Streda: Podobny beh, ako vcera; Stvrtok: dvojfazovy trening. Chrbat OK(plany poplach)+Bonus: Postreh o regeneracii z precitaneho clanku

Streda 15.1.:

Po prebudeni ma chrbat este sice bolel, no uz to zdaleka nebola ta bolest, ako vcera, ci predvcerom. Nakoniec pre spolocny ranni kopcovity beh vsetci ucastnici odvolali svoju ucast, takze som nechal jedno extra doobedie na regeneraciu chrbta a behat som isiel iba vecer. 
Plan na vecerny beh bol sice iny, no nakoniec som si dal skoro identicky beh, ako vcera, akurat, ze som prvych 7km behal po modrej o nieco rychlejsie, ako by som chcel. Potesilo ma, ze tepy mi do mierneho stupania pri zrychlenej priemerke o 30sek ani o vela nevyskocili. V priemere som dokonca mensie tepy, ako vcera na rovnakej trase. Citil som sa rovnako, ako vcera, kedy som behal po dni dvojfazoveho treningu. 
Bola hmla a tak to mohlo byt tym, ze moje zorne pole pri vybijajucej sa celovke zuzilo na dva metre predo mna a tak som cele sustredenie venoval iba behu. Podla knizky Chi running, ktoru aktualne citam je presne tato 100% koncentracia na iba jedinu vec, teda beh, moze za to, ze clovek sa myslou moze pohravat s tepom tak, ze sa sustredi na spravne drzanie tela. Je rozdiel, ci clovek pri behu drzi hlavu mierne sklonenu, alebo vzpriamenu, kedze to ovlpyvni z velkej casti dychanie a to nasledne tep. Bezec s nespravnym drzanim hlavy, ktora je velmi “spadnuta” dopredu, nemoze cakat, ze bude bezat s nizkymi tepmi, ani pri dlhodobom treningu. Preto sa pri umelom dychani obeti v leze zakloni hlava co naviac dozadu, aby sa co najviac otvoril priestor v krku na vdychnutie vzduchu do pluc obeti. Ak by sme sa pokusali vdychnut leziacej obeti vzduch do pluc bez zaklonenia hlavy, tak do hrudnika by sme nedostali ani zdaleka potrebne mnozstvo vzduchu. Tak isto to je aj pri behu.
Na vrcholoch kopcov, do ktorych som behal bola taka husta hmla, ze s tym slabym svetlom som uz mal problem vidiet pred seba. Prakticky som sa v kopceku, kde som to este dobre nepoznal, orientoval podla mojho bieleho psa, ktory behal 5m predo mnou. Ten samozrejme obcas menil smer, ako zacitil nejaku divinu. Cize z toho bola celkom sranda. 
Dnes som si obul trailroc 255 s lepsim gripom, no v mazlavom blate na niektorych usekoch aj tie posmykovali a mal som co robit, aby som bez padu ustal zaverecne zbehy. Zajtra zvolim najvacsiu zbran z mojho vyberu a to Inov8 Roclite. 
Dokopy to bolo 19km s nastupanou vyskou 849m/no skor 700m(aj ked som zistil, ze uz tyzden beham s nastavenim merania trasy po dlhsich intervaloch, ako po mnou nastavenej jednej sekunde. Dovodom bolo samoresetovanie garmin hodiniek…:( Najblizsie si to budem musiet odmerat, lebo podla toho by to malo byt tak 700 vyskovych metrov. )
Stvrtok 16.1.: 

Rano som vstal uz bez bolesti chrbta, cize zaver je asi taky, ze to bol plany poplach s vyskocenym stavcom a iba som si natiahol nejake chrbtove slachy, ktore sa z toho za tri dni spamatali. Dodalo mi to tolko elanu, ze som si na obednu prvu fazu konecne vyskusal kopcovitu klasiku s dvojitym vybehom kopca od studnicky nad alpinkou po zelenej znacke. Zaciatok vybehu som dal do strmaku az k bani po starej zalesnenej zjazdovke z cervenej turistickej znacky za Sustrovym domom. 
Topanky Roclite drzali lepsie, no stale to este nebolo ono. Ticho som zavidel tym, co maju teraz na toto blato inov8 Xtalon. Myslim, ze na jar si ich zadovazim tiez, lebo so silnejsim dazdom moje trasy budu bez poriadneho gripu velmi zaujimave. Inac je to prijemna zmena behat pocas denneho svetla. 
Zo zaciatku behu na prvom stupani som mal mierne tvrde achilovky a pri prvom kratsom stupani som citil aj mierne tvrde stehna, no oboje po kilometri preslo a uz sa mi behalo bez akychkolvek tazkosti. Akurat, ked som zbiehaval po zelenej este na jeden rovnaky vybeh, tak prvych 100m stehna neverili, ze moze prist tak rychla zmena a opat musia driet do kopca. Potom to uz opat bolo o uzivani si rytmu dychu bez akychkolvek namietok stehennych, ci inych svalov.
Z pod kamenneho hrbu som uz behal po cervenej cez horny bankov do cermela a odtial domov. Chcel som sa vyhnut ostremu klesaniu z cerveneho brehu po asfalte, kde by som velmi rychlo zosuchal makky grip na podrazkach Roclitov.
V prvej faze to bolo dokopy volnych kopcovitych 16km s nastupanou vyskou 663m.
Po pat hodinovej pauze po prvom behu som sa o pol siedmej vybral na druhy, no uz volny 14km beh po menej kopcovite klasike. Teda po modrej ku studnicke nad alpinkou a spat. 
Tento beh sa mi neobycajne ratal, kedze som mal tolko energie, ze som mohol doslova lietat. Zbytocne  som ale nepodlahol euforii a nezmenil volny kratky beh na nejake dlhe, ci rychle sialenstvo. Priemerku som mal sice o 30sek. rychlejsiu, no tepy som mal rovnake, ako keby som behal rovnaku trasu iny den. Bol sice spln, no myslim, ze sa mi konecne zacalo telo pracovat v normalnom rezime preto, ze som uz konecne presiel na europsky cas a telo si odpocinulo od vybehu na Cerro Chirripo. S tym splnom to budem ale sledovat aj nadalej a uvidim, ci to moze byt aj nim. Mesiac ovplyvnuje skoro vsetko na nasej planete, tak neviem preco by nemohol ovplyvnovat aj ludi. Na na to by bolo dobre to odsledovat aspon v horizonte jedneho roka a najlepsie na viacero bezcoch. 
Takze vo vecernej druhej faze to bolo volnych 14km s nastupanou vyskou cca 300m a priemerkou 5:17min/km. Az v polke behu som si uvedomil, ze som este stale neprestavil na garmin gps zaznam po kazdej sekunde. No aj tak ten garmin uz ukazuje zakazdym inu hodnotu nastupanej vysky, ci je v rezime zaznamenavania po kazdej sekunde, alebo nie…
Posledne dni som cital zaujimavy clanok o regeneracnych pomockach, kde sa okrem ineho pisalo, ze ak profici davali ochladzovaci bazen iba dva krat do tyzdna po treningu kvoli zmierneniu potreningovych zapalov sliach a svalov, regeneracia sa im skratila. Na druhej strane, ak profici po treningoch pouzivali ladovy kupel vo viac, ako dvoch pripadoch do tyzdna, regeneracia sa im predlzila. Zaujimave. Tak som sa to rozhodol vyskusat na sebe a tak, ze ja sice ochladzovaci bazen viac, ako dva krat do tyzdna nevyuzivam, vyuzivam ale castejsie elektrostimulator na zregenerovanie hlavne este uplne nedoliecenej achilovky. V clanku sa okrem ochladzovania spominaju aj rozne specialne pomocky na urychlenie regeneracie, do coho spada aj elektrostimulator. Posledne tri dni som pristroj nepouzil pristroj ani raz a achilovky telo naozaj lepsie zregenerovalo, kedze posledne dva dni som pri behu achilovky skoro vobec necitil. V navode elektrostimulatora je aj napisane, ze by sa mal pouzivat max tri krat do tyzdna, takze nieco na tom asi bude. Ostanem pri dvoch vyuzitiach do tyzdna a uvidime, ci mi to prinesie zlepsenie regeneracie. Povedzme si pravdu, v minulosti ziadne elektrostimulatori ani nemali a behali minimalne rovnako dobre, ako teraz a casto v ovela vacsich treningovych objemoch, kde zapaly sliach po tazkych behoch muselo telo bezca riesit mozno na dennej baze. Samozrejme casom a postupnym navysovanim treningovych davok slacha zosilnie a zapaly uz niesu tak caste. 
Zajtra sa chystam na jeden dlhsi beh cez 30km, no pojdem to volne a do co najviac kopcov, na ktore pocas trasy natrafim.  
Cely januar som uz mal v plane behavat dvojfazove treningy v objeme 600+km, no kedze achilovka sa mi este stale ozyva, budem tento ciel musiet prehodit az na februar a tak posunut striedajuce sa tyzdne trojfazoveho a dvojfazoveho treningu az na marec. Je to skoda, ze nenabeham pocas zimy az tolko kilometrov, ako som chcel, no roztrhnutie achilovky nechcem riskovat ani nahodou, takze na prve ultra preteky koncom aprila pojdem z plneho objemoveho treningu, pretoze vaznejsie tempove behy chcem zacat aplikovat az od maja kvoli sklzu s objemami. Pocas od maja uz budem drzat objemy na 50km ultraky okolo 600km/mesiac a na 100+km ultraky 800-900km/mesiac. Verim, ze achilovka sa do mesiaca uz kompletne zahoji. 
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *