Prvy 100km ultrak v polskej Krynici. Enjoy!

V piatok sme sa v zostave Beba, Jarka, otec a ja vybrali do polskej Krynice, kde sme sa ubytovali v rodinnom hoteli Wysoka, ktory sa nachadza cca kilometer od startu. Po zlozeni veci na izbe sme sa uz ponahlali do expa, kde som si mal vyzdvihnut startove cislo. Kedze moja platba za startovne odisla dost neskoro, este nemali v hlavnom pocitaci poznacenu uhradu startovneho, tak som musel preukazovat zaplatenie startovneho cez internet banking s cim mi pomohol brat Gerhard na dialku. Nakoniec mi dali startove cislo 1038, co bol celkovy pocet pretekarov startujucich na troch tratiach 100km okruhu: 36km trat, 66km trat a 100km trat. 
Beba chcela dnes ist behat night run v kosiciach, no kedze tu bola so mnou a najvacsi bezecky festival v poslku mal akurat v tento den takisto night run so startom o 10:30pm, registrovala sa teda aj ona. Rozdiel v night rune tu v Krynici bol v tom, ze to bolo v horskom mestecku na cerstvom vzduchu a s dost velkym, cca 150m prevysenim. Inac trat mala 7km.
Po prevzati cisla som sa mal presunut do haly, kde mal byt vyklad trate. Pri informaciach som sa dozvedel, ze to je v hokejovom stadione, vzdialenom od expa asi dva kilometre. Po ceste som zacul jeden parik, ako si hovori nieco v zmysle: “Podme za nim, jemu ta baba(na informaciach) ukazovala, kde to je.” a ked som sa k nim prihovoril, tak som zistil, ze su to slovaci. Po chvili sme sa zoznamili a boli to Ada a Fero Kanovci. Fero isiel behat takisto 100km trat, no narozdiel odo mna, on uz so stovkami mal skusenosti. Spolu sme kracali az na na stadion, vypoculi sme si vyklad trate, ktory som uz aj tak cital niekolko krat v propoziciach na stranke a potom sme sa vratili spolu spat do centra, kde sme sa rozlucili. Isiel som najst svoj tim do nedalekej restiky, kde som si dal jednu zdravotnu polsku palenku(kedze vonku uz bola riadna zima) a potom sme sa pobrali na spat hotel.
Nasledovalo vybalenie potrebnych veci na pretek a kedze sa uz riadne ochladilo (bolo okolo 8°C), rozhodoval som sa, ci by nebolo dobre si na seba obliect dlhe bezecke elastaky. 
Medzitym Beba odisla na start Night runu, jej prveho bezeckeho preteku v zivote! O hodinku sa vratila cela stastna, no uzimena. Z toho vybalovania som jej zabudol dat celovku, ktoru som mal pre nu specialne prichystanu, no vraj aj napriek tomu, ze behali do neosvetleneho kopca, tak sa to dalo bez vlastnej celovky zvladnut. Pre informaciu, Beba bezi v treningoch do 10km trate s malym prevysenim a hned si dala na uvod taky technickejsi pretek. 
Priprava na pretek:
Poslednych par dni pred pretekom som sa pripravoval v uzasnom prostredi NT v Hoteli Mikulasska chata s wellnessom v Jasnej. Touto cestou sa chcem podakovat Hotelu, za umoznenie tejto zaverecnej pripravy  a celemu personalu za super chvile. Urcite sa v zime k Vam opat vratim. 
Pri vybalovani veci na hoteli v krynici som zistil, ze som zabudol na niektore detaily vybavy, no vsetko hlavne som so sebou mal, takze bol cas si ist lahnut a po zobudeni sa rozhodnut, ci si pod tricko zoberiem este dlhe merino tricko.
Na beh som sa rozhodol pouzit topanky od firmy Inov8, konkretne model Roclite 243, ktore mi poskytla vyborna kosicka (nie len)kaviaren Cafe la liberte na Letnej 45. v Kosiciach a ktore som pozhanal z vyborneho eshopu minimalistickych topanok s ludskym pristupom: Behnaboso.sk. Dakujem! Tieto topanky maju maksiu podrazku, ako napriklad model Roclite, no zaroven maju lepsiu trakciu na travnatejsich povrchoch. Cize preto som si vybral takyto kompromis na tento pretek.
Isiel som spat o polnoci a aj napriek tomu, ze som mal budik nastaveny na 3am, uz o 1:45am som sa hrabal v telefone a pozeral som predpoved pocasia na rano a den. Podla nej v Krynici malo byt rano 5°C, no cez den mala teplota vybehnut az na 20°C, co ma presvedcilo o tom, ze si na seba obleciem trenky a pod tricko si dam iba tenke merino tricko s dlhymi rukavmi. Tu som si chcel povedne z domu zobrat cyklisticke rukavniky, ktore by som pri obcerstvovacke v Rytre zo seba zobliekol a tak by som sa zbytocne neprehrial.
Hold, ostali doma, takze novy plan bol taky, ze ak mi moj tim na obcerstvovacke 66. km podaju balik datli, rychlo si vyzleciem spodne dlhe merino tricko a zvysok uz pojdem iba v kratkom. 
Co sa tyka jedla, tak v piatok som az na balik datli uz nic tuhe dokopy nejedol, iba som vypil asi 4,5l stiav zo sliviek, ananasu a grepu. Vecer este dva, ci tri banany. Hodku pred behom som zjedol asi 350g hrozna. 
So sebou som mal zbalene dva 200g baliky datli bez kostky. Baliky som uz mal dopredu otvorene, no mal som ich v zadnom bedernom bezeckom vrecku, odkial sa mi vyzerali dost komplikovane. Nabuduce vezmem aj predny bederny bezecky pas s malym vreckom na jeden balik datli, odkial k nim budem mat ovela lahsi pristup. Dalsi, teda treti balik datli mi mali podat na 66. km pri obcerstvovacke.
Dalsia podstatna vec, ktoru som mal so sebou boli 500mg horcikove tabletky proti krcom, ktore som vyskusal v tatrach, kde po cca 5h behu som uz dostaval do noh krce a ktore pre mna ucinkuju na jednotku. Tie som mal zabalene v dvoch balikoch po dve a tri kusy. 
S kratkym spankom a vyskovymi metrami som vedel, ze budem potrebovat aj nejaku mentalnu a fyzicku vzpruhu v podobe kofeinu, tak na tento ucel mi celkom dobre sedi Shleha od Nutrendu. Tych som si so sebou vzal po tri kusy a mal som ich v plane vyuzit az po prvom stanovisku v Rytre, co bol 36. km.
Povinna vybava bola mapka trate, cize tu som naskladal do ladvinky pod flasu tiez. 
Dalsiu vybavu, ktoru som mal so sebou som odfotil vsetko na jednom mieste, takze to detailnejsie popisem ku obrazku nizsie.
Start preteku:
Tak o 3:30am som sa vybral na start. Po ceste som si hned obliekol windstoperku, kedze ranny chlad bol ihned cititi. Rozdiel oproti minulemu roku bol v tom, ze nefukalo. 
Na starte som sa stretol s Ferom a Adou. Trochu sme pokecali a potom som sa presunul co najblizsie k cielovej paske. Bol som asi v tretom rade, takze to mi davalo celkom dobru vychodziu poziciu. Tu som uz mrzol, kedze do startu ostavalo este 15min a ja som uz mal windstoperku zrolovanu a zaviazanu okolo pasa. 
START! 564 bezcov a bezkin vybehlo. Po kratkej tlacenici som sa pozvolna dostal za celnu skupinku favoritov, alebo skor velkych blaznov, kedze po kilometri s miernym klesanim mi gps ukazal tempo 4:05min/km a to som uz nejakych 300m zvolnoval, kedze som nemal chut po kilometri a pol zacat behat do prudkeho kopca zbytocne zakysleny. Snazil som sa ich este pred vybehom do kopca spocitat a vyslo mi, ze som cca na 18. mieste. Vedel som, ze s planom to zabehnut pod 10h nema zmysel nahanat tu skupinku bezcov teraz na zaciatku, kedze je zrejme, ze z nich su max. traja borci, ktory su o triedu lepsi a ti pojdu pod 9h. Cize z toho my logicky vyslo, ze zvysok tej skupinky postupne odpadne pre zle rozlozenie sil. Predsa len to bol beh na 100km a nie na 36km. Drzal som sa planu ist prvych 50km v relativne volnom priemernom tempe do 5:45min/km a potom sa snazit trochu zrychlit. 
Prvy, cca 2,5km prudsi kopec sa mi isiel celkom dobre. Roztiahli sa mi pluca a po vrchol som este zopar bezcov obehol. Potom nasledovalo prudsie klesanie do nejakeho maleho lyziarskeho strediska, ci dedinky a odtial uz 7km vybeh na vrch Krinicka Javorina (1114mnm). Pocas behu na tento vrchol ma dobehli dvaja bezci, ktori mali podobne tempo, ako ja, no ked som si po dalsom kilometri uvedomil, ze bezime do kopca v tempe pod 6min/km, rozhodol som sa este zvolnit a ich som nechal pokracovat dalej. Vedel som, ze mi staci v kopcoch udrzat tempo kludne aj 7min/km a na naslednych zbehoch okolo 5min/km, aby som tu stratu vyrovnal. Urcite som sa nechcel odrovnat hned na uvodnom dlhsom stupani. 
Po hodine behu som si povedal, ze parada, uz iba 9h a mam to. Zaroven som zjedol asi sest datli, ktore som sa snazil co najviac pozut a zapit vodou. Nasledne sa kazdych 30min snazit ziest zopar dalsich datli. Mal som to vyskusane z treningov a fungovalo mi to. 
Od vrcholu to uz bolo striedanie malych, kratsich vybehov a zbehov, kde ma zrazu este pod nocnou oblohou a to v tmavom lese obehol jeden dost rychlo beziaci bezec bez svetla! Myslel som, ze sa mi to iba zda a tak som sa neubranil smiechu 😀 Najprv som si myslel, ze bude bezat predo mnou, aby nieco videl aspon zo svetla mojej celovky, no po chvili este zrychlil a uz som ho viac nevidel…snad nasiel tu spravnu cestu a nebezal na slovensko. 
Opat ma dobehol dalsi bezec, ktory mal obuty ten isty model minimalistickych inov8tov, no ten blazon v nich behal cez patu…uprimne mi je jeho klbov a chrbtice luto. No vyzeral mlado, tak sa snad este pred totalnou destrukciou klbov pouci.
Po nejakom cas som sa dostal na 22.km k prvej obcerstvovacke, ktoru som prebehol, kedze som mal este jednu plnu flasu vody, ktora mi do dalsej obcerstvovacky na 36. km bohate postaci. 
Pri zbehu do Rytra uz bolo vidno pomaly vychadzajuce slnko. Tu chvilu som si vychutnal pri prvej polminutovej zastavke na curanie. 
Do rytra(36.km) som zbehol za 3:14h uvolneny a skoro ako by som ani doteraz nebehal. Bolo to o 10min rychlejsie, ako minuly rok, kedy som behal iba tuto vzdialenost a kedy som skoncil na 4. mieste, no zato dost zniceny.
Pri doplnani oboch flias s vodou som hned narazil na najvacsiu a asi jedinu chybu od usporiadatelov preteku. Na obcerstvovacke bol na na pitie navyber iont, caj, alebo jemne perliva voda! Kyslicnik uhlicity sposobuje napriklad to, ze vo flasi vam zacne voda bublinkovat a pod tlakom sa uzaver povytiahne a zacne sa voda postupne vylievat, no zaroven je bublinkova voda pre bezcov pocas behu uplne nevhodna kvoli roznym tazkostiam, ktore sposobuje…zaludocnu distabilizaciu, nafuknutie brucha a pod. Vsetko to sa stalo samozrejme aj mne. No nebudem predbiehat.
Zaroven som zistil, ze som nezjedol ani 150g datli a aj napriek sile som sa zacinal obavat, ze ak nezvysim prijem cukrov, tak to moze byt ku koncu preteku dost narocne. 
Za rytrom od 39. km malo zacat doteraz najprudsie stupanie k utulni, kde bola dalsia obcertvovacka, tak som vypil prvu shlehu este v rytre a po asi 2min zastavke v rytre som pokracoval k tejto vyzve. 
Shleha zacala ucinkovat asi kilometer pred pruhkym stupanim a tak som v kopci lahko striasol skupinku troch bezcov. Toto stupanie som po prvy krat v tomto preteku cele odchodil, kedze to bolo stupanie ako po prudkej lyziarskej zjazdovke. Postupne som videl, ako mi pri najprudsom kilometri, ktory som cely odchodil za 10:21min/km, rychlo pribudaju sekundy na celkovom priemernom tempe. Este v rytre som mal priemerku niekde okolo 5:28min/km, no teraz uz bola niekde okolo 5:45min/km a rychlo isla hore…Vedel som, ze to behat proste este nemozem, kedze ma cakaju este brutalnejsie stupania a to uz v teplom slnecnom pocasi. V tomto kopci som zacinal prvy krat citit mierny nabeh krcov, no povedal som si, ze este s magneziom pockam a dam si ho az po 4:30h behu. Mal som uz za sebou maratonsku vzdialenost a povedal som si, ze to oslavim prvou horcikovou tabletkou proti krcom. Pocas dalsieho stupania som uz pri prudsich stupaniach striedal beh s rychlou chodzou, aby som usetril co najviac sil. Celkom to fungovalo, kedze priemerka na km bola okolo 7-8min/km a velmi som sa nevzdaloval od dvoch madarskych bezcov, ktori ma obehli a vsetky kopce behali. Klesania boli casto kameniste, ci plne korenov stromov o ktore nebol problem zakopnut a tak som radsej dbal na nizsie tempo, no za kazdu cenu sa vyhnut padu. Stale som pil uz bublinkovu vodu, po ktorej do mna islo este menej jedla a pomaly som zacal mat problemy so zaludkom a nafuknutym bruchom. 
Na tretej obcestvovacke na 45. km pri utulni mali nastastie aj cistu vodu, ktoru mi doplnil chlapik automaticky do oboch flias popri tom, co som jedol kusok banana a za hrst susenych hrozienok. Bolo to fajn, kedze mi to usetrilo cas. Odtial som uz bezal na najvyzsie bol trate, na vrch Radzejowa (1262mnm). Pri otocke od obcestvovacky sa bezalo 1km v obojsmernom behu a tu som videl prve dve zeny, ktore mali od seba odstup asi 3min. Hovorim si, ze to snad nie, ved tie ma coskoro dobehnu! Isli ako naslapane lokomotivy. Tazkopadne, no dost vyrovnanym a rychlim tempom.
Po vrch Radzejovka som uz presiel prvych 50km a uz riadne demotivovany z celkovej priemerky 6:02min/km som zacinal pomaly uvazovat o nahradnom plane, ako to dat cele v co najlepsom case, no vedel som, ze zabehnut to dnes pod 10h bude nad moje sily. 
Pocas zbehu do tretieho checkpointu v dedine Piwniczna nas cakal este jeden vybeh na vrchol Eliaszowka (1024mnm) a nasledny neprijemny zbeh do dediny po betonovych dlazdiciach. 
Na poslednom checkpointe v dedine Piwniczna, kde mohli pretekari “dostojde” odstupit z preteku a dostali by medailu za ucast na behu na 66.km uz poriadne prazilo. Tu som sa mal stretnut s mojim timom, no takisto som sa psychicky pripravil aj nato, ze to stretnutie podarit nemusi, kedze jedine, co vedeli bolo to, kde sa ta dedina nachadza a kedy tam zhruba maju byt. Nevedeli, ci sa autom dostanu k checkpointu a hlavne kde je ten checkpoint. Nakoniec to aj tak dopadlo, kedze policajti, ktori riadili dopravu ich autom az ku checkpointu nepustili a tak museli parkovat o dost dalej a zvysok trasy prist peso. No ja som o tom nevedel a tak som sa rozhodol cakat na nich maximalne 10min. Medzitym som konecne odjedol z druheho balika datli a na obcerstvovacke som zjedol jeden cely banan a velku hrst susenych hrozienok. Tu uz mali iba sytenu mineralnu vodu, ktoru mi opat ochotni dobrovolnici z obcerstvovacky automaticky doplnili do flias. Vypil som na mieste pol litra mineralnej vody, kedze teplo uz bolo poriadne. Vdaka tomu som si dal radsej dalsiu magneziovu tabletku a jednu shlehu. Z obcerstvovacky som odisiel po skoro 10min dost stvrdnuty, no nedalo sa nic robit. Nechcel som skoncit ako ti, co v tomto mieste skretchovali a cakali na autobus, ktory ich zavedie spat na start. Medzi nimi som spoznal aj jedneho z bezcov s ktorymi som behal do uvodneho kopca, no v zapati som zvolnil, lebo som to nechcel hned z uvod prepalit. Kricim mu, ze co sa stalo a on mi na to krical nieco, ze kvoli noham nemoze…asi krce. Prihlasil som sa na tento pretek dobrovolne, tak si ho aj dobrovolne cely vyzeriem.
Za obcestvovackou sa pokracovalo dalej po asfaltke a neskor po prasnej ceste do prudkeho stupania, kde som dobehol dvoch bezcov, ktori odisli z obcerstvovacky o nieco skor a isli spolu. Oboch som v stupani predbehol a pokracoval dalej. Pri miernom klesani ma jeden z nich (Adam) dobehol a chvilu sme bezali spolu. Prehodili sme zopar viet a prezradil mi, ze od 77. km pride brutalne stupanie. Snazil som sa zapamatat plan stupani na trati, no toto som uz zabudol a tak mi tato infoska pomohla. Zvolnil som tempo a pripravil sa na to, co ma caka. po 77. km bola dlha asfaltka, ktora sa zdala byt v tom teple nekonecna. O to horsie bolo, ked mi organizator na krizovatke ukazal, ze mam bezat po dlhej rovnej asfaltke s miernym stupanim. Ked som minal jeden dom, popytal som starkeho, ci by mi nemohol napustit do flase cistu vodu, kedze mi ta mineralka uz fakt nesedela. Ochotny mi ju naplnil, zatial som zjedol zopar datli a pokracoval dalej. Zrazu(asi po 1,5km) sa predo mnou objavila obcerstvovacka, na ktorej som zjedol dalsie hrozienka a chvilu si posedel na lavicke a doplnal vodu dalsou mineralkou, kedze cistu vodu od deduska som si setril na kopec. Na tejto obcerstvovacke na 77. km som si dal 5min pauzu. V hlave som si hovoril, ze uz predsa ostava iba 23km a to je ako keby som isiel behat na na jahodnu pri kosiciach a spat. 
Po pauze som sa vybral behom dalej, no po asi 150m som uz videl po pravej strane lyziarsku zjazdovku, ktora mala modernu lanovku, cize bola dost dlha. Zasmial som sa, kedze som tusil, ze beh bude pokracovat po nej. Pri krizovatke, kde stal organizator, ktory usmernoval bezcov, mi to aj potvrdil. Cize beh velmi rychlo vystiedala chodza, ktorou som sa rozhodol ist celu zjazdovku a na zbehu to skusit dohnat. Zjazdovka bola asi taka dlha, ako zjazdovka krompachy plejsy, no s tym, ze uvod bol brutal strmy. Cize okolo 3km. Po dosiahnuti vrcholu som uz presiel do behu a pri zbehu na opacnom konci kopca na mna cakalo prekvapenie v podobe kamenisteho povrchu. Cize rychli zbeh v tomto stave po tomto povrchu nepripadal do uvahy. Uz ma zacinali boliet upony a chcel som si ich zachovat ako tak silne na zaverecny zbeh. Po zbehnuti ma cakalo mierne stupanie po prasnej ceste, po ktorej obcas preslo auto, ktore rozvirili prach a nedalo sa poriadne dychat. Tu ma dobehol jeden polsky bezec. Ked ma pocas chodze a jedenia datli predbehol, videl som, ze ide indianskym stylom a po asi 200m behania prechadza na chvilu do chodze. Dal som si tretiu shlehu a rozhodol som sa ten kopec pobehnut s nim. Tu som uz citil nedostatok kalorii a tak mi ten jeho indiansky styl pri behu do mierneho stupania aj celkom vyhovoval. Vedel som, ze na 88. km je posledna obcerstvovacka a tak som sa az k nej snazil uz vybehnut skoro celu trasu. Poliaka som obehol, no zaroven som ho podporil, aby bezal so mnou, ze uz nemame vela. Ostavalo uz iba okolo 15km, tak si hovorim, ze to uz musim dat z co najvacsej casti behom. Zrazu som si po pravej strane vsimol zo skaly vyvierajuci potocik vody. Po ochutnani vody, ci nieje nahodou spinava, som sa rozhodol vyliat zvysok sytenej mineralky z flias a vymenit ju za tuto cistu. Poliak ma dobehol a ked som mu povedal, ze uz nemozem pit viac z tej mineralky na obcerstvovackach, urobil to iste a opat sme behali spolu. Trochu som sa mu vzdialil, no na 88. km na obcerstvovacke sme boli opat spolu. Tam som sa dozvedel, ze nas cakaju este max dva kilometre do ostreho stupania a odtial uz nasleduje zbeh. Tu som urobil velku chybu, ze som si myslel, ze ten zbeh bude pocas celych 10km. Zabudol som, ze na mapke profile trate tam boli zakreslene aj male stupania. Ostavalo nam s poliakom 11km zbehu a hodinky ukazovali 10h behu. Hovorim mu, ze to musime dat pod 11h! On hovori, ze to by sa to mozno dalo. Poznal trat, kedze minimalne minuly rok tu uz behal. Pri prvom klesani som mu razne povedal, ze mame hodinu na 10km, to dame. Bude to boliet, no musime to dat. Ved presne preto sme tu prisli, ze chceme, aby nas to bolelo. Preto behame ultra. Pravdepodobne ho tieto slova podporili a drzal sa za mnou pri tempe tesne nad 5min/km. No hned po asi 300m som zacal chytat poriadny krc do praveho hamstringu a tak som zastavil so slovami k poliakovi, ze si som chytil krc, dam si horcik a dobehnem ho. Vtedy som si pomyslel, ze ho uz asi nedobehnem. Rozkusal som horcikovu tabletku a pocas behu zapil vodou. Krc presiel velmi rychlo a ja som sa snazil este zrychlit. Vtedy som zistil, ake je uz tazke pri zbehu  udrzat tempo pod 5min/km. Slachy okolo klbov uz boleli, bolela vonkajsia cast zadku, a vonkajsie casti stehien. No nepovoloval som a zrazu som uz dobehol poliaka predo mnou a predbehol som ho. Zrazu sa predo mnou kopec opat zdvihol a ja som opat neveriacky slapal rychlim krokom. Zacinal som mat tmave myslienky o tom, ci to vobec stihnem pod 11h. Co ak trat bude dlhsia, ako 100km a tak to presvihnem? Kilometre na GPS sa vliekli, ako slimaky a no povedal som si, ze uz az dokonca pojdem naplno zo vsetkych sil sa pokusim to dobehnut pod 11h.  Z dialky som uz videl budovy mesta Krynica, no zdali sa mi tak daleko a ja som bol este tak vysoko, ze som neveril, ze to budu uz iba styri kilometre. Po dvoch kilometroch som stretol okolo beziacich bezcov s cislami ineho behu, no ked som sa ich pytal, kolko to je do ciela, tak mi nerozumel ani jedel. Vsetci boli z inych krajin a nevedeli po anglicky, ani polsky, alebo len nechceli odpovedat, kedze bezali do kopca. Po chvili som minal turistov a tak som sa rozhodol skusit stastie pri nich. Povedali mi, ze ostava uz iba 1,5km! GPS mi ukazovalo 2km do stovky a das 10:51h! Tu ma na dohlad dobehol aj poliak a z dialky mu kricim, ze uz iba 1,5km a mame na to 9min, ze to MUSIME dat! Isto ho to podporilo, kedze sa snazil so mnou drzat tempo, pretoze som este pridal. Uvedomil som si, ze ta informacia od turistov bola informacna a vobec nemusela byt presna, cize ak by to boli dva a viac kilometre, vobec by som to uz stihnut nemusel. Tato myslienka ma tak nasrala, ze som uz vobec nedaval pozor na klukaty, korenisty a uzky chodnicek a dal som zo seba maximum. Zrazu som vybehol na asfaltku a tam sa pytam organizatora, kolko este ostava do ciela. On mi na to, ze 60m. Ja ze, kolko?? 60m? To nie je mozne, ved to je nic a zvuk z reproduktorov pri finishi boli este tak slabe…po tych jeho 60m som bol na hlavnej ceste, po ktorej som zbehol asi 100m a vzapati to stocil na 350m rovinku do finishu. Tu som to uz isiel tak rychlo, ze som sa obaval, ci to dobehnem, tak som trochu zvolnil, kede mi hodinky ukazovali skoro 2min. rezervu. V cieli bolo vidno casomieru a tak som cielovu rovinku prebehol za 10:59:18,  na celkovom 21. mieste a na 12. mieste v mojej vekovej kategorii. 
Tu ma uz cakal s fotakom moj verny tim v zlozeni z Beby, Jarky a otca. Osobne som bol sklamany, ze som to nedal aspon o pol hodinu lepsie. S odstupom casu s prihliadajuc na to, ze to bola moja prva stovka, mal som problemy po tej sytenej mineralke, kedy do mna vela datli uz nevoslo, zaroven to teplo a slnko, ktori boli mojimi vytrvalimi supermi, som s vysledkom celkom spokojny. 
Z 564 bezcov sa do ciela dostalo iba 346 z nich, cize 218 z preteku odstupilo.
Hned po odchode z finishu sme sa presunuli do nedalekej restiky na moj oblubeny iontak, capovany plzen, kde za nasim stolom sedel vitaz Czaba so svojimi dvoma kamosmi, ktori ma tiez obehli po 50. kilometri. Hned som isiel Csabovi podat ruku a zagratulovat k paradnemu vitazstvu.
Tu su GPS udaje z mojho garminu z preteku.
P.S.:
Ked som v tomto clanku pisal o tom, ze tento pretek mi dal dobre skusenosti da dalsieho ultraku, myslel som nim 85km ultrak, ktory sa kona o tri tyzdne, teda 27. 9. Je to ultrak zaujimavy tym, ze ma start o polnoci a teda vacsia cast sa pojde v noci. Plus nastupane metre (4500m) slubuju este tahsie stupania, ako tomu bolo v Krynici. Tento tyzden pojdem regeneracne volne behy, no buduci tyzden chcem nabehat objem v kilometroch a hlavne vo vyskovych metroch, cize najaky dalsi vybeh vo vysokych tatrach je velmi pravdepodobny. Nasledny treti tyzden som sa rozhodol zabehnut pred pretekom aspon 100km a tak zistit, ci mi presne tento styl nedoda viac sil na zaverecne vybehy do kopcov pri ultraku. Tuto teoriu odvadzam od Kilianovho videa: How I prepare an ultra. Samozrejme s tym, ze posledny den pred pretekom budem mat volny. Uvidime, ako to pojdem a ako rychlo zregenerujem po tomto behu. Nohy dnes v pondelok uz mam celkom bezbolestne, samozrejme, ze v nich este silu urcite nebudem mat az taku silu, aby som behal nejake velke vzdialenosti. Po behu ma boleli trochu kolena a bocne stehenne svaly. Chodidla a lytka vobec. Trochu lava achilovka. Dnes v pondelok pojdem prvy 12km volny beh. Tento tyzden budem behat behy v celkovom pocte do 100km/tyzden a to iba volnym tempom.
P.S.2:
Tento bol moj prvy 100km ultrak. Doteraz som zabehol najdlhsiu vzdialenost v kopcoch 56km. Aj napriek stanovenemu vysokemu cielu zabehnut to pod 10h, ktory nevysiel, som sa poucil v mnohych veciach. Uz viem, ze niektore detaily v priprave pred samotnym pretekom mozu byt velmi dolezite s velkym dopadom na celkove umiestnenie a takisto uz presnejsie viem, na co sa este viac zamerat pri bezeckych treningoch. Doteraz som viacmenej zostavoval trening z nastudovanych informacii o ultrakoch a zaroven v spojeni s niekdajsou mojou praxou z pripravy na cestne maratony. Mal som teraz moznost si takyto druh pripravy vyskusat v praxi a teraz uz mam lepsi prehlad, ako si  trening rozlozit na este komplexnejsi a tak sa pripravit este lepsie na dalsie ultra vyzvy.  
Zopar fotiek na zaver: 

 Pri vyzdvihovani startoveho cisla v expe.

 Este sa mi smeje 😀

 Moja komplet vybava na pretek az na to, ze to biele tricko som pouzil iba jedno a to modre dlhe merino som vymenil za tensie merino.

 Pred startom este na hotelovej izbe, no akurat som si vymenil spodnu vrstvu merina za tensie.

 Beba po dobehnuti jej prveho preteku v zivote a to rovno 7km Night runu v Krynici s prevysenim 150+m.

 Dobeh prveho pretekara Csabu z madarskeho Miskolca za 8:57h!!

 Moj dobeh do ciela.

 Mesto Krynica je naozaj krasne!

Rozchodenie bolavych sliach na druhy den v centre mesta Krynica, kde to stale zilo! Dobiehavali kenania na maratonskej trati a na dalsich sprievodnych behoch.
Posted in Uncategorized.

5 Comments

  1. Mily Henry,
    s napetim jsme si docetli cely prubeh toho uzasneho, neskutecne dlouheho horskeho ultra maratonu… Zvladnul jsi to bravurne, Tvuj vysledek je vynikajici ! Pri Tvem skvelem strategickem mysleni tento typ zavodu urcite casem zvladnes jeste lepe! Stejne je to nepredstavitelne, ubehnout takovou silenou trasu pod 11 hodin… mas nas neskonaly obdiv a i nadale Ti budeme drzet palce.
    Pokud se pristi rok zucastnis zavodu B7 u nas v Beskydech, urcite te prijdeme podporit! Beha se totiz pres kopecek, ktery mame primo nad barakem, jedna se o Velky Javornik. Manzel tam kazdou nedeli rano vyjizdi na kole, aby nasal energii raniho rozbresku. Pokud si tu u nas budes chtit nekdy zatrenovat (jsme z Rožnova pod Radhoštěm), radi ti poskytneme utociste anebo poradime dobry hotel.
    A nezapomeň, “neni dulezite zvitezit, ale zucastnit se…” A až vyhrajes, tak to bude jeste horsi; budes si to muset udrzet!

    P.S.: krasne se ctou Tve clanky; jako spisovatel by ses urcite uzivil!

    • Zdravim pani Cechova,
      opat raz ste ma velmi potesili s vasim komentarom. Dakujem.
      Neuverite, no povodne som mal ist na prvy 100km ultrak prave na B7, no velmi rychlo sa pretek obsadil a tak som sa s kamosom nestihol prihlasit. Tak snad to vyjde buduci rok, pretoze trat vyzera naozaj dobre.
      Trening v cechach planujem na buduci rok, tak ak to budem planovat, ozvem sa. Dakujem este raz 🙂
      Tak to ano, je ovela horsie si udrziavat prvenstvo, ako sa nan dostat.
      Knihu mam aj v plane, no to este chcem zazit dalsie dobrodruzstva.

  2. Rišo, dnes som si konečne našiel čas si prečítať niečo z tvojho blogu, musím priznať, že sa to fantasticky číta, každý článok s napätím čítam do konca a neviem sa odlepiť od monitora. Máš môj obdiv. Blog som musel poslať aj môjmu otcovi, ten sa bude v čítaní vyžívať. Drž sa 🙂

  3. Pingback: Ohliadnutie sa za rokom 2014 a vyhliadky do roku 2015 | Richard Zvolánek

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *