Piatok-Nedela (Prve vaznejsie stupanie v treningu po zraneni)+gps trasa z behu na rohacku

Piatok:

Po vcerajsom kopcovitom behu som dnes nemohol dat nic ine, ako volny beh s malym prevysenim. Bezal som bez tapu, kedze som chcel vediet, ako sa bude takto pri behu achilovka spravat. Na zaciatku som citil dve male pichnutia v hornej casti achilovku, no do konca behu a ani po nom uz nic.
Bezal som klasiku po modrej znacne v dlzke 13km s nastupanymi 255m s volnou priemerkou niekdy okolo 5:25min/km. Nechcelo sa mi cakat, pokial GPS najde satelity a tak vysledna priemerka bola dost skreslena, kedze prvy kilometer som mal takto za 8min(realne tak okolo 5:00min).
Vecer som uz do sauny neisiel, no vyuzil som to, ze nemam tape na achilovke a vyuzil som elektrostimulatok na regeneraciu oboch achiloviek. Ked porovnam pri elektrostimulacii obe achilovky, tak ta, ktora je zranena, potrebuje o nieco vyzsiu intenzitu elektrostimulacie, ako druha, zdrava achilovka. Samozrejme im davam rovnaku intenzitu. 
Sobota:
Rano som isiel po drevo do krbu ku kamaratovi do Klenova a tak som vyuzil castu a planoval som si opat vybehnut vrch Rohacka(1028mnm), no tentoraz som mal v plane si to trochu opeprit.
Rano pred odchodom z kosic som zjedol jedno vacsie mango a u kamosa v klenove som zjedol dve male mandarinky a vypil trochu lipoveho caju(z natrhanych lipovych listkov/kvetov). 
Na beh som sa vybral v pretekarskych botach Inov8 Roclite, kedze som potreboval ich trakciu v zasnezenom a klzkom terene. Na sebe som mal oblecene dlhe elastaky a na vrchu merino kratke tricko, ktore som mal na sebe viacmenej preto, aby mi netahalo na krize a na nom dlhe a hrubsie merino tricko. Ciapka tiez z merino vlny a polartecove rukavice(ktore asi tiez vymenim za merino, lebo je v nich pri vetre zima). Na krk nepouzivam nic, kedze som zistil, ze to nema ziaden vplyv na moj zdravotny stav. Cele leto a jesen som behavam minimalisticky a to vacsinou bez tricka, ci na jesen iba v kratkom tricku, takze som celkom slusne telo pripravil na zimu.
Ako partaka na beh som mal mojho verneho psa Irona a k nemu som “pribalil” aj kamosovho polovnickeho mladeho psa. Ten sa mi po dvoch kilometroch v lese stratil, kedze odbehol za nejakou stopou zvery a potom ma uz nevedel najst. Nastastie som mal so sebou inteligentneho Irona, ktory ho hned nasiel a uz sme isiel opat spolu. Na zaciatok som zvolil novu trasu, ktora sa ukazala ako nespravna, kedze som sa ocitol na opacnom kopci, ako som mal. Musel som sa teda trochu vratit a ten kusok prebehnut po asfaltke. Ked som sa uz napojil na znamu modru znacku a zacal som stupat, kamosov pes sa opat rozhodol inac a opat som ho musel nahanat. Nastastie, ked som mu pohrozil, ze este raz odbehne, tak odo mna dostane, pochopil to a uz sme isli spolu. 
Prve stupanie som sa snazil ist volnejsie, aby mi ostali sily este na specialku a to zbeh a nasledny vybeh z pod rohacky v cca 900mnm do dediny Margecany (350mnm) a opat spat az na rohacku. Tam je prvych 2,5km brutal 600m prevysenie, kde je miestami taky ostry kopec s kolmym stupanim, ze po tych lystoch a snehu som mal co robit, aby som to cele vybehol. v 2/3, tam, kde je viacero skal som musel na 10m prejst do chodze, kedze sa na kamenoch riadne smykalo. Pokracoval som dalej a ked som vybehol uz pod rohacku, mal som uz celkom dost. To ma este cakalo kratsie, no intenzivne stupanie na rohacku. Dovtedy bola trasa aspon tosku vyslapana, no na rohacke bola snehova pokryvka bez stopy a tak som musel hladat po klzkych kamenoch svoju vlastnu trasu. Z tohoto stupania som takych 20% chodil, kedze mi uz podsmykovalo poriadne. Vtedy som si spomenul na to, ako som este na jesen poskuloval na behnaboso.sk po inov8 topankach pre orientacnych bezcov s klincami na podrazke. Tie by snad na tomto povrchu drzali stopu. 
Na vrchole som velmi dlho neotalal, kedze fukal poriadny vietor a zacinala mi byt zima. Zbeh uz po modrej a vacsinou v zavetri bol pohodovy. 
Pri vybehoch som pozoroval rozdiel v kondicke medzi trenovanym ironom, ktory si aj tie najostrejsie stupania vybehaval lavou zadnou a kamosovim psom, ktory sa po cely cas vybehou drzal za mnou a isiel iba chodzou. Casto ale zaostaval aj niekolko metrov. To som si spomenul na ironove vykony v horucich letnych dnoch, kedy mu fakt nezavidim tych par kilometrov, ktore este pri behoch musime dorazit mimo lesa, aby sme sa dostali domov. Z toho si beriem ponaucenie, ze ak psa pravidelne netrenujete, aj polovnicke plemeno, ktore je na beh naucene, pri nedostatku treningu ide s kondickou dole. Presne, ako u ludi. 
Dokopy aj s asi kilometrovym bludenim to bolo 16km s nastupanou vyskou 1176m a priemerkou 8:19min/km. Tu je TRASA behu, ak by si to niekto chcel skusit. Pricom 9., 10. a 12. kilometer bol ten s tym najvacsim stupanim. Az som sa zhrozil, ked som videl ten cas na kilometer, no je pravda, ze to bol uplne volny klus do toho kopca, kedze s momentalnou, este slabou kondickou, by som to urcite rychlejsie behom nedal. 
Co sa tyka achilovky, dnes nebehal s tapom a achilovku, teda konkretne pichanie v nej som citil dokopy dva krat. Prvy krat, ked som zbehaval ostre klesanie do margecian a druhy krat, ked som ho opat zacal vybiehavat. Opat to boli iba dve male pichnutia, no takto aspon viem, ze zatial este achilovka je stale v stadiu liecenia. Prave preto budem opatrny pri voleni nasledujuceho treningoveho planu. Vyhoda je, ze uz ju necitim po treningoch, ako to bolo pred treningovou pauzou, cize je to na dobrej ceste.
Vcera a dnes vecer som saunu vynechal a regeneroval som iba elektrostimulatorom. No ten sa ani zdaleka nevyrovna hydromasazi so silnym prudom vody vo virivke. Cize je zbytocne si mysliet, ze je to adekvatna nahrada masaze. Skor elektrostimulator treba brat ako pomocka pri regeneracii v situaciach, kedy nieje mozne ist k maserovi, alebo do virivky.
Nedela: 
Poslednych sest dni som behal nonstop a aj ked sa citim dobre, rozhodol som sa dnes nebehat ani jeden volny regeneracny beh na odburanie pocitu tazkych noh po vcerajsom behu. Tak ma moznost achilovka na regeneraciu. Dnes to bude iba mala posilka s vlastnou vahou doma a nasledna sauna a hydromasaz. 
Zajtra sa uz tesim na Tao Jogu s trenerom Jankom vo forma clube. Po poslednej z pondelka som este v piatok citil stvrdnute hamstringy.
Co sledujem bezecku svetovu elitu, tak sa pomaly po zraneni vracia do treningu Tono Krupicka, takisto aj Killian sa zda byt na tom lepsie so svojim zranenim bocneho stehenneho svalu. Ryan Sandes uz zacina vyzerat celkom dobre v naberajucej forme.
V piatok mi kamarat pozical na mikulasa knihu od Rich Rolla: Finding ultra, ktoru chcem do zajtra docitat, takze o nej napisem nieco viac v najblizsom clanku. Zaroven mi mikulas doniesol knihu “Dejiny behu”, co bude hned nasledne velmi zaujimave citanie. 
V nasledujuch dvoch tyzdnoch chcem stihnut este nejaky beh vo vysokych tatrach, kedze na sviatky sa chystam vybehnut najvyzsi vrch kostariky Cerro Chirripo(3820mnm) v dvoch pokusoch s odstupom tyzdna a kedze som sa za posledne dva mesiace dost flakal, celkom sa mi na tento pokus zide natrenovat beh vo vyzsich nadmorskych vyskach, kvoli zvysenemu podielu cervenych krviniek. Najlepsie by bolo mat so sebou aj pulzovy prstvy oximeter, aby som vedel, ako na tom moje okyslicenie teba je v danej nadmorskej vyske. Bude to prvy krat, co budem behat v nadmorskej vyske nad 3000m. 
Posted in Uncategorized.

One Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *