Sobotnajsi treningovy “pretek” ultrabeh, alias Magnezitarska “60”tka

Vo stvrtok som citil v stehnach nejake dozvuky z korculovania a tak som sa rozhodol na dva dni pred pretekom iba napchavat ovocim a nejakou tou zeleninou. Jedlo pozostavalo prevazne z odstavenych pomarancov (2,5l na den), cierneho sladkeho hrozna, asi styroch avokad na den, datli (250g na den), zltych melonov(3ks denne), a vecer s popri tych zjedenych avokad aj misa z uhoriek, salatu, cervenej papriky, jednej malej cibule, cherry paradajok, mungo klickov(cca 1,5kg misa zeleniny denne na veceru). K tomu este nejake dve hrste orieskov. Trochu viac tukov. Casom sa zlepsim. Popri tom som mal dlhsie prechadzky so psom, trochu tulania sa po meste na horskom bicykli a nejaku hrazdu, brucho a kliky.  Proste nieco, aby som mal spotrebu kalorii a nech sa mi nohy prekrvovali. 
V piatok vecer som uz isiel spat pred desiatou, lebo som vedel, ze ked som posledne noci isiel neskoro spat, tak bude trosku problem zaspat za “par minut”, ako tomu byva u mna obvykle. No urcite som chcel aspon raz poriadny spanok pred pretekom, aby som konecne zistil, co to je startovat vyspaty. No co cert nechcel, zobudil ma o hodinu telefonat a odvtedy som uz nevedel zaspat. Skusal som aj vypit nejake pivo, aby ma to uspalo, no nakoniec som isiel spat az okolo pol tretej rano. Budicek o stvrtej, takze opat “vydatny” spanok pred pretekom.
Do krompach nas islo rannym vlakom viarero kosicanov, ci uz bezcov, turistov, alebo cyklistov. Hned po prichode na vlakovu stanicu v krompachoch sme sa u usporiadatelov magnezitarskej “60”tky registrovali a o par minut na to sme mohli vystarovat. Bolo nieco pred siedmou hodinou rano. 
Na pretek som si pripravil maly batoh s camelbagom, v ktorom som mal 1,5l vody. Nebral som plne dva litre, kedze som mal este jednu bezecku 0.7l flasu v ruke s namixovanou chiou fresca(10 lyziciek chie+lyzica medu+bio citron). Tento husty chia drink sa mi pre tento druh preteku neosvedcil, kedze bol az prilis husty na tento druh preteku. Nabuduce si do neho dam iba pat lyziciek chia semiacok. Dalej som mal v batohu v igelitke zabalene nahradne kratke, tenke merino tricko na prezlecenie, ked sa oteply, alebo ked uz budeme v cieli. Potom som mal este jednu nepremokavu, tenku turisticku bundu pre pripad zleho pocasia(burok). Na sebe som mal kratke bezecke shortky, dlhe hrube merino tricko a kompresne podkolienky, ktore som vzal iba preto, lebo som predpokladal zarastene lesne chodnicky, co sa ukazalo ako velmi dobra predtucha.
Na ranajky som mal jeden zlty melon galia a do vlaku som mal na pitie 0,7l pomarancovej stavy. Na beh som si teda okrem chia drinku vzal este tri baliky bio datli. Kazdy po 200g, co sa nakonie ukazalo za zbytocnost, lebo som z toho zjedol iba jeden balik.Pricom hlad som zacal pocitovat az niekde na pri jahodnej, cize nieco cez sedem kilometrov pred cielom. Polku balika som ale zjedol spolu s ironom pri kontrole v cajovni “Katka” na kojsovej holi. 
Plus som si pribalil este dve 25ml ampulky Shlehy od firmy  ceskej Nutrend. Je to energeticky stimulant pozostavajuci z nejakych strnastich vraj prirodnych zloziek, no prevazne z kofeinu, taurinu a zensenu. Vyuzival som ho v minulosti ako stimulant pri pretekoch, kde za par minut doda pri unave obrovske spruzenie. Nieco take som potreboval skoro pri kazdom preteku, kedze ako u mna byva zvykom, skoro stale noc pred pretekom zanedbam spanok a v takom pripade je udrzat na druhy den kvalitny vykon naozaj obtiazna zalezitost. Uz pri triatlonoch sa mi osvedcilo to vypit hned v prvom kilometri na bicykli, teda ked som zaplaval prvu disciplinu. Je to 12h stimulant, no pri pretekarskom vykone citim ucinok Shlehy iba jednu hodinu. Tak tomu bolo aj na tomto trailovom ultraku.
Spat k behu. 
Start tesne pred siedmou rano sme “oslavili” vybehom a ked sme po asi jednom kilometri na hlavnej ceste zabocili na luku a do lesa, tak sme uz klasicky s mojim bezeckym partakom Matom a chvilu nas sprevadzal aj jeho brat Tomas, zmenili beh na chodzu, no iba pri prudsich vystupoch do kopca. Samozrejme, tych bolo prvych 30km dost, kedze sme sa postupne mali dostat z krompach na kojsovku, ktora je vo vyzke cca 1200m n.m. Postupne sme s Matom obehavali vsetkych turistov, ktori starovali skor. Zaujimave bolo, ze z cyklistov nas nikto neobehol a v cieli sme na prvehych z nich, ktori dokonca startovali v rovnakom case, cakali cca 1,5h. 
Takze v prvych kopcoch som citil este dost unavene stehna, pricom po par kilometroch bolest presla a uz sa mi behalo celkom dobre. Zaujimave je, ze tento jav tazkych noh v prvej tretine behu pozorujem este len par tyzdnov dozadu. Predtym som nic take necitil. No stale to po chvilu prejde a uz sa mi bezi paradne. 
Ked sme sa uz dostali na hreben, ktorym sme mali chvilu ist, tak sa ukazali krasne vyhlady na okolite nadherne lesy. Teplota bola idealna, nieco pod 20°C a cely cas bolo slnko za mrakom a hmla sa zo zaciatku takmer s dazdom. Behali sme krasnymi lesnymi cestickami, ktore ako bolo vidiet, su malo pouzivane. V gelnicnici sme trosku s Matom hladali spravnu turisticku znacku, no tu sme po par minutach bludenia nasli a ked sme sa vracali na spravny smer, tak sme stretli oproti beziacich bezcov Tomasa a Peta, ktori nas veselo podpichovali, ze sme tak na kratko pred nimi. Ved oni neskor pochopili, preco sme tak zo zaciatku setrili sily a neplasili sme sa do tych uvodnych kopcov. To bolo na 15. kilometri. Chvilu sme isli spolu a potom sme opat s Matom pridali a po chvili asfaltky na hlavnej ceste sa znacka ztocila opat do lesa. Tam som si vsimol dve krasne zrubove domy, presne podla mojich predstav o mojom zrubovom dome 🙂 Za gelnicou som zacal pocitovat nedostatok spanku za posledne noci a hlavne poslednej noci. Tu som sa rozhodol vypit jednu ampulku shlehy, ktora zacala ucinkovat tak do desiatich minut. Podotykam, ze ja mimo pretekov, kde citim unavu ziadne stimulanty neuzivam. Teda nepijem kavu, zeleny caj iba velmi sporadicky(raz za mesiac) a energeticke napoje uz vobec nie. Doma mam este kusok bio praskovej guarany, no tu tiez nepijem. Dovod je prosty. Pri viatarianskej strave nie som skoro vobec cez den unaveny. Samozrejme pri kvalitnom nocnom spanku. 
Ak teda prisiel ucinok shlehy, tak som konecne zistil, ako to vlastne skutocne ucinkuje na moje telo pri vitarianskej strave. Ked mi kofein roztiahol cievy, tak som zrazu necitil ziadnu unavu a to absolutne nikde. Bolo to pre mna doslova, ako keby som si pichol epinefrin(umely adrenalin) priamo do zily, co som samozrejme doteraz este ani raz neurobil, lebo az taky blazon nie som 😀 Nohy som mal zrazu lahke, ako keby som nic doteraz nebehal, zostrene vnimanie okoli a vlastne vsetky tie ucinky stimulantu, ktore by mal clovek ocakavat po jeho vypiti, len pri nezivej strave to clovek nikdy nepociti, kedze telo ma pri nej problemy ineho charakteru a stimulanty ho stimuluju iba z velmi malej casti. Hned, ako to zacalo ucinkovat som mohol zvysit moje tempo do kopca a ani sa pritom velmi nezadychcat. Zo zaciatku sme s Matom pod tarchov bazeckych batohov dost dychcali a potili sa, kedze to nemame ani jeden vobec natrenovane behat s batohmi. No po shlehe som sa ledva zadychcal. Samozrejme ze tento stav bol iba docasny, trval cca jednu hodinu, ako som to uz poznal z minulosti a potom opat prisla unava, no aj ked uz nie taka, ako predtym. Mato ma musel miestami dost v tempe krotit. Ked sme sa pri poslednych prudkych stupaniach dostali na asfaltku tesne pod kojsovou holou, tak sme si to zamierili dole do cajovne “Katka”, kde bola druhe kontrolne stanovistie. Prve bolo v Gelnici, no kedze sme tam trosku pobludili, tak sme ho minuli. 
Tu sme sa zdrzali cca 20min. Dali sme si uz “tradicke” s Matom jednu 52% slivovicu, ja som zjedol pol balika datli spolu s mojim psom Ironom. Tesne pred navstevou cajovne sme 50m od cajovne nabrali vodu z nedalekeho pramena, kde sme sa aj trochu umyli. 
Do dalsieho pokracovania na uz cakalo iba necelych cca 18km behu prevazdne z kopca a tak, ako sme planovali, sme sa rozhodli zvysit tempo, aby sme co najviac dohnali stratu, ktoru sme nabrali pri pomalsich vystupov. Nahodil som prudsie tempo, no po par kilometroch po konzultacii s Matom som trochu zvolnil, kedze Matovi zacinali pomaly dochadzat sily. Testoval totiz svoje veganske energeticke gely, ktore predava na svojom webe vitalcity.sk, ktore aplikoval az kazdu hodinu jeden aj napriek tomu, ze som mu odporucal to jest uz pol gelu kazdych 20-30min. Viac o nich pise aj na svojom blogu, takze kto ma zaujem, moze si o ich testovanych ucinkoch precitat clanok z prvej ruky.
Mne sa ale behalo az prilis dobre a bol som odhodlany drzat rychle tempo k 4min/km, no toto sme brali ako spolocny treningovy “pretek”, aby sme zistili, ake nedostatky mame a mohli na nich do spolocnej ,septembrovej bezeckej trail 100vky v beskydach zapracovat. Mato je tiez podobny druh blazna, ktory je ovela sice rychlejsim bezcom na kratsie trate do 25km, ako som ja kedy bol(na ceste), no pri nasom zoznameni som ho zlanaril na dlhe lesne behy a rovno skocil na traning ultra behov, pricom uz minulu jesen sme isli spolu 56km lesny beh z kosic do smolnika a to po lese cez kojsovku…ja mu stale pripominam, ze to je blazon, kedze ja mam za sebou uz sedem rokov behov maratonov, ultrakov, triatlonov a ultra dlhych bikov a moje elasticke pomale svalove vlakna maju uz prevahu nad lahko sa trhajucumi rychlimi svalovymi vlaknami. Cize si uz tak nenicim klby pri dlhych behoch a inych ultra sportoch, ako tomu byva u zacinajucich bezcov na dlhe trate. Stale ale verim, ze je to vsestranny talent a velmi sa pri tomto “skoku” na ultraky nedonici a bude dobrym bezeckym partakom na dalsie ultra behy. Predsa len tych vykonnostne rovnakych bezcov v okoli, nieje az tak vela.
Cize som moje tempo ubral, no stale som sa snazil bezat par metrov pred Matom, aby som ho provokoval k vyzsiemu vykonu. Predsa len tato cast trate nam obom bola uz dobre znama a tak sme vedeli, kde nas caka ake stupania a kde mozme opat pridat pri klesani. 
Este tesne pred chatou Lajoska som sa rozhodol podelit sa s Matom o druhu ampulu shlehy, aby mu to dodalo dostatok energie na udrzanie rychleho tempa do ciela. V tom mieste som zistil, ze sa mi vo vaku roztrhol camelbag a zacala mi z neho vytekat voda. Nastastie som mal v ruke 0,7l flasu, kde som mohol zvysnu vodu z camelbagu preliat, kedze po cervenej znacke az do ciela uz ziaden premen nieje. Pred ziazdovkou na jahodnej som zacal dojedat posledne datle v baliku. Cize do 45.km som zjedol iba jeden balik datli a vypil chia drink a jeden a pol ampule shlehy. Inac ani Mato, ani ja sme uz necitili priznaky polky shlehy, takze pre Mata to bolo opat trapenie, kedze sa mu k vycerpanosti este pridali bolesti criev. To mohla sposobit pravdepodobne ta shleha, kedze mne sa niekedy davno dokonca stavalo, ze ma to pri preteku prehnalo a musel som utekat niedke do lesa. Aj ked Mato mi hovoril, ze to bolo pravdepodobne z tej slivovice…Kazdopadne som to chcel stihnut dobehnut pod 6h a tak som opat snazil zvysovat tempo. Pod jahodnou sme sa na chvilu stocili na zltu znacku, kde je po cca 1,5km pramen, aby sa mohol pes napit vody, kedze od kojsovky ziadnu nepil a ja s matom sme moholi doplnit trochu vody a umyt sa. To nas zdrzalo tak dve minuty. Po chvili sme sa opat stocili na spravnu cervenu znacku a tam sme sa po chvili rozdelili, kedze som skoro vobec necitil vycerpanost a naopak u Mata sa zhorsovala bolest criev. Do ciela to bolo nieco cez tri kilometre a cas sa zalostne rychlo blizil k celkovemu casu siestim hodinam od startu. Ja som si uz za osobny ciel dal ten beh, ktory mal merat 60km pod sest hodin, no nakoniec meral 51,5km a tak ta myslienka na hranicu pod sest hodin mi nedala v poslednych kilometroch pokoj. Mato to vedel a on svoj vykon odhadol presne, ked predpovedal, ze jemu to pri momentalnom stave bude trvat 6h10min a tak mi povedal, ze nech kludne bezim, ze sa uvidime v cieli. Som mu za to aj dost vdacny, lebo tak som si mohol overit, ze ci dokazem behat zaverecne tempo okolo 4:30/km. Podarilo sa a aj ked som uz pri tomto tempe musel tlacit telo psychicky, aj tak to zvladalo v celku s lahkostou a bez najmensich priznakov krcov, alebo niecoho podobneho. Do siestich hodin behu zostavali dve minuty a tak som posledny zbeh lesom na cielovy bankov zrychlil tak, ze som skoro nestihal rozpoznavat podu a prekazky pod listami. Na bankov som dorazil presne za 6hodin, no skoda bola, ze som si zabudol hned stopnut cas na hodinkach a tak som ich zastavil az o 6:02. Misia ale splnena, aj ked nie s predpokladanymi sestdesiatimi kilometrami.
Zaujimave pre mna bolo aj to, ze pri sesthodinovom behu som v ten den bol na zachode iba rano po budicku a pocas behu som sa s prehladom zaobisiel iba s troma kratkymi zastavkami na malu potrebu. Cize dalsi mytus o tom, ze vitariani a hlavne fruitariani musia casto chodit kadit na zachod. Taka mala kulturna vlozka 🙂
V cieli som si pockal desat minut na Mata, kedy som zjedol polku druheho baliku datli…trochu dostal aj Iron, ktory tento beh isiel na datlach (cca 50g) a jednom asi 75g baliku energetickych granuli pre psov od royal canin energy booster(za ktore dakujem Belovi) a vobec na nom nebolo vidiet znamky unavy. Vidno, ze aj jemu prospel cukor z datli a v neposlednom rade minulotyznovych 100km trail behu za pat dni, ktore so mnou absolvoval. Aby som este podotkol, ze iron dostal na veceru den pred ultrakom cca 200g suseneho kacacieho a kuracieho masa pre psov.
Vyhodnotenie bolo v jednom z pohostinstiev s utulnou letnou terasou a prijemnymi, podotykam mladymi casnickami. Dali sme si za odmenu nejake flaskove plzne, co ako tradicne po vypiti shlehy alkohol z nich vobec nebolo citit a tak clovek mohol pit pivo na litre a neopit sa. Obvykle sa opitie dostavi neskor, no u mna sa nedostavilo vobec. Opat zaujimavy jav.
Do ciela som prisiel na prvom mieste, Mato druhy o desat minut neskor. A po nas ako som uz spominal, asi s 1,5h hodinovym meskanim prvy cyklisti. Neskor treti bezec Peto a za nim neskor Tomas. Spolu sme pokecali a pockali na dalsich kamaratov, ktory vacsinu nebehali a tak im to trvalo o nieco dlhsie.
Pridavam zaznam trasy z mojich bezeckych GPS hodiniek, ktorych som sa pocas behu nedotkol, takze je to cas so vsetkymi zastavkami. V minulosti sa mi totiz stavalo, ze ak som cas na hodinkach pri pisani zastavil, tak som ho potom zabudol opat zapnut a zistil som to az po par kilometroch…To sa mi ale stavalo iba na treningoch, kedze na preteky chcem mat celkovy cas, ktory sa samozrejme tiez berie v cieli. 
Takisto pridavam fotku pred startom na vlakovej stanici pred startom, ktoru fotil Mato a na ktorej sme z prava Tomas, ja a moj pes Iron.
Posted in Uncategorized.

2 Comments

  1. Výborný report. Čo ste mali obuté, ty a Maťo?
    PS: Henry, mohol by si písať, resp. rozdelovať textové bloky do menších odstavcov 4-5riadkových max, potom sa v tom strácam pri prechode na nový riadok. A samozrejme díky za mapu, teším sa až si tú trasu zbehnem.

    • Cau Xose. Ja som mal obute Trailroc 245 a Mato nejake Salomony. Na textove bloky si budes musiet zvyknut, kedze to pisem intuitivne a nie pre nejaku krasu, ci prehladnost. Nieje to kniha, ani publikacia do casopisu. Su to moje zapisky. No v novsich dlhsich clankoch som to tusim uz pisal prehladnejsie. Trasa je v pohode, urcite sa oplati ju zabehnut. My sme to ponali skor for fun, ako nejaky vazny pretek, kedze pretekat nebolo s kym.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *