Som podvýživený?

“Podvýživa je stav, ktorý nastáva v čase, keď organizmus nedostáva dostatočný prísun potravy. Prejavuje sa oslabovaním telesnej stavby, väčšou náchylnosťou k ochoreniam a v extrémnom prípade k úmrtí jedinca. Podvýživa je extrémnym a dlhodobým prejavom organizmu na hlad.”

Začal som odborným výkladom slova “Podvýživa”, aby sme v tom mali od začiatku jasno. Zaujímavé je, že od kedy som na fruitariánskej strave, chorý som bol pri toľkých hodinách strávených behom v lese za každého počasia iba raz. A aj to bolo za výnimočnej situácie. Jediný krát za dva roky. A aj to som sa z choroby dostal bez liekov vo veľmi krátkom čase. Moje krvné testy, ktoré si dávam robiť pravidelne každý štvrťrok nenasvedčujú tomu, že by u mňa hrozila smrť. Jediná vec, ktorá na mňa z tohoto výkladu relatívne platí, je, že mám “oslabenú” telesnú stavbu. No to je genetická záležitosť, ktorú spomeniem nižšie. Osobne totiž jedávam tak 7-10 kg skutočného(reálne výživného) jedla denne.

Dnes moderná spoločnosť pristupuje k “zdravému” výzoru podľa BMI (Body Mass Index-Index telesnej hmotnosti), no nemyslím si, že za tým je niečo iné, ako aktuálny trend, ktorý sa nemôže o jednu generáciu zmeniť. Je to totiž trend aktuálnej generácie. V predchádzajúcej generácií bol trend úplne niekde inde a to nehovorím o trende z 19. storočia.

Ide o to, že pri dnešnom pohodlnom životnom štýle, kde ľudia nemusia pracovať celý deň fyzicky a pritom niekoľko krát za deň jedia mäso, či umelý cukor v podobe sladkostí. Potom sa nečudujem, že sa zostavilo BMI, aby sa mohli ľudia takto, či odlišne sa stravujúci škatuľkovať. Zaujímave je, že zakaždým sa bavím s ľuďmi o tom, ako je dnešná spoločnosť moderného sveta obézna, tak dostanem protiargument, že ja som podvýživený. A ja sa stále na tom vnútorne pomerne dobre zabávam. Totiž aj napriek tomu, že vidíme v telke národy “tretieho” sveta, ktorých obyvatelia netrpia na obezitu, či iné civilizačné choroby mi stále ešte niekto dokáže povedať, že som podvyživený. Osobne vážim 71-72 kg. Pričom, keď som pred štyrmi rokmi ešte pretekal na cestných maratónoch a neskôr na triatlonoch, vtedy som jedol pravidelne 200 g slaniny pred spaním a k tomu zo päť bielych rožkov a to som vážíl 75 kg a mal som 27-28 r. Už vtedy mi skoro každý hovoril, že som podvyživený, no skoro všetci zabudli na jeden dôležitý fakt. Na rozdiel od väčšiny ľudí som denne trénoval 2-4 tréningové fázy a tak bolo dosť prirodzené, že som zišiel na nepoužívaných a pre môj šport teda nepodstatných svalových partiách.

Dospel som k názoru, že ľudia, čo si toto neuvedomujú, sú buď príliš závistliví, alebo neprajní. Pretože ešte vtedy som si pozrel najväčšie mená, čo niečo v takom behu dokázali, tak ani jeden z nich nemal viac, ako 5% podkožného tuku, či svalovinu tam, kde ju nepotrebovali mať. A aj napriek tomu dokazujú svetu, že BMI je dôležitý akurát tak pre domasedov, ktorí k poriadnemu dlhodobému kardio tréningu ani nepričuchli. Česť výnimkám, ktorí majú veľa svaloviny geneticky. Ja mám genetiku po mame, čiže tenké kosti a málo svaloviny, čiže lepši šport, ako beh (na dlhé vzdialenosti) som si ani vybrať nevedel.

 Prikladám fotky niekoľkých z nich, pretože všetkých sa mi tu pridávať nechce:

RKA43e4e5_zatopek1

Emil Zátopek (182cm/72kg): Jeden z naj bežcov histórie na stredne dlhé a dlhé trate;

Kilian Jornet in Greece, 2012

Kilian Jornet (171cm/58kg): Aktuálne najlepší všestranný horský bežec planéty v behu do vrchu, horských maratónov a v horských ultramaratónoch;

Canaday_Main

Sage Canaday (178cm 59kg): Američan a jeden z najrýchlejších cestných/horských bežcov na maratónskej a pomaly aj ultramaratónskej scéne;

Olympics - Beijing Olympic Games 2008 - Day Twelve

Mohamed Farah 165 cm/58 kg: Aby sa nepovedalo, dal som tu aj jedného somálskeho/anglického bežca, jedného z top dráhových bežcov na stredné vzdialenosti súčastnosti.

Vedzte, ak mi nabudúce budete hovoriť, že som podvýživený, pozrite sa prosím najprv sami do zrkadla a opýtajte sa samých seba, čo mám v živote zmeniť, aby som konečne nebol obézny 😉 Pritom to je také jednoduché. Stačí vyradiť zo stravy úplne pečivo a umelý cukor(sladkosti) a začať sa aspoň tri krát do týždňa hýbať. Už len s touto úpravou v jedálničku dokážete zázraky. Je mi jasné, že to nejaký čas potrvá, kým si váš mozog zvykne nejesť tento odpad, keď ste ho jedli ku každému jedlu(pečivo), či po jedle, alebo v priebehu dňa(sladkosti) v doterajšom živote.

Prajem veľa úspechov v dosahovaní vlastných cieľov. Ak sú to ciele športové, často stáčí, ak vypnete telku, zdvihnete zadok z pohodlnej sedačky a začnete makať.

Posted in Uncategorized.

One Comment

  1. Keď ťa budú nabudúce strašiť, že pri tvojom spôsobe stravovania a toľkom behaní nemôžeš mať dostatok živín na zdravý život, tak ich odkáž rovno na článok, ktorý vyjde v najbližšom čísle časopisu Behej.com. Bude tam rozhovor s českou päťdesiatničkou, Monikou Kunovskou, rekreačnou bežkyňou, ktorá v súčasnosti berie životnú energiu z iných zdrojov, ako z jedla. Jednou z foriem získavania energie je u nej aj behanie. Myslím, že potom ti už dajú s otázkami o podvýžive pokoj.
    Tu je ukážka z pripravovaného rozhovoru s ňou:
    http://www.behej.com/clanek/11012-rozhovor-prestala-jsem-jist-a-energii-doplnuji-behem

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *