Sobotnajsi solo nocny beh na kojsovku a spat. Ciel: 50km pod 5h

V piatok som si dal neplanovane volno, ked som zabudol, ze vecer som sa mal stretnut po dlhom case so starym kamaratom a tak som od cely den planovaneho vecerneho behu upustil. 
V sobotu rano som mal velke nutkanie ist si vyklusat nejakych 15km, no povedal som si, ze aj ked to dnes bude iba treningovych 50km, aj tak to bude v noci a o takom case v noci treba byt predsa len ostrazity a tu myslienku na ranny beh som pustil z hlavy. Cely den som sa viacmenej stravoval celkom tradicne, nezvysil som ovocne porcie, az na avokado, ktoreho som zjedol zo 2-3ks. Poobede trocha kultury v meste, kde sa konala celkom zaujimava akcia organizovana mestom po navsteve ktorej som sa rozhodol trochu si pospat, kedze po vcerajsom vecery som mal potrebu trochu dospat. Spal som asi 45min. Viac sa mi uz nepodarilo, aj ked plan bol iba o 15min dlhsi. Hodinu a pol pred desiatou hodinou vecer, na ktoru som si naplanoval start behu som si zacal pomaly pripravovat veci. Kedze sa mi minuli zasoby susenych bio datli a ja som si ich ani nebol cez den kupit, musel som sa uspokojit s troma lyzicami medu pre mna a pre psa. Hodlal som totiz behat dost na lahko.
Moj “gear” teda obsahoval nasledovne: 
-bezecka ultra ladvinka od Salomonu, starsi, asi 5r. model s dvoma 2,5dcl flasami s vodou a malou kapsickou na zips, do ktorej sa mi vosiel ten med rozdeleny do troch sackov po jednej lyzici a tenky maly mobil
-0,5l flasa s vodou
-celovka(s nie velmi dobitymi baterkami…)
-na zadnej casti pasu som mal pripevnenu odrazovy reflexny pasik s blikajucimi diodami(aby si ma po ceste nejaky polovnik nezmylil so zverou
-jeden balik papierovych servitiek pre pripad potreby(nastastie som nepotreboval vyuzit)
Oblecenie a obuv:
-kratke atleticke trenky 
-kratke, tenke merino tricko (to som mal po kamenny hrb iba za pasom 
-okolo pasa som mal zrolovanu nepremokavu tenku bundu pre pripad dazda (nepouzil som. Neprsalo)
-minimalisticke, uz dost znicene trailove boty
-salomon bezecka siltovka(ak by prsalo, tak nepada dazd do oci a tak sa clovek moze lepsie sustredit)
Nieco po desiatej som sa spolu s mojim vernym partakom Ironom vybral z bytu. Plan bol zabehnut minimalne po cajovnu “Katka” tesne pod kojsovou holou, kde je aj vydatny pramen, kedze o ziadnom inom od rakoczyho pramena pod jahodnou neviem. To bolo 25km. Cize plan je dat aspon 50km pod 5h v solo behu pri uplnej tme. Aj ked bol mesiac tu noc skoro v splne, cely den v okoli kosic prsalo a dazdove mraky boli po celu cestu, cize mesiac velmi viditelnost neulahcoval.
Prve kilometre sa mi isli celkom fajn, nestacil som sa cudovat, ako rychlo minam kopce, na ktorych sa mi pocas dna zda, ze ich idem celu vecnost. Tento fenomen sa dial celu cestu. Uplne ine je bezat oblubene trasy v noci. Po cervenej som sa dostal na bankov, kde bolo este zopar ludi, ktori opekali, ci uz len skor diskurovali pri ohni. Na kamennom hrbe som uz musel obliect tricko, kedze noc bola kvoli preslej burke a stalym mracnam na oblohe ovela chladnejsia. Pocit merino vlny bol fantasticky.
Zaujimave bolo sledovat, ako vyostrene zmysli v nocnom lese dodavaju telu ako keby neustaly prisun adrenalinu a vsetky kopce som zdolaval celkom s prehladom. Tento stav este zosilnoval pohotovostny (stlmeny) rezim celovej lampy, v ktorej som radsej setril baterky pre rychlejsi navrat, kde som uz potreboval mat zapnutu celovku v plnom rezime, aby som nezakopol o nejaku prekazku.
Pod jahodnou som sa zastavil prvy krat za 10km pri Rakoczyho prameni. Rychlo som doplnil vodu do flase, ktoru som uz mal z poly vypitu a dal prikaz Ironovi, aby sa napil, kedze on iba preskocil potok a siel dalej. Vedel som, ze to by bola klucova chyba, ak by sa nenapil, kedze dalsi pramen, co poznam, je az o 15km dalej na kojsovke.
Na jahodnej bola nejaka zabava, ci dokonca svadba. Hore lyziarskym svahom som sa trochu setril, kedze som uz az po jahodnu chcel vsetky kopce vybehnut. Nakoniec este predposledne, tiahle stupanie pred kaplnkou pri chate lajoska som este zo 15m vysliapol rychlou chodzou a uz zvysok kopcov som behal. Nad lajoskou na tom kopci, odkial je uz vyhlad zacal pofukovat trosku silnejsi vietor, no kedze som po chvili bol opat v lese, starosti mi nerobil. Dufal som ale, ze ten aspon rozfuka mraky a bude vidiet aspon pekny mesiac. Mozno nabuduce.
Dalsi usek cesty bol uz pekne zablateny a dost sa smykalo. To mi zacalo robit trochu starosti, kedze na spiatocnej ceste v tomto useku nebudem moct behat az tak rychlo, ako som planoval. Doteraz som zacul iba dva krat v lese zver, asi 15m od chodnika. No nic strasneho to nebolo. Akurat, ze Iron sa za nimi rozbehol, ako keby to mala byt jeho posledna vecera.
Cely cas som si drzal tempo nieco malo pod 6min/km. Nerobil som si s tym starosti, kedze som vedel, ze to dobehnem na spiatocnej ceste a aj keby nie, stale to je v limite. Od jahodnej vyzsie som vypil za 10km celu 0,5l flasu vody a tak som na poslednych 5km busem doplnit 0,5l flasu s tou vodou, ktoru som mal v zasobe na bezeckom pase, cize 2×0,25l flasky. Vypil som iba jednu z nich a poslednu som si setril pre pripad, ak by nahodou pramen na kojsovke netiekol a ja by som sa musel vratit 15km spat k poslednemu pramenu.
Tym, ze bola hore burka, trava popri uzkom chodniku bola mokra a behom chvile som mal bazen v topankach, no na to som celkom zvyknuty. No trochu viac mi zdvihlo adrenalin, ked pred poslednym stupanim k cajovni mi na chodniku vdaka dazdu krizili cestu konare s mokrym listim, ktore mi behom par sekund uplne zmocili tricko. Po chvili ale merino nesklamalo a aj ked bolo mokre, vonku fukalo, aj tak prijemne hrialo.
Posledny svah pod cajovnou som si viacmenej vysliapal sviznym tempom, kedze hore uz bolo pomerne chladnejsie, aj ked stale v norme unosnosti. Pri prameni som nacal prvy sacok s jednom lyzicou medu. Rozdelil som sa na poly s Ironom. Vylial som vodu z poslednej 0,25l flase a vsetky tri som doplnil cerstvou z pramena. Rozhodoval som sa, ci este vybehnut ten kilometer a pol na vrchol kojsovky, no kedze uz som mal na hodinkach 2:37h, rozhodol som sa radsej pre spiatocnu cestu a tych 100 vyskovych metrov so ozelel. 
Na spiatocnej ceste som mal prve kilometre cas okolo 5:30/km, co bolo tak minutu pozadu za planovanym spiatocnym tempom. Este zbeh z toho blatisteho kopca pod vysielacom bol spomaleny, no nad chatou lajoska som sa uz rezbehol a drzal tempo cca 5min/km. Zaujimave, ze cez den by som urcite behal aspon o pol minutu rychlejsie, no za svetla mojej petzel celovky sa mi islo dost mizerne. Musim si na septembrove 100km horske ultraky zabezpecit model s lepsou svietivostou. Od lajosky som uz poznal teren skoro po slepiacky a hned sa mi bezalo ovela komfortnejsie. 
Jahodnu som zbehol po svahu dole. Zabava na hoteli uz utichala, predsa uz boli dve hodiny rano. Pri zbehu z jahodnej po zltej znacke k pramenu, asi 0,5km od jahodnej som 5m odo mna po pravej strany zacul a zabal zviera. Ked som posvietil tym smerom, akurat jeden mlady diviak, ten, ktory sa splasil odbehol a druhy stal nehybne nedaleko odo mna. Iron, ktory cely cas behal 5m predo mnou si nicoho nevsimol. Asi uz mal plne zuby behu. Trosku som na neho zato zaganil, no ani sme nezastavili a bezali sme dalej. Tep sa o chvilu ukludnil na prevadzkovu uroven a po kratkej, asi 60sek pauze pri Rakoczyho prameni(kde som sa rozdelil s Ironom o druhy medovy sacok, kedze som uz pocitoval trochu hlad) sme pokracovali uz v rovnomernejsom tempe dalej. Stale som sa snazil zrychlovat, no ak som zrychlil, tak som pre slabe svetlo celovky (casto viditelnost zmensovala hmla) som musel opat spomalit na cca 5min/km.
Ked som minal bankov, chvilu som zavahal, ci sa nepustit po poli smerom k jazdiarnam, no chcel som mat cisty cas rovnakej trasy, takze som od toho upustil a pokracoval som po cervenej znacke dole do cermela. Tento usek sa mi z celej cesty zdal najdlhsi. Mozno preto, ze uz mi zacinalo slabnut svetlo na celovke a chcel som sa co najskor dostat do cermela pod svetlo poulicnych lamp. Podarilo sa nam to v celkom slusnom case, ked zoberiem do uvahy to slabe svetlo. Posledny kilometer a pol som si to uz uzival. Nedaleko OC Merkur som uz zavolal priatelke Beatke, s ktorou som uz bol vopred dohodnuty, ze mi pride otvorit dvere, aby som nemusel zbytocne so sebou tahat kluce.
Po dobehnuti som hodil vsetky veci do pracky, dal si jedneho plznika a po sprche som zjedol plnu misu cerveneho melona. Svaly na nohach ma pocas celeho behu a ani teraz vobec neboleli. Akurat, co som pri zbehoch po lukach zo dva krat zle stupil a trochu to zabolelo v clenku, no bez ziadneho nasledku. Vidno, ze uz slachy okolo clenka clenok drzia dost solidne.
Pockal som asi hodinu, kym sa mi telo prepne do mimotreningoveho rezimu a isiel som o 4am spat.
Rano som vstal o 9am. Nohy ma vobec neboleli, aj ked som si na noc dal na nohy kompresne regeneracne podkolienky. Po zobudeni som zjedol dalsi melon, neskor ceresne.  Na obed sme isli s Beatkou k vode. So sebou sme mali v termoske cerstvo odstaveny ananas a z trhu kupeny hrasok. Planoval som vecerny beh, no po navrate domov zacala dost silna burka a tak som ostatal doma, kde sme si pripravili dost vydatny salat s poslednou raw chilli paprickou, co som este mal v chladnicke a nasledne sme do vecera bastili ovocie. Podvecer som este nas najoblubenejsi cerstvo odstaveny ovocny drink z bananov a trochu jablka. Popri vecernom filme som este dojedol zeleninu s jednym avokadom.
Tu je TRASA zaznamenana mojim bezeckym GPSkom. Celko pocet kilometrov bol teda 49,84km s nastupanou vyskou 1414m za celkovy cas 4:53h. S casom som celkom spokojny, kedze som dodrzal stanoveny limit.
Posted in Uncategorized.

5 Comments

  1. Som velmi rad ze som natrafil na tento blog. Pre mna velmi inspirujuce a motivujuce citanie. Používaš med namiesto gélov? Aké iné prírodné zdroje energie používaš počas behu? Sušené ovocie alebo niečo podobné?

    • Som rad, ze sa citanie paci Robo. No uz koncim stvrty mesiac na fruitarianstve, kde jem iba ovocie a niektore druhy zeleniny. Na mesiace, kedy je teplo sa mi zatial najlepsie osvedcili susene bio datle, na ktorych viem behat dlho a potom med. Ine moznosti velmi nemam, kedze chcem ostat pri co najjednoduhsej forme fruitarianskej stravy(tu sice med nepatri, no je mi to jedno…toho sa nevzdam. Ma az prilis dobre vlastnosti). Tento tyzden sa chystam napisat dlhsi clanok o fruitarianstve, tak “stay tuned” a tam na tvoje otazky zodpoviem obsirnejsie.

  2. Henry, Robo, pridite niekedy naraz na nasu akciu a zoznamim vas, ak sa nepoznate 🙂 Robo v poslednom case statocne chodi na treningy aj skolu.

    Inak, Henry, super beh aj vynikajuci vykon, ako je pri Tebe uz zvykom.

    Akurat, myslim, ze aj na Lajoske je voda. Tak napravo od luky, par metrov, je tam aj chodnicek. Teda, pil som z toho naposledy par rokov dozadu, takze neviem, v akom stave to je a ci to vobec este tecie.

  3. Ďakujem za odpoveď. Teším sa na ten ďalší članok. Niekedy by som sa aj rád osobne stretol, keďže som z Košíc. Chodím behávať so psom. Zatial max. 20 km, ale postupne sa snad vypracujeme na dlhšie behy.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *