Tréningový dvojtýždeň 15.12.-28.12.

Tréningový týždeň 15.12.-21.12.:

V tomto týždni som sa dosť preberal z posledných tréningov, kedy som už trénoval v trvdšej topánke od značky Mizuno a tento týždeň som to už poriadne cítil. Bolesť v päte sa vrátila, no pravdou je, že som aj dosť zanedbával regeneráciu. Za posledné dva roky, čo aktívnejšie behávam trailové behy som nadobudol skazenú lenivosť v tom, že nič nerobím navyše, ak to nemusím. Teraz mi toto zranenie čoraz častejšie pripomína to, že regeneračné a posilovacie cvičenia proste k objemovému trail tréningu v kopcoch na ultramaratóny proste patria a ja sa musím tomuto jednoducho prispôsobiť. Vyhovoril by som sa, že to bolo kvôli pracovnej vyťaženosti, kedže tento týždeň som okrem iného pracoval aj na mojom novom webe, ktorý som, ako úplný amatér zbúchal za 15 h práce. Povedal som si, že ten web už chcem mať hotový do vianoc, aby tie dôležitejšie články nezapadali prachov v kope iných článkov, ako sa dialo na blogu.

Takže za tento ťýždeň som sa snažil behať menej, aby si šľacha trochu odpočinula a tam som mohol opäť začať s tréningom. Je to už pre mňa naozaj flustrujúce opäť dávať pauzu. Musím sa pozrieť po nových mäkších botách.

Dokopy som nabehal dva behy v utorok a v sobotu. Dokopy to bolo 31 km s nastúpanou výškou 899 m a v celkovom čase 2:48 h.

——————————————

Tréningový týždeň 22.12.-28.12.:

Pondelok 22.12.:

Ráno:

Prvý beh v tomto týždni som si musel dať voľnejší. Beh na Alpinku po červenej (cez D. Bankov) a následne po modrej bol super, akurát, že tepy mi strieľali aj pri miernom tempe do haleluyah. Späť som opäť vybehol na D. Bankov a potom už po červenej domov. Nohy ma po behu neboleli, no som zvedavý, ako mi budú tento týždeň klesať tepy.

13,5 km s nastúpanou výškou 475 m

Poobede som bol v Sportsdirect v hypertescu pozrieť nejaký darček pre mamu a spomenul som si, že odtiaľ mali ľudia masážny roller. Keď som sa na neho opýtal, tak mali akurát posledný kus. Super, kúpil som ho a hneď večer som si podľa videí z youtube urobil komplet masáž na nohy a zadok. Sám sebe som sa čudoval, prečo som si ten Roller nezohnal skôr! Tak výborná pomôcka. Úplne to nahradí tu hydromasáž vo vírivke, na ktorú som zvykol chodiť do wellnesscentra.

Utorok 23.12.:

Obed:

Dnes sme sa premiestnili ku “svokrovcom” na stredné slovensko. Hneď po príchode som sadol do auta a odviezol som sa do neďalekého Tisovca. Zaparkoval som na námestí pred OÚ a odtiaľ som si vybehol kratší beh na kopec Hradová. Na 3. km tam človek nastúpa cez 450 m. Celkom príjemný výklus do kopca. Hore boli krásne výhľady na Muránsku planinu. Chodník pokračoval ďalej po krásnom, no šmykľavom hrebeni kopca až som prišiel k miestu, kde to nebolo bezpečne pre prechod s Ironom a tak som to otočil a zbehli sme späť po rovnakej trase k autu. Preto bol ten beh neplánovane kratší, no bol som spokojný s nastúpanými metrami. Hore Iron zapózoval na celkom vydarenú vrcholovú fotku.

8 km s nastúpanou výškou 565 m

Večer som si naplánoval trasu na zajtraší prebeh Muránskou planinou. Akurát som z mapy nevyčítal, či je hore asfaltka, alebo klasická lesná cesta.

Streda 24.12.:

Dnešný vianočný deň som tušil, že to vitariánske jedlo, čo pre nás Bebka od včera “vyvára” (fotky nájdete na mojej facebookovej funpage) bude kalorické a tak som bol dnes ochotný behať nejaký 20 km okruh. Vedel som, že po ceste sú min. dva pramene, takže vodu som si so sebou nebral a v rámci pôstu som si so sebou nezobral ani žiadne jedlo. Vyrážal som z Muráňa smerom hore na Muránsky hrad, tam som to od chaty stočil na modrú značku a kvôli výhľadom som si vybehol hneď prvý kopec po ľavej ruke. Potom som opäť zbehol dole na modrú, kedže po hrebeni toho kopca sa kvôli skalám so psom veľmi behať nedalo a pokračoval som ďalej na Veľkú lúku. Tá bola naozaj veľká. Odtiaľ červená značka ide po celkom novej asfaltke. No keď sa nastupuje na kopec, tak po ľavej ruke je vyjazdená terénna cesta krížom hore, no tú som ale využil až na zbeh. Osobne mi veľmi výbeh po asfaltke nevadí. Skôr ma škrie opačný smer dole kopcom. Ďalej po červenej som smeroval k studničke. Po ceste je označená odbočka na vyhliadku Poludnica. Ak je pekné počasie, tak sa určite oplatí odbehnúť tie dva kilometre navyše, kedže to je jedna z naj vyhliadok muránskej planiny, akú som ta videl. Pri studničke som mal pôvodne v pláne pokračovať po červenej ďalej do Muráňa, aby som mal pekný okruh, no keď som videl na smerovej tabuli informáciu, že po Muráň to je ešte 20 km a ja som už začínal byť celkom hladný, rozhodol som sa vrátiť po žltej značke. Hneď po pár desiatkach metroch je po ľavej strane jaskyňa, alebo akási jama, ku ktorej je zaujímavý popis. Pokračoval som ďalej po žltej po červenú značku, kde som sa napojil na predchádzajúcu trasu po ktorej som sa takmer identicky vrátil na Veľkú lúku. Tam mi to nedalo a ešte som si vybehol ten skalnatý kopec po ľavej strane modrej značky, ktorý som si vybehol na úvod od chaty nad Muráňom. Chcel som totiž zistiť, či je to behatelné po skalnatom hrebeni kopca. Keď som vybehol hore, všimol som si v diaľke na po ľavej strane vysielač na Kráľovej holi a zasnežený hrebeň NT. Keď som už bol na hrebeni toho skalnatého kopca, skala tam začínala mať dosť strmé svahy a so psom to bolo nepriechodné. Radšej som to obrátil a zbehol späť na modrú. Odtiaľ už klasicky dole do Muráňa. Ešte spomeniem jednu nepríjemnosť, ktorá sa mi stala pri zbehu, kedy mi do očí fúkal vietor a svietilo zapadajúce slnko. Kvôli tomu som si nevšimol konár, ktorí mi narazil do oka a kedže som nemal slnečné okuliare, nemal som žiadnu ochranu. Výsledok bol ten, že som celé poobedie nevedel na to oko zaostriť. Dosť blbo sa s tým šoférovalo. Beriem to ako ponaučenie a na slnečné behy nabudúce už okuliare zoberiem.

28 km s nastúpanou výškou 1288 m

Štvrtok 25.12.:

Dnes som mal trochu ťažké nohy, no rozhodol som sa vybehnúť na najbližší kopec Sninec a odtial pokračovať do Kokavy nad Rimavicou a späť. To bol aspoň plán a ten bol pekný. Akurát, že pri výbehu som vošiel do lesa s popadanými stromami po veternej kalamite. Pôvodná žltá značka a vôbec chodník, ktorým mala značka viesť bola na veľkom úseku zapadaná stromami úplne. Často krát som odbočil na nejakú zvažnicu s tým, že neskôr, keď to bude možné, tak znova prídem na správny chodník. Tu by sa orientačný bežci celkom dobre vyšantili. Výsledok bol ten, že som 8 km “behal” 1:30 h a od vrcholu Sinca som to radšej obrátil a dole to zbehol po rúbanisku. Celkom som si pri tom vycentroval kotníky.

14 km s nastúpanou výškou 793 m

Piatok 26.12.:

OFF.

Dnes sme sa presúvali domov a večer sa mi už doma behať nechcelo. Predsa len som mal po včerajšej centrovačke ešte kĺby trochu nesvoje.

Sobota 27.12.:

Jeden deň voľna mi pekne dobil baterky a tak som sa poobede vybral na trochu dlhší okruh cez Hrešnú, ďalej na Alpinku okolo studničky, ďalej po zelenej Pod kamenný hrb a odtiaľ už po hrebeni a červenej značke späť cez H. Bankov. Išlo sa mi super až na výbeh po zelenej Pod kamenný hrb. Tam som mal čo robiť. Nezobral som si pulzmeter, no snažil som sa držať tepy v obecnej vytrvalosti podľa pocitu. Je super, že pôda začína byť tvrdá a tak na ostrých stúpaniach netreba až taký grip podrážky. Po behu som už klasicky pocvičil  s rollerom a postrečoval a postláčal trigger pointy.

20 km s nastúpanou výškou 760 m

Nedela 28.12.:

Ráno:

Hneď z rána som sa pričlenil k skupinke kamošov a kamošky na ranný dlhší okruh. Viacmenej sme išli opačný okruh, ako ja včera s tým že úvod sme išli po modrej na Alpinku a výbeh na Hrešnú sme išli po zelenej značke. Po tejto som doteraz ani raz nebehal a tak to bola pre mňa vítaná zmena. Vybehli sme si trochu za Hrešnú, kde už lyžiarsky svah umelo zasnežovali. Pri návrate dole na lúkach trošku viac fúkalo, no Vlado, čo trasu plánoval, to vymyslel skvelo. Teraz nám fúkal vietor od Hrešnej po Baránok do chrbta. Po behu som už trochu cítil plantárnu šľachu a tak som sa jej pri rege povenoval trochu viac. Predsa len som bol dohodnutý na druhej fáze s kamošom Maťom.

22 km s nastúpanou výškou 633  m

Večer:

Po prvom behu sa poriadne rozfúkalo a tak som bol veľmi rád, že sme boli na beh dvaja. Dvom to zbehne oveľa rýchlejšie. Zabehli sme si čiastočnú kopcovitú klasiku s tým, že od značky Pod kamenným hrbom sme to už strihli späť po hrebeni. Výbeh po zelenej k Pod kamenný hrb som musel čiastočne vyšliapať. Nohy som mal z posledných dvoch behov celkom unavené a ani tepy mi nenasvedčovali nič dobrého. Snažil som sa držať krok s bežiacim Maťom a na záver stúpania som stratil iba zopár metrov. Tým, že rýchlu chôdzu do kopca netrénujem, som mal dosť unavené hamstringy. Pred nejakým dlhším a kopcovitejším ultrákom na tejto technike musím zapracovať, kedže teraz po vyšliapaní kopca som mal viac unavené nohy, ako keby som ho pomaly vybehol. Po behu som už cítil bolesť v plantárnej šľache aj pri chôdzi a tak nasledoval dlhý strečing a masáž s rollerom pred spaním. Zároveň som začal používať na masáž chodidla namiesto tenisky golfovú loptičku. Jej tvrdosť ešte lepšie pomasíruje plantárnu šľachu a dá sa s ňou celkom dobre stlačiť trigger point na päte. Akurát treba jemnejšie prišľapovat golfovú loptičku v strede chodila, lebo potom tie miesta plantárnej šľachy na druhý deň budú bolieť, ako keby si ich človek narazil.

15 km s nastúpanou výškou 604 m

Cez víkend som si objednal konečne mäkké topánky od značky Pearl Izumi. Konkrétne model N2. Verím, že to bude dostatočne mäkká topánka a nebudem musieť prejsť na “žehličky” Hoka one one. No, ak mi to zaručí, že aj pri vysokých objemoch sami to šľachu nebude poškodzovať a tá sa mi bude opäť liečit(ako v nešťastných Fresh Foam od NB), tak do Hoka one one kľudne pôjdem. Už v týchto Mizunách som zistil, že ani nie minimalistická obuv nieje vôbec zlá, keď v nej človek behá cez prednú časť chodidla. Predsa len tie minimalistické boty, kde sa výrobcovia snažia ušetriť na váhe každého komponentu, majú dosť mizernú životnosť. Pre príklad Mizuná som za posledné dva týždne vôbec nešetril a zdajú sa, ako nové. Akurát sú ešte celkom tvrdé pre moju šľachu.

Tento týždeň som sa rozhodol behať iba jednu fázu, teda pokiaľ mi neprídu nové mäkšie bežecké boty. Totiž objednať hocičo teraz medzi sviatkami je masaker. Posledný deň som dal dve fázy a po druhej som už opäť cítil plantárnu šľachu. Neviem, či vydržím nebehať dve fázy, lebo takto cítim, že nikam nenapredujem. Tepy mi klesajú iba veľmi pomaly, no zároveň musím vynaložiť oveľa viac úsilia na regeneráciu po behoch, aby som ako tak vedel bezbolestne behať aj v tvrdšej bote. Vychádza mi to na 30 min aktivnej regenerácie po každom behu a nejaké cviky navyše ešte behom dňa. Keď to človek spočíta, tak o chvíľu nebudem mať čas na nič iné, ako beh. A to chcem ešte od budúceho roku začať plávať..Mám totiž pocit, že mi začína ta voda celkom chýbať. Zároveň som si zvykol na pravidelné cvičenia/masáže s rollerom. Skvelá pomôcka. Cvičenie s ním mi zaberie 20 (max. 30) min, no výsledok je super. Svaly na nohách a zadku mam rozmasírované a pomáha to aj pri stláčaní povrchových trigger pointov.

Dokopy som tento týždeň nabehal 120,5 km s nastúpanou výškou 5116 m v 7. bežeckých tréningoch za celkový čas 12:53 h.

10606155_783394095054356_6404093655034269415_n

Ironove pózovanie na kopci Hradová

10414839_783920758335023_562977935444691319_n

Muránska planina z kopca nad chatou pod Muráňom

10885521_783920628335036_6138088440646363967_n

Vyhliadka Poludnica

1506685_783920675001698_2014115266128256179_n

Tesne pred vyhliadkou Poludnica

 

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *