(Streda) Treningovy beh z Kosic do Klenova po turistickych znackach

Zaciatkom tyzdna som si povedal, ze uz by bolo dobre zabehnut tuto trasu. Chcel som ist solo s Ironom, no pridal sa aj kamos Mato, tak sme isli traja 🙂 Mato to poznal od hresnej vyzsie a ja zase od ruzina dalej, cize sme si navigaciu rozdelili. 
Rano som myslel, ze ma porazi, kedze som mal stale taku sracku, ako hrom. Tentoraz som ale nenechal nic na nahodu a nasypal som do seba dve smecty a prehltol dve tablety cierneho uhlia. Ocividne to pomohlo, kedze zvysok dna som s tym problem nemal…nastastie. 
Na beh som si pripravil starsi, no nepouzivany bezecky ladvinovy pas od salomonu, kde mam dve 0,25ml flasky s vodou a kapsu, kde som dal balik datli. Do ruky som si este vzal 0,5l flasu s filtrovanou vodou. Za pasom som mal pre istotu este balik papierovych vreckoviek.
Vybrali sme sa nakoniec na beh tesne pred obedom a cakalo na nas podla mapy 33km lesneho behu cez okolite kopceky. Isli sme autom po kamosa Cyra a ten nas potom vyhodil v cermeli pri baranku, odkial sme pokracovali uz behom. Pociatocny vybeh do prudsieho kopca od restiky baranok na hresnu pomedzi zahradky nam trosku roztiahol pluca a dalej do selda Repy to uz bolo ovela jednoduhsie, aj ked som Mata krotil, aby sme isli pomalsim tempom do kopca, kedze som vedel, ze nas este slusny kopcek za ruzinom este caka. Tu som si uz musel na seba obliect tricko, kedze cely cas bola zatiahnuta obloha, no tu uz poriadne zacalo fukat a bola zima. Doteraz som tricko mal zlozene a “odlozene” za pasom bezeckych trenirok. Za sedlom Repy to uz bolo ovela menej prechodene a miestami s prechodmi cez prhlavove “polia”, kde sme pre nase nohy zabezpecili dostatocnu antireumaticku kuru.
V tychto miestach niekde sme trochu pobludili, kedze sme sa venovali skor vyhnutiu sa prhlave, ako sledovanie zelenej znacky, na ktoru sme sa po par sto metroch bludenia museli vratit. Tu sme aj stratili prvy krat trochu casu, no zaroven sme to vyuzili na doplnenie kalorii. Ja som s ironom dal zopar susenych datli a Mato dal Agave energeticke gely.
Dalej po ruzin to uz islo paradne. Pocas zbehu z kopca sme objavili mali vyvierajuci pramen hned na cesticke, po ktorej sme behali a trosku sme doplnili zasoby, teda ja trochu do flase, co som drzal v ruke a iron to hodil rovno do seba 😀 Hned, ako sme vysli z lesa, tak sa na lukach pod nami rozprestieral salas s oveckami a az ked sme prisli blizsie, tak som zistil, ze to je salas otca mojho kamarata Hudiho, na ktorom sme spolu este ako stredoskolaci trosku brigadovali. Boli to pekne spomienky a skvelo sadli do dnesneho behu. 
Od salasa sme presli cez most cez ruzin/hornad a ked sme zabocili za mostom doprava, tak nam ostavalo este prebehnut po asfalte cca 1km a boli sme na trase, kade som behaval z klenova. Tazke tu som to uz poznal ja. Kopec na Bystru sme striedavo vybehli. Miesta, kde to bolo dost strme sme isli chodzou, alebo prerusovanou chodzou/behom a zvysok sme behali. V polke kopca Mato asi 15m od chodnicka v lese objavil prirodny neupraveny pramen. Zaujimave na tom bolo to, ze ja som uz tadial behal dvakrat a ani raz som si ho nevsimol 🙂 Tym padom aj tymto smerom je lahko pristupny pramen. Akurat si treba trochu vyhlbit jamku pod vyvierajucim pramenom, kedze tam nieje ziaden ludmi zhotoveny pramenny pristresok. Odporucam z takych pramienkov pit priamo pri zdroji, kedze z takychto pramenov pije aj zver a moze sa stat, ze sa do tych miest aj vykadi a to potom kontaminuje vodny zdroj nizsie po prude a to moze urobit viac skody, ako uzitku, ked sa z toho clovek napije. Cize pit priamo od vyvierajuceho zdroja zo zame, skaly a pod.
Od vrcholu Bystra sme uz isli prakticky po hrebeni a po troch kilometroch sme zacali konecny 3,5km zbeh do klenova. 
V klenove nas prekvapil Feriho usmev, kedze som necakal, ze tam aj s Marekom budu cez tyzden. Ponukol nas pivkom a v zapeti sme uz utekali k cyrilovi ku pramenu v zahrade, kde som chcel ist ponorit spodnu cast tela do suda so studenou vodou vyvierajucov priamo z pramena. Matovi sa velmi nechcelo, no nakoniec tam vliezol taktiez az po brucho. Po tridsiatich-styridsiatich sekundach v studenej vode hned po behu pomaha vyplavit kyselinu mliecnu zo svalov ovela rychlejsie a tym regeneracia po behu sa este skrati. Mne to pomaha  okamzite. 
Po asi polhodinke u Cyra som isiel hodit Mata na zeleznicku stanicu do Margecian a ja som ostal do druheho dna a doobehu som tento krasny kraj musel opustit tiez. Vecer sme posedeli u Feriho na zahrade okolo ohna a opat som sa nestacil cudovat, ako su tito chlapci scitani! 
Dokopy to bolo 33,2km v s nastupanou vyskou 1434m s priemerkou 6:40min/km. Priemerka nam vyskocila pri bludeni a stani pri dvoch pramenoch. Zbehy sme mali sice okolo 5min/km, no nebolo to pretekarske, ale volne treningove tempo, takze sa celkovej priemerke ani nieje co cudovat.
Pridavam este trasu z mojich GPS hodiniek: TRASA
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *