Piatok-sobota. Trening a planovanie vybehu najvyzsieho kopca kostariky

Piatok:

Rano:

Beh opat v jungli, no tentoraz som so sebou zobral aj jedneho mladeho amika,ktory je ubytovany v nasom hostely a tentoraz sme sa pesunuli pod kopec autom. Sice sa trat behu zkratila, no na druhej strane to boli ovela plnohodnotnejsie kilometre.

Predpokladal som, ze american, ktory behal v minimalistickych mereloch mi stihat velmi nebude, no to, ze az tak prepali prvy ostry kopec a na zvysnych uz uplne vykape, som veru nepredpokladal. Ked sme isli do prvehvstupania, kde bol kopec skoro tak ostry, ako zjazdovky, sa ma drzal a az som si zacinal mysliet, ze som az tak pomaly bezec do kopcov. Na necelom 1.5km sme nastupali skoro 200m. Vybehol to so mnou skoro az hore a posledne metre sa uz vytrapil sam. Nebudem uz dalej pisat o trase, kedze tu som tusim opisal v poslednom clanku. Akurat spomeniem, ze som pri navrate dal este raz ten prvy ostry kopec, no uz sam a do ktoreho sa mi uz behalo celkom lahko. Prve kilometre som mal totiz trosku tazke nohy. Celkovo som ale isiel vo volnom tempe, aby som si drzal nizky tep.

Dokopy to bolo nieco malo cez 10km s nastupanymi nejakymi 550m v priemerke 7min/km.

Vecer:

Tu som mal v plane ist behat 15km po plazi, no nakoniec som to pre neskorsi start nestihol. Celovku som so sebou nemal.
Tentoraz som mal obute FF. Tie maju ale jednu nevyhodu a to, ze sa do nich lahko dostane piesok. Kedze som drzal na plazovy beh rychle tempo, piesok mi vo FF bez ponoziek urobil peknu sarapatu na lavom palci. Pocas dvoch tretin behu som si uzival konecne rychlejsi beh bez hocakej bolesti achilovky. Akurat, ze v poslednej tretine zacal ten palec riadne boliet a po chvili som uz zacal citit velky tlak v lavej achilovke. Tym, ze som poriadne nemohol doslapovat na ten palec, zacal som neprirodzene namahat achilovku a ta zacala boliet. Nie tak, ze by som ju zacal citit akozranenu, no skor ako keby som skakal na jednej nohe na spicke a vdaka unave ma zacala achilovka boliet. Po behu a na druhy den to uz bolo v poriadku.

Pocas behu po plazi som sa na.minutu zastavil a vychutnal si zapad slnka za obzor oceanu. Ta chvila ma nabila neskutocnou energiou.

Dokopy to bolo presne 12km s priemerkou 4:46min/km. Na to, ze som viac krat prebehoval cez sypky piesok, som bol s casom spokojny.

Vecer ma palec zacal riadne boliet, az tak, ako keby som ho mal zlomeny. Povodne som si myslel, ze sa mi urobil pluzgier pod pluzgierom, no ked som kozu nozom prerezal, nic som odtial nedostal, cize tak neprestal. Aby to preslo, vybral som si moznost, ktoru som cely nasledujuci den lutoval. Proti bolesti som si po dlhsom case abstinencie alkoholu uhol z domacej slivky…

Sobota:

Po vcerajsej bolesti palca, ktora dnes trochu ustupila, no stale ma obmedzovala v doslapnuti na palec, som si naordinoval den volna na doliecenie. Dokonca pri dotylu citim ostru bolest v palci, no to ma nezastavi vybehnut najvyzsi kopec kostariky. Den volna som mal aj od hocakej inej aktivity, kedze som mal po vcerajsom alkohole poriadnu kocovinu.
Poobede som bol aspon na trhu kupil exoticke ovocie, ciste pomlete kakao a nejake darceky pre moju polovicku.
Pocas dna so mna ani ovocie velmi neslo, no natlacil som do seba aspon jeden cerceny melon, tri manga a vecer jeden kokos, z ktoreho som vladal zjest iba tretinu duziny, kedze to bol dozrety kus s kopou duziny.

Vecer som ale vyuzil cas na planovanie vybehu najvyzsieho kopca kostariky Cerro Chirripo (3829m)v narodnom parku Chirripo na juhu kostariky. Problem je ale, ze ja som na severe a cesta do narodneho parku je cez 600km dlha. Kedze ten jeep, co mame prenajaty.zerie aj travu okolo cesty, rozhodol som sa odviest autobusom. Konkretne troma, kedze ma cakaju dva prestupy. Pri poslednom sa mam stretnut so slovenskym kamosom Borisom, ktory ma tiez rad ovocie a beh do vrchu.

Trasa hore a dole by mala byt 40km dlha a chcel by som to vybehnut najneskor za 6h. Sice tam budo ostre stupanie na 20km trase, no ten cas vidim aj pri nadmorskej vyske na viac, ako realny. Skor by som to chcel dat aj rychlejsie. Normalne sa tento vystup a zostup planuje na tri dni. No ja to chcem dat za tri dni aj s cestou busom tam a spat. Ak sa nam podari zohnat nejaky lacny hostel v blizkosti narodneho parku, mozno stihneme vybehnut aj druhy najvyzsi kopec, ktore je v rovnakom narodnom parku stranka narodneho parku. No priorita je Cerro Chirripo. Na beh som si dnes kupil susene kostaricke banany, ktore by mi mali dodat dostatok energie. Tato odroda je neskutocne chutna. Dalej mam z domu nejake magneziove tabletky, kedze z treningu v tatrach viem, ze po 5h sa dostavia krce.Cele by som to rad vybehol bez tricka iba v trenkach, takze bude treba kupit aj 50tku opalovaci krem. Opalovaci krem osobne nepouzivam, no toto riskovat nebudem. Slnko uz na urovni mora pecie tak, ze po par hodinach dokaze vytvorit na kozi pluzgiere. Cize vo vyske nad 3000m to bude hardcore. Dalej so sebou budem mat pre kazdy pripad lahku windstoperku a bezecku ladvinku s flasou na vodu a este jednu flasu budem mat zalozenu za trenkami1,5l by na 20km malo stacit. Hore v nadmorskej vyske 3300m je nejaka utulna, kde vodu predavaju. Mam ale so sebou este aj chlorove tabletky, ktore mam este od cias armady, cize prinajhorsom si vodu naberieme z horskeho jazera a chlorom vydenzifikujeme. Tomu sa chcem ale vyhnut, kedze takto upravena voda bola hnusna uz v aemade, kde som toho ovocia vela nenajedol.

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *