Treningovy tyzden 18.8.-24.8. Svita na lepsiu buducnost. Opat v ciastocnom treningu.

Pondelok 18.8.:
Jeden den navyse kludu liecenim plantarnej slachy. Stale ju citim. Viac lavu.

Utorok 19.8.:
Druhy den navyse kludu. Slacha boliet pomaly prestava, no trebalo by tomu nechat este par dni, ktore uz nemam. Verim, ze zajtra to uz bude lepsie, kedze v sobotu uz mam dojednany izbu v hotely Mikulasska chata v Jasnej. Mam tam absolvovat zaverecnu patdnovu pripravu pred polskom. Takze sa musim predtym rozbehat.
Streda 20.8.:
Dnes konecne prvy beh po 9.dnoch. Vedel som, ze to bude tazke, ale ze az tak, to som ani netusil. Poslednych devat dni sedenia na riti mi poriadne znizilo kondicku. Behal som spolu s kamosom Danom. Zarazilo ma, ze aj pri velmi kludnom tempe som mal priemerny tep na urovni obecnej vytrvalosti. Takze mi tepy v priemere vystrelili o 20 tepov viac, ako pred pauzou. Najhorsie na tom bolo to, ze ked som doma vyzul boty, ihned ma zacala slacha opat boliet. Presnejsie: zacala ma opat boliet hned po dobehnuti. A to sme sa pritom na behu vliekli. Cize prvy skusobny beh po pauze dopadol katastrofalne.

10.5km s nastupanou vyskou 173m.

Vecer ma to uz prestalo bavit a polku noci som stravil hladanim ucinnej moznosti liecby. Nebol som totiz zmiereny s tym, ze existuje iba niekolko mesacna nespecificka liecba. Sam Scott Jurek mal problemy s touto slachou a v jednom z videi povedal, ze aj pre fyzioterapeuta je tazke povedat, ze co je naozaj ucinne na liecbu plantarnej slachy. Tak som zacal hladat informacie od bezcov v komentaroch pod clankami na dany problem…

Z komentarov od bezcov som sa dozvedel, ze drviva vacsina ani nevie presne, ako vyliecila dany problem. No trvalo im to v priemere jeden rok. Nasiel som ale komentare od americkych bezcov, ktori po dlhomesacnej, az dlhorocnej prestavke od poriadneho behu konecne podstupili bolestivu masaz plantarnej slachy v niekolkych po sebe nasledujucich masazi v rozsahu troch tyzdnov. Deviati(z desiatich) bezcov potvrdilo, ze ich to po tomto obdobi preslo a uz sa bolest nikdy nevratila spat. Najlepsie na tom bolo to, ze sa pocas tejto aktivnej liecby mohli vratit spat ku objemovemu treningu. Osobne som vedel o jednom fyzioterapeutovi, ktory nieco take v kosiciach robi, no to by som si nemohol precitat komentar od americkeho bezca, ktoremu tu masaz robi jeho zena s ruckou hrebena 🙂

Vedel som, ze dalsiu vec, co potrebujem pri behani s tymto zranenim je bud bezecka topanka s lepsou oporou chodidla, alebo nieco obdobne. V komentaroch od jedneho americkeho bezca som sa dozvedel o ortopedickej vlozke od belgickeho vyrobcu Twin heel. Je to vlozka s dvojitymi vodnymi vankusikmi v oblasti paty a jednym v oblasti prednej casti pod vankusikmi, kde sa plantarna slacha napaja na prsty. Ma presne pomahat okamzite zmiernit narazy a bolest plantarnej slachy. Chvilu som vahal, lebo necelych 50e je za taku srandu, ktora nemusi fungovat dost. No nakoniec som ich objednal. Radsej, ako kupit odpruzene boty za 100+eur. Ortopedicka vlozka sa moze stale zist.



Stvrtok 21.8.:

Dnes som pokracoval v patrani po tejto metode liecby plantarnej liecby. Ked som uz bol rozhodnuty, ze to skusim aj na sebe, doma som si nasiel tvrdy a tupy predmet(najprv to bol zatvaraci noz s kovovou ruckou, no potom som nasiel lepsiu alternativu tvrdeneho plastu-ochana cepele keramickeho kuchynskeho noza s tupymi hranami) a zacal som s masazou 2x denne. Rano som si ju urobil sam a vecer po behu mi ju urobila Beba. Tej som povedal, nech ma nesetri a poriadne pritlaci. Takze z toho bola bolest, no nie taka, aka byva pri ranajsich prvych krokoch z postele po zobudeni. Presnejsie video, ako to robim ja podla videi fyzioterapeutov z ameriky natocim a dam na youtube channel po uplnom dolieceni.

Cize dnes som behal poobede nad alpinku po pramen a spat v miernom tempe, no asi o minutu rychlejsom, ako vcera s Danom. Tepy mi samozrejme opat vyskocili do vysin. Celkovo som na behu bol tazky, takze beh bol trapenie. Ale uzival som si konecne aspon takuto jednu bezecku fazu za den. Po behu ma stale rozboleli plantarne slachy na pate.

14km s nastupanou vyskou 237m.


Pred a po vecernej masazi tie slachy riadne boleli, no po par desiatkach minut od masaze bolest ustupovala, az som skoro nic necitil. Vedel som, ze som na spravnej ceste. Konecne.

Piatok 22.8.:
Dnes som sa dohodol opa tna spolocnom behu s Danom, no tentoraz na alpinku a spat a o nieco rychlejsie, ako naposledy. Slachy som citil hlavne pri prudsich zbehoch a na zaciatku stupani. Aj ked sme neisli nijake velke kopce.
Bezprostredne po behu som citil ihned opat prudku bolest v patach. Uz tradicne. Po naozaj bolestivej masazi s tupou hranou plastu som sa citil ovela lepsie, no par hodin po behu sa mi nechodilo najlahsie. Stale som citil miernu, tlmenu bolest v patach. No nie tak, ako ihned po behu. Bolest ale k veceru ustupila. Po druhej masazi vecer to uz bolo ovela lepsie. V noci som nic necitil.

15,5km s nastupanou vyskou 324m.

Sobota 23.8.:
Rano som potreboval odbehnut na zachod a nestihol som si urobit natahovacie cvicenia plantarnych sliach este v posteli. Prekvapilo ma, ze som prve kroky od zobudenia urobil bez akychkolvek bolesti plantarnych sliach. Parada! Funguje to.

Poobede som isiel s Bebou za kamosom do klenova a tam som sa rozhodol, ze si skusim vybehnut Rohacku(1025mnm), co je 500vyskovych metrov na 5.km. Cestou do kopca som nic necitil. Teda, ak nepocitam srdce, ktore mi skoro prerazilo hrudny kos. Tepy som mal tak o 15 viac, ako normalne. Pri zbehu som chcel otestovat slachy a tak som pridal na tempo okolo 4:30min/km. Po 1,5km som paty zacal opat citit..ako sa zda, jedine, co nemozem teraz behat, je rychlost a to hlavne pri zbehoch.

10km s nastupanou vyskou 650m.

Nedela 24.8.:
Rano sme isli na vyse dvojhodinovu hubacku po klenovskych kopcekoch. Opat v gumakoch. Cize nic idealne na moje slachy, no tie ma zacali trochu pobolievat az na konci hubacky.
Po Hubacke som si urobil masaz, dal si hodku pauzu, doplnil cukor a vydal sa behat. Planoval som ist opat rohacku, no tentoraz mimo turistickeho znacenia. Vybral som sa lesnou cestou, ktora sluzila polovnikom. No po par kilometroch sa cesta rozdelovala a ja som si instinktivne vybral tu, ktora viedla do kopca na hreben veduci k rohacke. Ta cesticka sa ale stale zuzovala, az nakoniec uplne zmizla. Takze som sa stale drzal stupania na hreben. Tam uz bol les taky husty, ze prevaznu cast cesty chodil a zohynal sa pod hustymi konarmi stromov. Aspon som nasiel zopar dubakov. Po chvili ma to prestalo bavit takto bludit v lese a tak som vyuzil mapu na mojich garminoch. Tam som zistil, ze mam dobry smer a nedaleko uz musim natrafit na rohacku, ktora bola zaznacena na mape. Ked som uz bol na tom bode, ktory oznacovali za vrchol garminy, vedel som, ze toto vrchol ciernej hory(Rohacky) nemoze byt, lebo som este nepresiel jednou hlbokou dolinou. Vykaslal som sa na garmin mapu a ked som sa dostal na vranu kopca, videl som za dolinou pravy vrchol rohacky s kamenistym bokom kopca. To som uz bol 1,5h v lese a uz som nemal chut dalej pokracovat a a tak som zbehol do doliny a okolo strelnice som zbehol na modru znacku a spat do Klenova. Nabuduce si oznacim presnu polohu Rohacky na garminoch, aby som uz cez les na nu trafil aj druhym smerom 🙂
Ku koncu behu som opat citil paty.

14km s nastupanou vyskou 782m.

Vecer masaz, ktora mi opat rozprudila krv, rozbila zjazvene tkanivo a tak dopomohla k regeneracii slachy.

Tynto tyzden som konecne nabehal/nachodil nejake hodiny v prirode. Konkretne 64km s nastupanou vyskou 2166m v 5. bezeckych treningoch a celkovom case 7:35h.

Mam radost, ze som konecne nasiel nieco, co skutocne ucinne zabera na liecenie plantarnej slachy. Popri kratkom strecingu achiloviek pred a po treningu, po ktorom to este doplnim strecingom hamstringov to liecenie nabera uplne inu rychlost, ako doteraz. Uvidime, ako na tom budem po troch tyzdnoch od liecenia. Co sa tyka septembrovej ucasti na 100km ultramaratone v polskej Krynici, tak som sa rozhodol, ze sa pre zranenie nezucastnim. Stale mam velke bolesti po relativne kratkych behoch a ked si predstavim, ze na cas okolo 9:45h potrebujem udrzat priemerku okolo 5:50min/km, neviem, neviem, ako by sa mi podarilo dotahovat stratu z kopcovitych casti pri tak potrebnych rychlych zbehoch. Prave pri rychlych zbehoch si koledujem so slachami o najvacsi problem. Takze pri aktualnom zdravotnom stave niesom stotozneny s predstavou, ze by som sa chcel jednym ultrakom(aj ked pre mna hlavnym v tejto sezone) odrovnat na celu zimnu pripravu. Nie, po minulorocnej skusenosti s achilovkou.

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *