Treningovy tyzden 19.5.-25.5. Viacmenej regeneracny tyzden po hrebenovke.

Pondelok 19.5.:

Rano po fatre som si isiel zaklusat po modrej znacke smer alpinka. Dohodol som sa s kamosom Pitbulom, ze sa stretneme v cermeli, no kedze som bol rano o nieco spomalenejsi, ako tradicne, stretko som premeskal a tak som na neho natrafil az pri jeho obratke. Jedine, co som dnes citil, ako dopad po hrebenovke, boli stale bolave predne stehna. Na dnes takyto lahky vyklus staci. Snad to zajtra uz so stehnami bude lepsie. Inac pulzy som mal prijemne nizke.
Dnes to bolo 11,7km s nastupanou vyskou 186m

Behom dna som do seba ladoval ovocie, zeleninu a orechov a nie a nie sa dojest. Je sice pravda, ze s deficitom jedla je to rovnake, ako s deficitom spanku a teda, ze ten sa uz nikdy nedozenie, kedze pri deficite nutricnych hodnot trpia organy. Ale aspon som opil mysle rohlikom.


Utorok 20.5.:

OFF. Dnes stehna boleli rovnako, ako vcera, takze volny den. Opat ladovanie sa nutricnymi hodnotami. Akurat ze neviem do seba po hrebenovke dostat ani jednu datlu. Trochu som sa ich prejedol.

Streda 21.5.:
Rano:
Uz je cas si zabehat opat dvojfazovo, tak som rano dal kopcovitu klasiku na kamenny hrb a opat som mal vysoke tepy. Sice som isiel aj o nieco rychlejsie, kedze som mal opat pocit ustupu stuhnutosti stehien, no aj tak to bolo o cca 5 tepov viac, ako normalne. Do kopcov som zo zaciatku stupania som citil vacsi tlak v stehnach, no po par desiatkach metrov to preslo.
Dokopy to bolo 17,3km s nastupanou vyskou 625m.

Poobede:
Vecer som isiel rovnaku trasu, no otocil som to tesne nad znackou Pod kamennym hrbom. Tepy pri rovnakej rychlosti uz o poznanie lepsie. Nohy boli na tom rovnako. Stale boleli.
Dokopy to bolo 16km s nastupanou vyskou 540m.

Zajtra mam v plane si ist vybehnut Chopok z Jasnej, tak uvidim, ako to po tych poslednych dnoch tvrdych stehien pojde.

Stvrtok 22.5.:

Konecne som sa dostal na obed do Jasnej. Zaparkoval som pri spodnom parkovisku pri najspodnejsej sedackovej lanovke, pod ktorou vediet downhill bike park.
Tamade som este nebehal a tak som musel vyjst pod zjazdovky, aby som vedel, kadial sa vyberiem. Najviac ma oslovila najstrmsia cesta presne pod lanovkou po trase bike downhillu. Lanovka nejazdila a tak velmi nehrozilo, ze tadial pojde nejaky cyklista zavratnou rychlostou. Bol obed, cista obloha a slnko prijemne hrialo, takze som tricko nechal zlozene za pasom bezeckych trenirok.
Nastup bol celkom divoky, kedze ten uvod je strmy, no o chvilu som sa dostal do tempa a uz to islo. V druhej casti som sa uz dostal na cestu veducu smerom k hornej stanici tejto lanovky. Odtial som to strihol cel snehove pole k hornej stanici vedlajsej lanovky po pravej strane. Tam som natrafil na skolsky zajazd. Deti mali srandu z toho, ze hore v 1800m niekto bezi bez tricka. Vyzsie schadzal opat dalsi zajazd, no tentoraz ceskych ziakov. Tam ma upozornila jedna kocka, ze hore velmi fuka, ze tam zmrznem. Tak som ju ubezpecil, ze to je dobre. Hore pred Kamienkou bolo este trochu snehu, no pri stupani na chopok uz ziaden, cize sa aspon nesmykalo. Hore na vrchole som chvilu pobudol, pokecal s turistami a potom rychlo zbeh dole, kedze tricko sa mi obliekat nechcelo. Na rano som zjedol dve manga a teraz sa ohlasili creva. Lenze po uroven lesa som mal este aspon 300 vyskovych metrov a nehrozilo, ze by som tam dobehol. Vyuzil som teda chvilu, kde nieje nikto nablizku a zlozil som naklad za kosodrevinu 🙂 To mi dodalo vydrz pribehnut po rovnakej trase po uroven lesa a tam sa to zopakovalo. Uprimne neviem, preco sa to stalo, kedze skoro pred kazdym vaznym pretekom jedavam vynimocne kombinaciu ovocia, medzi ktorymi je aj mango.. Jedine, co mi napada, ze som pocas jazdy zjedol nejake oriesky, cize sa potvrdilo, ze kombinacia sladkeho ovocia a tukov sposobuje hnacku.
Dole hned po dojazde downhill trasy je po pravej strane male jazierko, kde steka voda z topiaceho sa snehu. Vyzul som sa a schladil stuhnute nohy z behu. Pri zbehu som totiz citil uz iba hornu cast prednych stehien, no bola to taka bolest, ktora mi napovedala, ze moze prejst do niecoho vaznejsieho. Nastastie to bolo citit iba na pravom stehne a nie na oboch.
Vidim to v najblizsom dni na pauzu.
Dokopy to bolo 10,5km s nastupanou vyskou 992m. Od auta by to bolo tak 1020m. Hore mi to trvalo 0:53h volnym tempom. Dobry trening na buducotyzdnovy beh do choca.

Vecer sme dali trochu kalanestiky s kamosom Petom. Pri hlbokych drepoch som opat citil pichavu bolest v  hornej casti praveho stehna.

Piatok 23.5.:

Rano sme s Petom dali poriadny strecing na luke. Okrem toho som sa rozhodol, ze aj ked dnes bol opat paradny den na beh, bude lepsie, ak si dam pauzu, kedze pocas strecingu som opat citil trochu stehno.


Sobota 24.5.:

OFF. Dnes som si uvedomil, ze ak jeden den nebeham kvoli nejakej svalovej obtiazi, velmi rychlo presvedcim mysel o nutnosti este jedneho dna pauzy. Pri treningu take nieco nepripustim, no ak na trening ani nevybehnem, je velmi jednoduche sa ho vzdat. Asi presne preto sa hovori, ze najtahsie na behu je prave to, aby clovek vysiel z prahu domu. Potom, ked sa uz clovek rozbehne, hned sa to zmeni na pozitok. No na druhej strane si nespominam na trening, na zaciatku ktoreho som sa citil zle a po jeho dokonceni som nemal vynikajucu naladu. Dokonca aj pri behoch, pri ktorych som spadol a nejako sa zranil, stale po behu som sa citil lepsie, pretoze telo vylucovalo viac endorfinov.
Tentora som sa o nutnosti este jedneho volneho dna presvedcil tak, ze som na zaciatku pripravy na lavaredo a nebolo by dobre sa hned na uvod kvoli dvom dnom oddychu zranit a tak zmaril nasledujucu pripravu.


Nedela 25.5.:

Konecne opat na kopcoch. Isiel som kopcovitu klasiku na kamenny hrb a uz som ziaden tlak, ci bolest v stehnach necitil. Konecne to bolo ako po starom. Isiel som volne, no na konci behu som zistil, ze vysledna priemerka bola o dost rychlejsia, ako tradicne. Co ma dost prekvapilo, kedze som myslel, ze tepy mi opat vystrelia do nebies.
Celkovo to dnes bolo 17,3km s nastupanou vyskou 625m.
Po dvoch dnoch volna nemalo vyznam ist do dvojfazoveho treningu, kedze to by sa mi moholo vypomstit v uvode buduceho tyzdna.


Celkovo tento tyzden som nabehal 73km s nastupanou vyskou 2968m v piatich bezeckych treningoch a v celkovej dlzke 7:16h.

Aj ked sa mi zdalo, ze ten minulotyzdnovy tyzden bude v pohode, na hrebenovke malej fatry som si pravdepodobne pretazil kvadricepsy a tak trvallo nejaku dobu, pokial som sa opat mohol bezproblemovo a hlavne bez bolesti nakoniec uz iba v hornej casti kvadricepsov do kopcov. To ma utvrdilo v tom, ze ak si po regeneracnych dvoch tyzdnoch po preteku dam velmi vysoku zataz v tyzdni nasledujucom, koledujem si o zranenie. Aj ked popravde s tym, ze ma stehna boleli sa dalo behat, no citil som to, ze bez pauzy by to mohlo prejst do zranenia a to som nechcel dopustit. Takze som rad, ze som nepodlahol tlaku pripravy a vcas som zaznamenal upozornenie tela varujuceho pred zranim, pred hlasom ega, ktory mi na druhej strane napovedal, ze mam pokracovat v este tvrdsom treningu aj cez bolest. Bolest vela krat nic neznamena, no ak si sportovec neda pozor pred signalmi tela pred bolestou predchadzajucou zranenie, koleduje si o maler. A ja som si jeden minuly rok zazil s achilovkou a uz nedopustim opat vypadok na par mesiacov. Trochu to moze zniet, ako alibizmus, no znie to iba tym, ktori su z vacsej casti ovplyvneny vlastnym egom. Tieto mudrosti mam z knihy Chi runnning o ktorej onedlho napisem report, lebo si myslim, ze moze zlepsit bezcom ich vykon.

Posted in Uncategorized.

One Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *