Sobota: off Nedela: 16km s kamosom v Banskom +Bonus: Bezecka statistika roku 2013 a 2012; Moje dojmy z knihy “Finding ultra”

Sobota: 
Povodne dnes som mal ist s kamosom skory ranny terenny bike na jahodnu a spat, no kedze vcera sme to museli pre kamosove rodinne povinnosti zrusit, samemu sa mi na bike nechcelo a nasledny beh som vdaka ponocovaniu tiez vypustil. 
Asi to tak bolo aj dobre, kedze zajtra ma este cakal dohodnuty beh s kamosmi Misom a Romanom v Banskom. Tak som si vybral jeden volny treningovy den na dnes.
Nedela:
Rano po prebudeni som uz autom uhanal do Banskeho ku Misovi. Ked som sa tam isiel auto, tak na herlanskom sedle bol uplne iny svet. Namrazou a snehom pokryte stromy, cesta ako niekde v rusku (lad a sneh) mi naznacovali, ze dnes to bude skvely beh. 
Nakoniec sme si isli zabehat iba s Misom. Dnes som skusil na beh zobrat kamosov hrudny pas od Polaru, na ktory sedi cip z mojho Garminu. Moj hrudny pas ukazuje pocas behu dost velke nezmysli a tak som isiel otestovat, ci to je nim, alebo cipom. Hrudny pas od Polaru meral tep paradne a tak este zajtra dam jeden maly testik na znamej trase, aby som mal lepsi zaber v merani.
Beh bol po miestnych kopcekoch, ktory sme zacali trasou do kopca po asfaltke, kde sa bezi aj paradny beh do vrchu Banske-Mlacky, ktory aj Miso organizuje a ktoremu som prislubil moju a Bebinu ucast na najblizsom rocniku. Okrem ineho sa tam bezi este aj Bancanska 10tka a bike casovka do vrchu. Dnes som sa taktiez dozvedel, ze existuje aj specialna cena pre najlepsieho z ucastnikov vsetkych troch pretekov v dany rocnik. 
Pocas behu sme mali moznost vidiet parik jelenic. Samozrejme Miso je o niekolko tied lepsi bezec, ako ja, tak som musel miestami krotit tempo, aj ked nakoniec sme s tymi nastupanymi 488m mali celkom normalnu priemerku.
Celkovo to bolo dnes nieco malo cez 16km s nastupanou vyskou 488m a priemerkou 5:28min/km.
Je uz skoro koniec roka a kedze vtedy budem trenovat uz na kostarike, rozhodol som sa uz pozriet na statistiku uz o nieco skor:
Minuly rok som som toho vela nenabehal, ako som pozeral, no zacinal som pred letom s minimalistickym behom vo five fingersoch a tak si to vybralo trosku viac regeneracneho volna.
Nakoniec som sa ale dostal na jesen aj na ultra vzdialenosti uz stylom behu cez spicku, takze celkom ma potesilo, ako som rychlo postupoval. Vtedajsich 56km s asi 2000m nastupanymi som dal uz bez pretazenych achiloviek a lytok.
Tento rok som pri aktivnejsom treningu na ultra preteky zdvojnasobil celkovy pocet behov, aj ked mal som celkom dost slabych mesiacov. Hlavne v zime, co bola chyba. Zaroven ma ale tesi celkova nastupana vyska, ktoru som skoro ztrojnasobil oproti minulemu roku. 
Ked mi budu hviezdy naklonene, tak nasledujuci rok zdvojnasobim vyskove metre a ztrojnasobim pocet odbehnutych behov. 

Kniha Finding ultra od Richa Rolla:
Od kamarata som si pozical tuto knihu, kedze ma zaujimalo, ako zacal trenovat 40rocny clovek s 20kg nadvahou a tesne pred infarktom na triatlonove preteky ultraman. Musim povedat, ze velke percento na tom, ze som sa vobec pustil do tejto knizky malo zistenie, ze tento zlovek presiel pred zacatim treningu na takmer komplet vegansku stravu. Vedel som, ze vela pre mna vhodnych informacii o stravovani v tomto diele nanajdem, no tesil som sa na ten pribeh o treningu a samotnom preteku, ktory Rich absolvoval.
Kniha je pisana celkom prehladne, kde uvod tvoria viacmenej jeho memoare, jadro samotny prechod na vegansku stravu, trening a preteky a zaver tvoria rozne uzitotocne informacia nielen pre veganov. 
Mna osobne neskutocne zaujal tie spiritualne pocity, ktore pocitoval pri tazkych treningoch, ci tazkych chvilach na preteku. Vo vela pripadoch som sa v knizke nasiel a pomohla mi pozerat sa na na vsetko o nieco zretelnejsie, takze pre mna osobne ma knizka velmi velky osobny a treningovy prinost. Dokonca aj z casti o veganstve som si zobral zopar uzitocnych informacii. 
Nechcem pisat viac o tejto knihe, kedze by som nerad pokazil  Richovi predajnost, no ako som uz nacrtol vyzsie, kniha urcite stoji za precitanie. Ja si ju zaradujem na cestne miesto vedla knihy Born to run. Verim, ze raz tam pridam aj knihu “Jedz a behaj” od Scotta Jureka o ktorej som pocul iba same superlativa.
Posted in Uncategorized.

One Comment

  1. Eat and Run je zatial najlepsia kniha o behani aku som cital. Scott je neskutocne skromny a nezistny clovek. (moj nazor)

    Finding Ultra som cital tiez. Kniha je dobra, ale dost vela tam rozmazava ten uvod, ako studoval, chlastal a flakal vsetko. Ale chapem to, v dobe ked kniha vznikala, tak jeho kariera bola velmi mlada, takze nemal velmi o com pisat.

    Kazda vego-beho kniha je prinos 🙂

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *