Sobotnajsi ultramaratonsky, trialovy trening (56km)

Par dni pred tymto behom napadlo mojich kamaratov, bratov Tomasa a Martina, ze ci nepojdeme behat z kosic (cez kojsovku) do smolnika, kde maju babku. Povodne sme mali ist v tuto sobotu behat cca 38km, kedze to tolko aj mala vraj merat tato trasa, no vzapeti sme den, ci dva predtym zistili, ze to vychadza na trosku viac a to konkretne cez 50km 😀 Povodne som suhlasil s tou 38km trasou, kedze tyzden na to som chcel ist uz na trialovy ultramaratonsky, treningovy beh na kojsovku a spat, co by bolo okolo 51-52km. No kedze bratia na to nahovorili este jedneho bezca Mikiho, tak som uz suhlasil s tym, ze pojdeme spolu beh az do smolnika. Este podotknem taky detail, ze ani Mato, ani Tomi nemaju zabehnutych viac, ako 36km, ktore dali pred par tyzdnami spolu so mnou na preteku v polsku 😀 Jedine Miki ma za sebou uz nejake cestne maratony. Videl som to na velmi odvazny vykon z ich strany, no kazdopadne na super skusenost.
Startovali sme rano nieco po 7am odo mna z letnej a na cervenu znacku sme sa napojili v cermeli. Plan bol taky, ze budeme behat tempo zhruba 6min/km a ked budu prudke stupania, tak prejdeme do rychlej chodze. Ako vybavu sme mali kazdy kvoli zime na sebe Dlhe, bezecke elastaky, no na vrchu vacsina z nas mala iba tricko z dlhym rukavom. Zas az tak zima nebola a na chrbte sme mali bezecke batohy s vecami na prezlecenie, nejakym jedlom a camelbagom. Ja s Matom sme este mali jednu flasu v ruke,  v ktorej som ja mal rozrobenych 7 pol. lyzic chie. V cca 7dcl vody. Rano som urobil dost osudovu chybu a to tu, ze som si podla tarahumarskych zvykov(bezecky domorody kmen v mexiku), uvaril slepaci vyvar s kukuricou…kukurica ma po kojsovku donutila zastavit a odbehnut na rychlu toaletu v krikoch az dva krat. 
No vratme sa ale na start. Ked sme uz nabehli v cermeli na cervenu znacku, tak sme sa rozdelili na “silnejsiu” a “slabsiu” dvojicu, pricom som ja s Matom bol v tej veducej. Behali sme prevazne vsetko, ako sme si dopredu naplanovali. No stale sme s Matom citili, ze s behom s batohom nemame az take velke skusenosti a tak pri behu do prudsich kopcov sme sa ovela skor zadychcali. Hore na bankove sme sa pri studnicke pockali a spolu dalej pokracovali po cervenej, smer jahodna. Tam sme uz prvy kopec od horneho bankova presli radsej do chvodze, aby sme setrili sily na neskor. Opat sme sa oddelili, no pri kamennom hrbe sme druhe druzstvo opat pockali, kedze sme kvoli ironovi tento usek isli po zltej znacke, aby sa mohol napit z pramena. Pri prameni som isiel prvy krat na rychle vyprazdnenie z kukuricneho “zazraku”, co som si urobil na ranajky. Na tejto prestavke som si uz otvoril aj prvy gel, no po zjedeni polky gelu som po par kilometroch citil, ze v kombinacii s tym bordelom, co mi v crevach urobila kukurica, to nebol dobry napad. 
Na jahodnej sme si to strihli po zjazdovke. Tam som mysle, ze mi snad achilovky zhoria. No nastastie som tento problem nemal sam, kedze hned, co som sa s tym priznal Matovi, ten tiez pritakal, ze sa citi podobne…je zaujimave, kolko jeden batoh odcerpa energie z tela. Hore na kopci sme sa pockali a chvilku sme opat isli vsetci piati pokope. Potom sme sa opat rozdelili a stretli sme sa az za vysielacom nad lajoskou, kde som mal v poradi druhu neplanovanu zastavku. Miki a Tomas nas obehli a nejaky cas sa drzali v predu. S Matom sme sa cudovali, ze Miki nahodil dost rychle tempo. Ocividne si to uvedomil aj Tomas a radsej zvolnil. Predsa len sme v tom case boli iba na nejakom 20. kilometri, tak netrebalo zbytocne prepalovat.
Pod hlavnym kojsovskym kopcom sme ich dobehli a vyslapali sme kopec spolu. Pri planovanej zastavke v cajovni Katka na kojsovke zacalo prsat a tak sa nam zastavka neplanovane natiahla az na nieco cez hodinu. Ja som ale este do tretice stravil nejaky cas na toalete a potom som to dorazil kapustovou polievkou 😀 V obave, ze kapusta zauraduje som sa rozhodol pre liecenie “starych otcov” a spolu s Matom sme si dali po jednej slivovici. Podotykam, ze to bol prvy a posledny poldecak, co som do seba dal za posledny, skoro polrok. Moja specialitka je skor pivo a vino 😀
Ako sme minuli kojsovku, zacala pre mna uplne nepoznana, krasna krajina slovenskeho rudohoria. Po ceste sme nestretli skoro ziadnych ludi, akurat iba na zaciatku pri kojsovke nejaki “lesnici” odstranovali konare z cesticky. 
Beh pokracoval na vrch kloptan viacmenej lahkym terenom s iba lahkymi stupaniami, no vsetky stupania sme uz isli krokom. Na kloptani sme dali dlhsiu prestavku. Tam je zaujimave aj to, ze tam je drevena vyhliakova veza, na ktoru som kvoli vetru/zime neisiel. Odtial sme uz viacmenej zbehavali, aj ked sme s Matom (podla jeho vedenia) dva krat zabludili a museli sme sa vracial spat do kopca, aby sme nasli opat cervenu znacku. Potom som pre zmenu pridal do tempa ja a tiez som si nevsimol dost nenapadnu odbocku po znacke a tak som sa vracial do kopca ja. Slivovica inac zaucinkovala paradne. Vobec som uz problemi s crevami nepocitoval a druhu polku behu som si poriadne uzival.
Zopar pramenov cestou od kojsovky bolo vyschnutych, takze sme si nabrali vodu az v prameni nad kupelmi Štós, kde sme stretli dost lahkovacne obleceneho “turistu” v strednom veku, ktory sa vybral na vystup na kloptan. Poradili sme mu, ze to casovo do tmy nestiha a ak nema svetlo, tak nech to radsej ani neskusa 😀 Podakoval nam za radu a pokracoval dalej 😀
Stosske kupele boli ludoprazdne, tam som ale zistil, ze sa mi uz na mojich bezecnych topankach NB  MT1010 olupuje podrazka, co uz na aj tak dost rozbitych topankach nevyzeralo najprijatelnejsie…samotne topanky sa mi z vrchu takmer uplne roztrhli a to na jednej aj druhej topanke na vonkajsej vrchenej strane, na latkovej casti… :-/
Po este zopar miernych stupaniach a klesaniach nasledoval uz iba zostup chvilu po asfaltke a asi po 750m sme zisli z hlavnej cesty a zbehavali sme uz z prvoti po lese a nasledne po poli dole do dediny Smolnik. V dedinke sme zamierili k babke Tomasa a Mata, ktora nas velmi milo privitala, uvarila cajik a rozdala nam musli tycinky 😀 Prisli sme tesne pred odchodom autobusu do kosic a tak nebol cas ani na sprchu. Prezliekli sme sa, zjedli bebe dobre keksy od pani domacej a isli sme na autobus. 
Celkovy cas bol nieco cez 8h45min a celkovy cas behu bol 6H30min. Na prvy takyto trening to bolo celkom slusne, prihliadajuc na to, ze to bol cas nas vsetkych. Klobuk dole pred chlapcami, ze pocas celeho behu a aj na kocni si drzali usmev na tvari a cely trening viedli s humorom 😀
Tesim sa na dalsi spolocny trening podobnych rozmerov. Pre pripad si dam aj jeden samostatny, ten beh na kojsovku a spat, aby som vedel, ako sa to da ist rychlo podla mojho vlastneho tempa.
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *