými sklami. To by som počas zimy pri noťných behoch s čelovkou okuliare s čírimy sklami určite pravidelne používal. Pre beh som chcel zachovať výškové metre tohoto týždňa a tak som si vybehol najprv na Kamenný hrb, odtiaľ novo vytvoreným chodníkom dole na zelenú a cez Alpinku hore na Hrešnú. Odtiaľ späť a domov. Pôvodne som mal v pláne vybehnúť 2x Hrešnú a odtiaľ zbehnúť domov, no to by znamenalo behať po otvorenom priestranstve na záver behu a v tom vetre sa mi fakt nechcelo. Ináč nohy išli jedna báseň.

21,5 km s nastúpanou výškou 1084 m

 

Zo začiatku tohoto týždňa som mal po pondelkovej posilke prevažne na nôhách peknú svalovku, ktorá mi strpčovala život nasledujúce štyri dni. Na druhú stranu ma aspoň spomaľovala a až tak som netlačil na pílu s ešte vysokými tepmi po trojtýždňovej pauze a oslabnutých svaloch po pôste. Keď opadla svalovka v nohách som už cítil z predchádzajúcih dní a po dni pauzy takmer porovnateľnú silu, akú som mal pred pauzou. To ma veľmi potešilo, pretože som predpokladal, že mi bude trvať tri týždne, kým sa mi ju podarí získať späť. Tým pádom sa už môžem pomaly striedavo s kopcami zameriavať opäť na rýchlosť a vytvalosť. Timing na TransGranCanariu je ideálny, lebo tak sa stihnem dostatočne pripraviť a nestihnem sa pretrénovať vysokými objemami z niekoľkých týždňov po sebe.

Tento týždeň som nabehal 122 km s nastúpanou výškou 7790 m v 9. bežeckých tréningoch a v celkovom čase 14:20h.

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *