Sobotnajsi solo prebeh hrebenom Velkej Fatry (12.4.2014)

Hrebenovku Velkej fatry som tuzil prejst v ramci pesej turistiky uz roky a asi pred mesiacom som sa rozhodol, ze to prebehnem. Dnes uz je coraz vacsi problem zohnat nejakeho partaka na viacdnovu narocnu turu s batohom, kedze vacsina ludi radsej sedi doma napr. pri FBku, ci v teplom gauci, ako by sa mali trepat niekde po vonku s tazkym batohom na chrbte. Skoda, ze uz vacsina mojich kamaratov s ktorymi som takto chodil, uvazuju podobne. Osobne mi je to viacmenej jedno, kedze tieto trasy v ramci slovenska som schopny zabehnut za jeden den, alebo rozlozit s minimom veci, ktore si musim vziat so sebou, na tri dni. Tak planujem prebehnut hreben malej fatry (z Terchovej do Bojnic), co bude 130km a s nastupanymi cca 8400 metrami. No spat k tomuto zazitku.

Tuto hrebenovku som sa rozhodol prebehnut z juznej strany(Harmanec) na severnu (Ruzomberok) v casovom limite do 7h. Kedze o dva tyzdne mam prvy pretek sezony, rozhodol som sa si to rozdelit na dve etapy, teda so zastavkou na chate pod Borisovom. To bude zhruba polovica trasy. Neplanoval som sa  ten den znicit natolko, aby som nevedel adekvatne nasledujuce dni trenovat na pretek.
Uz v piatok som sa vybral aj s mojim psom Ironom do nizkych tatier na vybeh Dumbiera, ktory som opisal v predchadzajucom clanku. Poobede som prisiel do Ruzomberka a nasledne do dedinky Vlkolinec. Presnejsie povedane, pod nu, kde je mensie parkovisko so zastavkou a kontajnermi na jednodruhovy odpad. Tato lokalita sa mi zdala idealna, kedze vecer uz ziadne auto tadial neislo a bol tam klud. Sice to bola dolina obklopena kopcami, cize uz vecer bola zima. V aute som si zlozil zadne sedadla a tak som sa mohol celkom skoro ulozit do spacaku a spat. Rano bol totiz plan sa presunut najprv autom na hlavnu stanicu v ruzomberku a potom uz autobusom s jednym prestupom (dedinka Jakub) do Harmanca.
Vecer som si zbalil bezecky batoh Inov8 race elite 8l na cestu. Kedze som nevedel, kolko toho zjem pocas prestavky na chate, zobral som si sest, 200g balikov vykostkovanych datli, 250g lieskovcov(tie na beh uz nikdy viac), Ironovi velku davku granuly a este nejake masove snacky, aby nemal iba granule, ale takisto doplnal energiu pocas celeho behu, ako ja. Do dvoch 0,5l flias som si rozrobil po 1,5 lyzic praskoveho napoja CocoHydro, ktory som sa rozhodol otestovat, pretoze by to mohla byt celkom vhodna prirodnejsia nahraska magneziovych tabliet na krce. Dalsie styri davky praskoveho cocohydra som si zabalil do sacku pre rozmiesanie pocas behu, alebo na chate. Pre istotu som si so sebou vzal aj dve tablety magnezia (500mg) a styri sodne tablety na zaludok. Obcas pocas behu, kedy do seba clovek dava tuhu stravu sa stava, ze zacne zaludok strajkovat a tak sodne tablety su zatial to najlepsie, co som na to nasiel. Ucinok sa dostavi so zapitim takmer okamzite, kedze ta tableta sa drobi velmi lahko. Okrem toho som mal este fotak,  celovku, nahradnu baterku do mobilu, kedze ten pouzivam aj ako mp3jku, Inov8 storm shield lahucku membranovu bundu na necas a jedno merino tricko na prezlecenie na chate. Teplota pocas celeho dna mala byt este nizka, tak som sa obliekol do dlheho. Hore dvojite merino a dole elastaky. Na hlavu som si z merino bufky urobil satku. V batohu som mal este pre istotu jednu merino ciapku a dvoje bezeckych rukavic(tenke/hrubsie). Toto som si zbalil pre pripad, ze by malo byt podobne zima, ako ked som isiel v zhruba rovnaky termin hrebenovku nizkych tatier s kamaratom Danom. Aj ked je pravda, ze tam sme turistikovali.

V noci som sa zobudil na to, ze aj v aute je neskutocna zima, takze som bol od druhej rana nuteny nastastovat auto. Nastastie mam splynovac, cize dopat na zivotne prostredie a moju penazenku to velky nemalo.
O 5am som sa zobudil mierne otapeny z toho premrznutia pred nastartovanim auta, no nie kazdy den su vianoce. Vypil som stavu z ananasa, prezliekol sa a vydal sa na cestu.
Na stanici som nastupil do skorsieho spoja, ako som mal, no to preto, lebo ma vodic uistil, ze mi zastavi v dedinke Jakub, aj ked tam normalne nema zastavku. V tej dedinke je dolezite, aby clovek vystupil na zastavke “Jakub, Novy svet II.”. Je to hned prva zastavka v dedine. Problem je, ze prestupny spoj do Harmanca ide az o hodinu nato, teda o 9am tusim. V dedine v sobotu v taku rannu hodinu nic otvorene nieje(mozno nizsie, no tam sa mi uz nechcelo ist), zato ak sa clovek po ceste vrati o 300m vyzsie, najde tam benzinku, kde si moze dat teply caj(automat/od obsluhy).
V harmanci som vystupil az na konecnej zastavke. Odtial je este potrebne zajst asi 250m po hlavnej ceste a v zakrute je uz odbocka na turisticku znacku veducu po lesnej uzkej asfaltke. Odtial zacina hrebenovka. Na zaciatku som si este pri hlavnej ceste daval dole bundu, balil ju do noveho batohu, ktory uz mam v novsom prevedeni a na testovanie. V tom pri mne zaparkovalo auto, z ktorej vysiel odo mna starsi parik. Trochu sme sa dali do reci, kedze som videl, ze sa prezuvaju do turistickych topanok. Ked si dobre pamatam, hovorili mi, ze idu na vrch Ostredok, co je najvyzsi vrch velkej fatry. Ja som im povedal, ze idem pre zmenu do ruzomberka. Ujo sa na mna pozrel a opytal sa ma, ze ci idem stopom, kedze sme stale boli pri hlavnej ceste. Ja na to, ze nie, ze si to idem zabehnut cez cely hreben. Tym som pobavil tento mily parik.

Po vybehu na hreben, kde popri asfaltke tiekol paradny kaskadovity potok s jednym kamennym vodopadom turisticka znacka presla na lesny chodnik a zacalo narocnejsie stupanie. Normalne by mi to nerobilo ziadne problemy, no zvykal som si na niekolko kilovy batoh, ktory ale sedel na tele, ako prilepeny. Sam som bol prekvapeny, ze tie flase na prednej casti batohu mi nijako zvlast nelietali.
Ked som sa dostaval pred vrchol hrebena, vyhlady zacinali byt paradne, ktore nad horskym hotelom kralova studna boli este paradnejsie. Pri prameni kralova studna som na chvilu zastal, aby som si doplnil vodu, kedze som nepredpokladal, ze nejaku na vrchole hrebena este najdem. (Az po chatu pod Borisovom ziadny pramen nieje, takze odporucam si tu nabrat vodu.) Pri prameni je jedna osamotena skala, konkretne Kralova skala, ktora ukazuje na jedinecnu krasu tejto hrebenovky.
Od pramena som pokracoval dalej po cervenej na vrch Krizna, kde je nejaka stanica. Tu som stretol prve skupinky turistov, no zaroven som videl aj turistov jednotlivcov, ktori s velkymi batohmi isli pravdepodobne velku cast, ak nie celu hrebenovku.
V tej casti boli este po trase snehove polia, kde si clovek s bezeckou obuvou zamoci ponozky. Odtial znacka pokracuje cez druhy najvyzsi vrch Frckov 1585 mnm, az na vrch Ostriedok 1592mnm. Potom to uz je viacmenej hore dole cez vrcholy, no vaznejsie stupanie je az zo sedla na vrch Ploska 1532mnm. Odtial je uz zbeh na chatu pod Borisovom. Ja som si este tento vrch Borisov vybehol(aspon co sa dalo, kedze v tej strmsej casti sa dost klzalo na blatistom terene) a po zbehu som sa rozlozil pred chatou, kde to poriadne zilo turistami. Okrem slovakov tam boli aj dve rodinky poliakov.
Na chate pod Borisovom ma hned prijemne prekvapil vludny pristup chatara a personalu. Uplne nieco ine, na co som zvyknuty z vysokych tatier(cest vynimkam).
Tu som zjedol nieco cez 100g lieskovcov, aby som zistil, ze tato kombinacia bude unosna. Samozrejme, ze tato kombinacia je hned ako prva nespravna a teda nekombinovat cukry s tukmi. Chcel som ale skusit, co to so mnou urobi. Urobilo to to, ze som stravil nejaky cas na zachode chaty pod Borisovom. Cize lepsie bude ostat pocas vykonu iba na jednoduchych cukroch. Ak som potom opat po hodine a pol presiel na datle, uz to bolo ovela lepsie. Co sa tyka coco hydra, dozvedel som sa o nom, ze vdaka tomu, ze do neho pridavaju aj trochu morskej soli, zanechava solne mapy na tricku. Popravde, jedine solne mapy, co som zbadal, boli na ramienkach od bezeckeho batohu. Co sa tyka vykonnosti, tak to chce dalsie testovanie pre plnohodnotny zaver, ci to pomaha proti krcom, alebo na vykonnost, alebo nie. Totiz v druhej casti som uz pocitoval mierne krce v zadnej casti stehien, takze som okrem cocohydra siahol aj po magneziovych tabletkach. Je ale mozne, ze to bolo sposobene aj tym, ze som v druhej casti pil o nieco menej vody, kvoli tomu, ze som na vodu natrafil az neskor.

Povodne som mal plan na chate ostat niekolko hodin, aby som nechal cas telu na zotavenie, no kedze ranny spoj skor neisiel, musel som si vystacit s 1,5h prestavkou. O druhej som uz musel vyrazit, kedze podla predbeznych vypoctov ma cakalo este 35km behu. Chatar mi povedal, ze turisticka znacka do ruzomberka ukazuje 9h pesej tury. Rozhodol som sa to zabehnut za styri. Teren uz taky narocny nemal byt a aj ked som mal v batohu celovku, nechcelo sa mi velmi behat v noci.
Na uvod som mal kvoli snehu vybehnut hore na vrchol kopca ploska, no ked som bol v druhej casti stupania na kopec, vsimol som si nie az tak hlboke stopy po chodniku mojim smerom, ktory traverzoval kopec Ploska. Rozhodol som sa vybrat aj napriek snehu tymto smerom, co bola zelena turisticka znacka veduca do sedla Ploskej. Odtial je krasny pohlad na podobne osamotene stojaci vrch Cierny kamen, ako tomu bolo na zaciatku hrebenovky s Kralovou skalou. Najlblizsie, ak pojdem na turistiku s noclahom na chate pod Borisovom, urcite si zajdem pofotit okolie z vrcholu tejto skaly. Od vrchu Krizna az po tuto cast su paradne vyhlady(pri dobrom pocasi) na tatry a hreben malej fatry. So zasnezenymi vrcholkami tychto pohori su vyhlady este krajsie.
Okolo Cierneho kamena vedie uz zelena turisticka znacka do sedla pod Ciernym kamenom. Odtial trasa ide peknym volnym terenom do rakytovskeho juzneho sedla, potom vystup na vrch Rakytov a opat dole do severneho rakytovskeho sedla. Dalej chodnik traverzuje kopce z lavej strany a zmiesane lesom a lukami som sa dostal po horsky hotel smrekovica. Tu som uz mal velmi malo vody, takze som dufal, ze si ju tu doplnim. Hotel smrekovica bol ale zatvoreny a nik nereagoval ani na zvonenie pri hlavnom vstupe. Pokracoval som teda dalej po chodniku na vojensku zotavovnu Smrekovica. Tu uz to zilo a tak som si na zachodoch pri recepcii nabral vodu. Keby som vedel, ze o 25m dalej za hotelom tecie pramen, tak by som ani nemusel zastavovat.
Od zotavovni je opat kratsie stupanie za ktorym som v dialke na chodniku zahliadol Hluchana. Ani som nevedel, ze tento vtak je taky velky. Hned som za nim poslal Irona, nech ho ide pozdravit. Hluchan sa tvaril urazene, ze ho vyrusujeme a ani neutekal. Kym ho Iron pri stekavom obliehani uzemnoval, stihol som urobit jednu rozmazanu fotku a jedno video na ktorom ale trosku nadavam, takze ho tu zverejnovat nebudem.

Pokracoval som v behu dalej po zelenej znacke, az som dobehol po Nizne Siprunske sedlo, kde som mal chvilu prebehnut po cervenej a nasledne po zelenej znacke na vrch Vtacnik, no tam znacenie na vrch Vtacnik na tabuli chybalo a kedze som nemal so sebou mapu, iba itenerar trasy, pokracoval som dalej po zelenej do sedla pod Sidorovom. Tu mi opat chybala mapa na lepsie sa zorientovanie. Po kratkom hladani som cervenu znacku veducu strmo do kopca Sidorovo nasiel. Tento nastup do kopca, kde je asi najtrmsie stupanie, ake som kedy doteraz zazil a to pocas celeho vystupu na vrchol. Osobne to zatial vidim na nebehatelny kopec. Plus s batohom a po 50km v nohach. Vysiel som si ho ale sviznym tempom, aby mi tep neklesol velmi nizko. Pocas vystupu uz pomaly zapadalo slnko za prilahle kopce. Hore na vrchole mi odmenou bola krasna vyliadka. Na pravej strane dole lezala historicka dedinka Vlkolinec abolo vidno aj parkovisko, kde som poslednu noc spal. Na lavej strane uz zacinalo mesto Ruzomberok. Chvilu som sa zdrzal, no kedze uz mi zacinala byt zima, vybral som sa dobehnut do ciela, ktory som si stanovil pri aute na hlavnej stanici. Z vrchu Sidorovo turisticka znacka hovori, ze na kalvariu to je 1:15h pesej turistiky. Mne to trvalo 20min, aj ked s vlnitym zaverom vrebena sa mi zdalo, ako keby som behal 45min. Zaverecny zbeh po luke na kalvariu uz bola pohoda. Opat som stretol kopu ludi, ktori boli na prechadzke. Odtial bol uz kratky zbeh do mesta k hypernove a odtial na hlavnu stanicu.
Pri aute som dal Ironovi nazrat a ked som mu uz v aute daval za hrst piskotov, bol tak unaveny, ze si ani jeden nevzal. Tak som mu ich polozil ku prednym labam. Ked som vychadzal z mesta a hladal LPG pumpu, vsimol som si, ze zaspal s hlavou na piskotoch. Takeho unaveneho som ho este nevidel. Pritom pocas behu nejavil ani tie najmensie znamky unavy.
Domov som to uz odsoferoval a vecer zbehol s kamosmi do golema na pivo. Jedno som vypil s chutou, no druhe do mna nejako neslo. Zaujimave, ako som si odvykol od pitia viacero piv po sebe.

Kedze svoje gps hodinky som mal v oprave, na tuto akciu som si pozical sportester s GPS od Beby. Jej garmin forerunner 220 je super lahky, velmi jednoducho sa ovlada a baterka vydrzala celkovo 10h (s este 13% zostatkom baterky). Nie ako uvadza vyrobca 8h. Pritom som mimo behov pouzival hodinky bez zapnuteho GPS. Myslim si, ze to je super volba pre menej narocnych bezcov na techniku. No pre bezcov, ktori behaju mimo kopcov s minimalnym prevysenim ani zlozitejsie hodinky podla mna netreba.

Trasa c.1 bola o nieco zlozitejsia s clenitym terenom, no zaroven s velmi peknymi vyhladmi, ktore tuto hrebenovku povysili za najkrajsiu na slovensku, aku som doteraz presiel. Ako je vidno v GPS zazneme, trasa mala 24,6km s nastupanymi 1905m a prebehnutie mi aj s fotenim, kde som cas casto nezastavoval trvalo necele 3h.

Trasa c.2 uz bola viac v lesnom prostredi, no zo zaciatku a ku koncu opat s krasnymi vyhladmi. Najviac mi ucaroval vystup na kopec Sirorovo a prekvapujuco krasne vyhlady z neho. Trasa mala 30.8km s nastupanymi 1551m a zabehol som ju aj s bludenim a fotenim za 4:02h. Celkovy cas bol o nieco dlhsi, kedze som mal dve zastavky na velkej v lese.

Celkovo tato hrebenovka je s prehladom prebehnutelna na jeden krat v kludnom, poznavacom tempe za 7h. Osobne som nebol po behu nejako extra unaveny, cim ale vdacim predovsetkym zimnej a jarnej bezeckej priprave v kopoch. Osobne som rad, ze som aspon na takej sportovej urovni, aby som bol schopny nieco take zabehnut a zaroven si uzit prirodu.

 Nastup na hrebenovku z Harmanca;

 Tesne pred kralovou studnou, pramen. V zadu je Kralova skala;

v Pozadi sa tyci Cierny kamen;

 vybeh na jeden kopce a z neho vyhlad do sedla a na kopec nasledujuci. Tym je krasna hrebenovka velkej fatry;

 Pohlad na vrchol…

 …spiatocny podlad z vrcholu do sedla;

 Tu som uz tento nasledujuci kopec nevybehol(aj ked som sa v tej chvili smial, ze opat dalsi kopec), kedze zelena znacka ho traverzovala po jeho lavej strane..

Nastvany Hlucháň;

Trosku nevyrazna znacka do stupania na vrch Sidorovo;

 Stupanie na vrch Sirorovo. Neviem kolko to mohlo byt stupnove stupanie, no malo silne metodicke ucinky pokorneho spravania;

 Zasluzene vyhlady z vrcholu Sidorovo;

 Nebojacny Iron sa “naklana” nad priepast;

Zaver hrebenovky. Odtial bol uz iba zbeh na luku nad kalvariou.

Posted in Uncategorized.

6 Comments

  1. Cau, premyslam nad foto kde mas flase na hrudi. Ten batoh nema take drziaky, vsak ?
    Dal si si tam nieco pridavne alebo sa mylim ?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *