Pondelok-stvrtok (COSTA RICA-Pura vida!)

Pondelok:

Dnes sme po celodnovom cestovani(teda viac nez 25h na cestach) konecne prisli na Plaz Santa tereza, co je severo-zapadna plaz Kostariky. 
Medzi vybavovanim papierov ohladom auta som zasiel do obchodu a nakupil nejake papaye a banany. 
S mensimi trablami s pozicanim auta, ktore na mieste vobec nebolo tak lacne, ako to sluboval web, sme sa dotrmacali prasnymi cestami na starsom jeepe az do nasho Surf hostela, kde nas privitala velmi priatelska atmosfera mladehoparu, ako prevadzkovatelov hostela.

Unaveny z ceste a 7h casoveho posunu sme zaspali ihned po zalahnuti do postele.
Utorok:

Rano sme boli na nedalekom trhu a Green food shope nakupit nejake bio tropicke ovocie, ako marakuja, kokosove orechy, obrovske papaye, sladke manga, ananas, vynikajuce haas avokada, miestnu odrodu pomarancov, mandariniek, zltych a cervwnych melonov, dalsie dva druhy ovocia, co uz ani neviem, ako sa volali a pod.
Bol to vianocny nakup, no kedze sme boli stale este stale unaveny z casoveho posunu, pred vecernou spoloxnou vecerou a programom pre hosti, sme opat vsetci zalomili.

Streda:

Cas behat! 
Po svoch dnoch absencie behu som uz mal velku chut opat behat. Povodne som tu chcel behat kopce, no tu na blizku ziadne extra velke niesu a tak som prvy beh isiel behat po plazi. Uz som aj zabudol, ako vie byt namahave behat uz aj po mokrom piesku, takze som dal iba 13km.
Cely den som sa objedal papayami, melonmi a nesetril som anu tukmi z cerstveho kokosu a avokada. Vecer som nam urobil obrovsku misu zeleninoveho salatu z miestnej papriky, chutnej paradajky, uhorky, karfiolu, avokada a cibule. Prekvapilo ma, ked za mnou prisla “domaca” Farima a povedala, ze karfiol este nikdy surovy nejedla. Tak som jej dal ochutnat a samozrejme usudila, ze chuti ako kalerab a je vyborny.

Vecer som konzultoval s miestnymi, kde by sa dalo zabehnut na nejaky aspon trochu strmsi kopec, aby som nabehal aj nejake vyskove metre. Odporucil mi jediny kopec, takze som mal pribliznu trasu na zajtrajsi beh.
Stvrtok:

Vstal som nieco pred siestou rano a este pred vychodom slnka som sa vydal hladat tu trasu. Na nohach som mal five fingers od vibramu. 
Pokial GPS hladal satelity, vyuzil som cas a nahadzal som do seba tri velke mandarinky, co by mi malo pokryt cast energie a hydratovat ma pre beh.
Prve dva kilometre som behal po plazi. Uz ranny surfisti vo vlnach vyberali z nie velmi velkych vln.
Potom som to stocil na hlavnu cestu, ktora pozostava z udupanych kameni a cesta vedie pozdlz pobrezia. Kamene sa mi neprijemne zapichavali do chodidiel a vtedy som si trochu vycital, ze som si nevzal na nohy minimusy. 
Popravde som nevedel, kde presne sa odbaca na tu cesticku do dzungle, takze som vybral prvu cestu do kopca na ktoru som asi po dalsich dvoch kilakoch natrafil. Vybehol som 130 vyskovych metrov, no nebola to ta spravna cesta, kedze tato koncila pri dome a tak som sa musel vratit. Nevadi, aspon som uz nieco nastupal.
Po dalsich, asi dvoch km som natrafil na odbocku, pri ktorej stala reklama, ze tym smerom sa nachadza hotel s moznostami vychadzok do dzungle, pozorovanim zvierat a pod. Popravde som uz zabudol, ako sa ta restika mala volat, tak som sa rozhodol skusit stastie. Po navrate som sa od domaceho dozvedel, ze som sa trafil. 
Ta cesticka viedla opat kamenistou cestou hlbsie do dzungle a stupala na najvysie kopec v okoli, teda do 250mnm. Aspon nieco. Po trase tou cestou bola este jedna odbocka do strmeho kopca, ktory som si vybehol ako prvy. Hore ma cakal pekny vyhlad, no z neho som videl este nedaleky, este vyzsi kopec. Samoztejme son sa tam chcel dostat. Cestou k nemu som prebehoval cez dva potoky a z korun stromov sa ozivali opicie hulakanie. Neskor si na svoje prisli aj exoticke vtaky a tak som mal o “hudbu selvy(lesa)” postarane.
Cesta sa po case, ked som stupal vyzsie menila na cesticku a neskor uz iba uzku cestu pralesom. Tam som sa uz musel obratit, kedze som bol bez tricka a bez macety sa zdal prechod minimalne odvazny. Kedzd zo skusenosti z guyanskej dzungle viem, co vsetko v jungli ciha, radsej som to otocil. To som uz mal v nohach 13km s nastupanymi cca 500m, takze sa mi uz bez vody ani dalej badat nechcelo. Bol cas sa vratit a zajtra pokracovat s flasou vody.
Na spiatocnej ceste som si chcel trasu ulahcit a tak som zamieril na plaz. To som ale mysel behat po skalach a behat po kamenoch. Cize najblizsie to ten kusok radsej prebehnem po hlavnej ceste.

Dokopy to bolo 21km s nastupanou vyskou 550m a priemerkou nieco malo cez 6:30min/km(tie FF a beh po skalach ma trochu spomalili).
Po prichode na hostel som spraskal velku papayu. Neskor jedno avokado a hodku na to som do seba natlacil 5kg cerveny melon. Obrovska vyhoda s melonmi je tu ta, ze ich nechavaju dozrievat prirodzene a tak nieje problem s tym, ze si clovek vyberie malo sladky melon.
Poobede sa hodlam valat v tieni na plazi, jest kopu ovocia a na veceru zjest opat velku porciu zeleniny. Vecer pri zapade slnka som si s novym americkym kamosom dal 10km po plazi pri zapade slnka. Zapad slnka sledovalo kopec ludi. Zajtra sa k nim pripojim aj ja.

“PURA VIDA!”

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *