Sobotnajsi pretek “Beh na chatu pri zelenom plese”

Rano po mna o siedmej prisiel novy kamarat Matej autom a isli sme este po Mata Kovala a mohli sme vyrazit smer tatry.
Vecer pred behom som neodolal a ochutnal som jednu vacsiu stiplavu papriku…stala ma dve odbehnutia do lesa, no nastastie este pred startom 🙂 
Start bol pri asfaltke hlavnej cesty a behalo sa az ku chate pri zelenom plese, teda Brncalke. Trat mala 7,7km, konecne aj podla mojho GPS a prevysenie nieco cez 600m, cize celkom pohodove stupanie. Co bolo ale hned citit, tak to bola nadmorska vyska, aj ked nic prevratne, no predsa len su to tatry. Po registracii vraj vyse 350 ucastnikov sme sa postavili na start. Na starte som spoznal aj slovenskych triatlonistov Filipa Kristla a Pala Simka, ktory tam bol viacmenej rekreacne, ako mi v cieli povedal.
Odstartovane! Prve metre som isiel asi za min. 50timi ludmi, ktori predo mnou virili prach a mal som pocit, ako keby som bol niekde v bani. Rohodol som sa teda uz nastupit po prvych metroch a obehnut co najvacsiu skupinu ludi. Po 1,5km sa to uz pomerne poriedilo. Mato sa ma drzal ako kliest. Oproti rannej zatiahnutej oblohe, teraz prazilo slnko a zacinalo byt v tricku dost teplo, tak som sa rozhodol tricko zobliect a odlozit si ho za pas trenirok. Bola to super volba, kedze v posledny rok behavam v teplejsich dnoch vylucne bez neho a citim obrovsky rozdiel. Odvtedy som sa ovela menej potil a nepotreboval som tolko vody. No ta po tych uvodnych kilometroch v prachu padla na obcerstvovacke naozaj vhod. Odpil som si ale len malo, lebo hned za nou, teda za mostom bolo uz stupanie a to som chcel vyuzit na dalsie utok na obehnutie bezcov predo mnou. Nechtiac som sa ale striasol Mata, ktory trochu na obcerstvovacke zavahal a nestihol sa uz na mna dostiahnut. Planoval som potiahnut beh spolu s nim a v poslednych dvoch kilometroch pridat a zmerat vzajomne sily. Nabuduce. Predo mnou som uz mal na dosah triatlonistu Filipa, ktoreho som si dal za ciel pred cielom obehnut, no ked som videl, ze to bud tiez isiel volne, alebo nevladal, tak som ho obehol a pokracoval v stihani bezcov predo mnou. Pri tak malom stupani som sa cudoval, ako je mozne, ze neviem behat lepsie, ako 5min/km, no v cieli som sa nad tym zamyslel a asi to bolo nadmorskou vyskou. Urcite budem v buducnosti v tatrach absolvovat nejake treningove bezecke kempy, aby som roztiahol este viac pluca a posunul laktatove hranice.
Ked uz sa zacala trat pomali vyrovnavat, tak som si v priatelnej dialke vsimol chatu brncalku a vedel som, ze tu je cas zacat naozaj pridavat. Bol to napad aj bezca predo mnou za ktorym som behal posledny kilometer a ten pridal natolko, ze kym som sa zdohadal, bol uz odo mna daleko a nestacil som sa na neho dotiahnut. Kilometer pred cielom som obiehal prvu zenu, ktora evidentne zaciatok prepalila, kedze isla dost volnym tempom. Ta sa ale po suboji s inym bezcom v cieli dostala v poradi za mnou.
Do ciela som dobehol v case nieco pod 41:30min na 19. mieste a v kategorii vraj na 14. Dokaz na 0:18sek:  VIDEO
V cieli sa podaval iontak, ktory mi hned vtesnali do ruky. Ked som sa z neho napil a iontak som nalial do ust, tak som hned pocitil pachut chemie a vsetok som vyplul a radsej som si isiel do vyvezeneho ruksaku po termosku, kde som mal odstavene jablko. K tomu som si este zjedol dva banany.
Po asi polhodke-hodke sme sa styria ucasnici zajazdu (na brncalke totiz spal Miki) sme sa rozhodli este vybehnut na Jahnaci stit, ktory je po zltej znacke tusim nad chatou. Tychto 2,6km mi trvalo 46min. Isiel som to dost naplno, nezastavoval som a na chrbte som este mal svoj maly bezecky batoh s bundou a termoskou s jablkovou stavou a s styroma bananmi. Co sa dalo, tak som behal, inac som to isiel dost rychlou chodzou, kedze nadmorska vyska mi uz nedovolila behat ostre stupania, kde som casto isiel stvornozky. Povodne som sa obaval snehu, no hore po jahnaci boli iba v sedle, ci co tam je zo tri snehove polia a hore v pohode. Kedze som behal pretek v NB minimus zero s dost zodretou podrazkou, tak som sa najviac obaval prave snehu pri tomto vystupe. No bolo to v pohode. Hore na jahnacom bolo tolko much, ze som sa tam zdrzal asi len 15sekund a zisiel som o par metrov nizsie, kde som si dal dva banany a trochu jablkovej stavy a kochal sa horami. Pocasie bolo na jednej strane hmliste, ze nebolo nic vidiet, no tam, kde som sedel bolo v smere chodnika celkom pekne. Po 10min som zbehol dole, no aj ten zbeh, mi trval okolo 40min. Cize v tych minimusoch to nebol jednoduchy teren. 
Bez zranenia som prisiel opat na brncalku a asi za 15-20min zacalo vyhodnotenie pretekov. Boli sme prekvapeni, kolko kategorii bolo zaradenych do vyhodnotenia. Snad to boli vsetky, co existuju 😀 Po vyhodnoteni sme spolu s vacsinou pretekarov odisli z brncalky a ja s Matom (Miki ostal o noc dlhsie a Matej uz zbehol pred nami) sme sa behom pustili dole na start. Pri tom zbehu som uz pri unavenych chodidlach z fakt minimalistickych NB zbehaval velmi opatrne, kedze tie ostre kamene sa mi uz zacali seriozne zapichavat do chodidiel.
Dole pri starte som hodil este rychlu akoze sprchu v potoku a vyrazili sme do KE. Po ceste domov sme dali este zdravotne pivko na benzinke, kde sme uzivali prudenie endorfinov a rozoberali sme kadejaky temy.
Celkovo sa mi tento den velmi ratal, kedze na brncalke som este nikdy nebol, pretek sa mi pacil, aj ked bol uz na moj vkus a treningove pomery dost kratky. Atmosfera ludi na preteku, ci organizatorov bola skvela. Predbezne vysledky boli na super prehladnej grafike ukazovane na televizore pred vchodom na brncalku. V cieli sa podavalo pivo a gulas, no ten som hned prvym, ktori mali zaujem ho odo mna zobrat, daroval a ostal som iba pri tom pive.
Celkovo aj s vystupom na jahnaci stit a bezeckym zostupom az po asfaltku sme dnes absolvovali nieco cez 20km, co mi dost sadlo k tyzdennemu cielu zabehnut 150km.
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *