Treningovy tyzden 1.9.-7.9. Zaverecna priprava na Krynicu vysla takmer podla predstav.

Pondelok 1.9.:
Dnes sa mi hodil jeden dlhsi, no lahsi beh, aby som zistil, ci plantarne dokazu drzat pre pripadnu ucast na 100vke v krynici, ktora sa ma konat uz tento vikend. Normalne by som uz neisiel takyto dlhy beh v jednom treningu v poslednom tyzdni pred pretekom, no tentoraz som k tomu bol nuteny zdravym rozumom. Totiz ludske ego dokaze cloveka presvedcit, ze ma ist na pretek, ktory by ho mohol totalne odrovnat na niekolko tyzdnov, ci mesiacov. Aj ked som si veril (ego zauradovalo), ze to v sobotu dam pod 10h, radsej som si to chcel vyskusat este dnes a zajtra.
Pre dlhy beh sm zvolil kopce v blizkom okoli kosic, kde som vybehol taky klasicky 30km okruh cez hresnu, alpinku-golfove ihriska, opat hresnu(do 3/4 kopca), potom dalej traverzom kopca nad alpinku. Odtial dole na alpinku, hore po zelenej pod kamenny hrb a po cervenej na kamenny hrb. Odtial mam este jeden oblubeny kopec, ktory klesa az po hlavnu cestu smer jahodna, no ten som dnes radsej vynechal. Predsa len idem zajtra behat s Matusom do tatier a viem, ze je ovela rychlejsi a ja sa este stale necitim rozbehany. Tepy si mi tomu dokazom. Okruh som dokoncil uz za svetla celovky. 
Beh som si uzival skoro bez bolesti v lavej plantarnej slache. Po dobehu ale bolest zosilnela. Vecer bolestivejsia masaz s tvrdou pomockou postupne to preslo. Uvidim, ako to pojde zajtra v tatrach.
28.5km s nastupanou vyskou 1069m
Utorok 2.9.:
Rano som sa zobudil skoro bez bolesti, cize aj napriek tomu, ze som mal vcera dlhsi beh v kopcoch, slachu to zda sa velmi neznicilo. 
Poobede som odcestoval do tatier, kde som sa stretol s Matusom. Povodne sme mali ist nieco kratsie (Hrebienok-sedlo Prielom a spat.), pretoze sme boli casovo obmedzeni, no naniekoniec sa to zvrtlo na celu trasu psotkovho memorialu, no v opacnom garde (hrebienok-zbojnicka-polsky hreben-sliezsky dom-hrebienok) v celkovom case 3:30h. A kedze sme si mali aj co povedat, mal som co robit, aby som Matusovi popri rozpravani stihal. Ked som si uvedomil, ako za nim zaostavam pri zbehoch, vedel som, co budem v buducnosti v tatrach trenovat navyse 🙂 
Po dobehnuti som nebol ani tak zniceny, lebo nahromadeny laktat z ukecanych stupani do kopca sa mi vyplavil uz pri pomalsich zbehoch a rovinke po magistrale, zaverecny zbeh na hrebienok som uz pocitoval silnu bolest v lavej plantarnej slache. Cestou domov v aute som uz mal problem stlacat spojku. To neskor na dialnici preslo, takze neskor mi to uz islo lepsie. Doma som uz vedel, ze na nejaky pretek v blizkej buducnosti mozem zabudnut. Posledne dva dni som si zrejme tu plantarnu slachu poriadne rozdrazdil.
Povodne som chcel ostat na noc v aute v tatrach a druhy den vybehnut opat nieco, no teraz som uz vedel, ze to na tvrdej zule o den dlhsie pokusat nebudem. Cestou domov som sa zastavil u kamosa v Klenove, kde som planoval na druhy den kompenzaciu za tatry.
24km s nastupanou vyskou 1644m. Matusove suunta ukazovali o 0,9km menej. Garmin by uz mohol konecne pridat do ponuky garmin connect aj automaticke nahravanie aktualnej pozicie satelitov, lebo tie odchylky uz aj pri treningoch doma ma uz nebavia. 
Za poslednych 7dni som mal v plane dat 220km s nastupanou vyskou 9000m. V reale som dal nieco malo cez 180km s nastupanou vyskou 8464m. Beriem to, ze som to takmer splnil, kedze som musel vynechat zopar treningov v minulom tyzdni, aby som nepretazil stehna z toho objemu. Akurat, ze za tieto posledne dni som to dost pokafral a tak som sa dnes definitivne rozhodol, ze na sobotnajsej 100vke v polskej Krynici nebudem startovat. Radsej prejdem do modu jednej lahkej fazy denne a pridam doraz na rehabku plantarnych sliach.
Streda 3.9.:
Posledne dva tahsie behy dali zabrat aj stehnam, ktore uz v pondelok rano skoro neboleli. Teraz tiez neboleli, no mal som ich tazke, ako keby som behal vcera preteky. Svojim sposobom beh s Matusom pri aktualnom stave sa tomu aj podobal 🙂
Skusobne som si na obed vybehol Rohacku z Klenova s tym, ze potom este zbehnem do margecial ostrym padakom a odtial opat hore na vrchol Rohacky a spat do Klenova. Tym by som mal nejakych 1200 vyskovych, no teraz som bol rad, ze som zaverecny stupak na rohacku vykracal. Tak tazke nohy som mal. Neskutocne. Hore som to otocil a zbehol som to naspat do Klenova. Ze to bude dnes az tak tazke, to som netusil. Uz sa tesim na zimnu sezonu pomarancov. Cerstvo vylisovana pomarancova stava mi z noh vyplavy laktat asi najucinnejsie. 
Tesne po behu lava plantarna bolela, no nic strasne. Pri zbehoch som ju dost setril.
10km s nastupanou vyskou 638m
Poobede som bol rad, ze som rad, tak som uz ziadny beh v kopcoch nepokusal. Zajtra uz nepojdem ziaden vazny kopec, aby si stehna oddychli.
Stvrtok 4.9.:
Od rana som zacal citit tlmenu bolest lavej plantarnej slachy. Cize po opat aj mimo treningu. Co je krok spat. Je jasne, ze som si to sposobil pretazenim zaciatkom tyzdna. Rozmasirujem to tupym predmetom a idem behat. 
Dal som si iba lahsi beh nad alpinku ku studnicke a spat. Zo zaciatku som slachu necitil, akurat pri zaverecnom zbehu v cermeli rozbolela aj pri behu. Po behu opat masaz s tupym predmetom(video som este stale nenatocil), kedze mi k nemu treba napisat anglicky text, no dockate sa.
Vecer bolest mierne ustupila, no stale som citil tupu bolest aj pri sedeni. 
Kamarat mi ponukol, ze mi prenecha svoje zaplatene startovne na najratsiu trasu v polsku, teda 36km trail. To som uz isiel pred dvoma rokmi, kde som obsadil 4. miesto, takze som to vazne zvazoval. 
14km s nastupanou vyskou 235m
Piatok 5.9.:
OFF.
Slacha stale boli. Stale aj pri sedeni. Cely den som zvazoval, ci ist na tu 36tku do Krynice. Opat pekne vidno, ako zauradovalo neziaduce ego. Nakoniec som sa rozhodol vynechat aj tuto moznost. Ked som si robil masaz lavej plantarnej slachy, vsimol som si, ze mam v tom mieste, kde ma najviac boli, maly opuch. Ako keby hrudka. Zlakol som sa, ze ci to nieje uz patna ostroha, lebo ak som po nej prechadzal tupym predmetom pri masazi, dost bolela. Bebka mi povedala, ze to je pravdepodobne iba opat zapal z pretazenia a odporucila mi ist na RTG. Ja som si bol skoro isty, ze to je patna ostroha, no dufal som, ze sa budem mylit.  Buduci tyzden idem na RTG..
Dnes som sa vhladom k mojemu zdravotnemu stavu definitivne rozhodol, ze nebudem pokusat a tento rok uz na ziadny pretek nepojdem. Jedno viem uz za posledne tyzdne naisto. Rychly beh a hlavne zbeh z kopca stav zranenej plantarnej slachy iba zhorsuju. V zime planujem poriadne trenovat, aby som sa pripravil na nasledujucu sezonu a tak si nemozem dovolit dlhodobo trenovat polovicato. Verim, ze tymto smerom liecenia(s mensimi upravami z osobnych skusenosti za pochodu) idem spravnym smerom k uplnemu vylieceniu. Akurat musim este presvedcit svoje ego, aby som uz prestal behat obtiazne behy. Ide vikend a ja uz planujem behy po muranskej planine.. Este musim popracovat na svojej hlave. Pomoct mi k tomu maju tri knizky, ktore som si kupil a citam. Vsetky pisu viacmenej o starych samurajskych myslienkach. Myslim, ze pre tento sport sa z nich mozem co to naucit. Hlavne, co sa tyka psychiky. 
Sobota 6.9.:
Dnes sme isli za svokrovcami na stredne slovensko. Kedze rano som sa citil opat vyborne, dal som si beh na alpinku a spat. Behalo sa mi dost divne. Osobne mi nerobia dobre take vypadky z dvojfazovych treningov. Jedna faza ma len tazko udrzi na vykonnosti. Teda, to je aspon moj subjektivny pocit. 
15,5km s nastupanou vyskou 268m
Vecer som si chcel ist este zabehnut nieco po muranskej planine, no po prichode ku svokrovcom uz bolo neskoro a tak som si to nechal na zajtra. Podla turistickej mapy muranska planina ma krasne kopceky. 
Nedela 7.9.:

OFF.
Ani som nemusel dlho cakat a telesne signaly prostrednictvom pretrvavajucej bolesti v plantarnej slache uz aj pri chodzi ma presvedcili, ze odteraz uz budem behat iba skoro nekopcovite behy, cim aspon trochu udrzim kondicku a zvysim doraz na regeneraciu lavej plantarnej slachy. Prava sa zada byt na 95% uzdravena. K tomuto zaveru som dospel tak, ze som sa skusil postavit na bosu pätu na tvrdu podlozku. Najlepsie beton/asfalt a to tak, ze som prsty a cele chodidlo dvihol hore. Cize som stal iba na pate a to celou vahou. Ak by som nedvihol chodidlo a prsty co najvyzie hore (v mojom pripade ma to pustilo do cca 30° uhla), tak by som patu odlahcil. Ked som tak urobil s pravou patou, bolest v pate som necitil ziadnu. Ked som tak urobil s lavou patou, ostra bolest plantarnej slachy v pate ma donutila polozit na zem cele chodidlo. Odporucam vyskusat pre tych, co si niesu isti. 
Tento tyzden som teda nabehal 92km s nastupanou vyskou 3854m v 5. bezeckych treningoch a v celkovom case 10:17h
Zacinam mat tyzdnove treningy v takom slabom objeme, ze opat musim pracovat na hlave, aby som presvedcil ego, ze to teraz bude len horsie, pokial nevyliecim plantarnu slachu.
Plan na druhy tyzden bude uz iba udrziavaci s behmi na alpinku a spat vo volnom tempe raz denne. Uvidim, co ukaze RTG. Dufam, ze to ostroha este nebude. 

 Vyslap do sedla Prielom (ak sa nemylim). Dnes celkom sucho v tejto pasazi;

kamzikov sme stretli habadej;

 Matus si aj “pospal” pri tom volnom tempe 🙂

Tak teraz neviem, ci to bol uz polsky hreben, alebo este sedlo Prielom. No vyhlady odtial boli krasne. Za nami ani mracika, tu sme uz klesali do mrakov. Tatry svojimi vyhladmi opat nesklamali!
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *