Piatok: 4. a zaverecny den vo vysokych tatrach: 39km s nastupanou vyskou 2200m

Vcerajsi plan vstat dnes o 2am, presunut sa z tatranskej polianky na strbske pleso, zlyhal na jedinej, no dolezitej veci. Asi o jednej som sa zobudil, ze mi je v spacaku zima. Dost ma to prekvapilo, kedze som spal v aute a spacak mam komfort do 6°C, cize spacakom to byt nemohlo. Radsej som prestavil budik na pol piatu, no vdaka tej zime som nemohol velmi spat a tak som si povedal, ze posledny den vyuzijem aspon z dvoch tretin planu. V plane bolo od 3am ubehnut tri po sebe iduce kopca: Krivan, Rysy a Furkotsky stit a to pod 9h. Casovo som to musel dat uz na tak skoru rocnu hodinu, kedze som potreboval poobede byt v kosiciach. 
Neviem preco mi tak bola zima. Kazdopadne som si povedal, ze pojdem popstupne a uvidime. Prvy vybeh na krivan bolo skutocnym trapenim, nohy mi otazievali a fukal velmi studeny vietor. Oblecene som mal dlhe bezecke elastaky a hrube merino tricko s dlhymi rukavmi, no aj napriek tomu som mal odmrznute prsty na rukach. Vecer som isiel spat specialne kvoli tomu o 7:00pm a zaspal som takmer okamzite. Rano aj napriek tomu som bol dost unaveny.
Kedze som vyrazil na krivan az nieco po 5:30am a este som mal jednu nutnu zastavku na toaletu v lese pocas cesty, vychod slnka ma zastihol niekde v strede vystupu:

Pocas vystupu som si hovoril, ze mam uz nohy po tych behoch trochu unavene a mozno by nebolo zle si dnes dat iba tento vybeh a ostat pri tom. Vlastne cely vybeh a zbeh som bojoval s touto alibistickou myslienkou.
Na krivan som sa vystveral za 1:40h, co bolo o 11min horsie, ako ho normalne behavam a pri tom vetre som vypil nejako vela vody, cize na vrchole mi zostalo vo flasi 1dcl vody. Pokochal som sa paradnymi vyhladmi na vychadzajuce slnko, 

a po asi 5min mrznuti na vrchole som sa otocil a zbehol som to dole k autu. Pocas zostupu, uz zopar skupin turistov mierilo k vrcholu.
K autu som sa dostal za 1:15h, no prave mi gps hlasil skoro vybitu baterku. Pri zbehu som nabral nove sily a mozno to bolo aj tym, ze sa moj organizmus konecne prebral. Teda som si povedal, ze si nabijem gps v uz otvorenej krcme a po 40min som vyrazil smer rysy. Este som sa samozrejme prezliekol do kratkych bezeckych shortiek a kratkeho tenkeho merina tricka. Kedze som uz vedel, ze casovo uz nestiham treti vybeh a ani moje nohy sa uz na to necitili, stacilo mi si dat vybeh na rysy. No pri smerovej tabuli ukazujucej na dva smery som si zvolil namiesto rysov Koprov stit. Ten je o nieco malo nizsi, ako rysy, no ten som este nevybehol a tak pre tuto zmenu planu vyhovujuci.
Cesta nahor mi trvala nieco pod 1:25h. Behalo sa mi celkom v pohode, ako keby som chytil druhy dych. Az v zaverecnom stupani som presiel do rychlej chodze, kedze tam uz teren bol zlezeny z rozbiteho mensieho kamenia, no aj tak som sa snazil aspon nejake useky dat behom. Nohy posluchali, no uz som v nich nemal taku silu, ako v prvy den v tatrach. Zaujimave je, ako ale rychlo si zvykli slach ktore drzia klbove puzdra clenkov, kolien a bedier. Nic z nich som pocas pobytu v tatrach vobec necitil a aj napriek tomu, ze sa mi pocas behov podarilo zle slapnut nespocetne vela krat. Beriem to za obrovsky benefit, kedze teraz pri behu cez spicku bude naozaj velke umenie si vyvrtnut kotnik, alebo nieco podobne.
K autu som pribehol za celkovy cas 5:50h, co mi akurat staci na posledny dlhsi beh pred ultrakom. Najblizsie tyzden upravim bezecke treningy do 30km a posledny tyzden idem na pat dni do uzasneho hotela  Mikulasska chata s wellnessom v Jasnej v Nizkych tatrach. Tam budem mat zaverecnu pripravu a kedze chata sa nachadza v nadmorskej vyske nad 1000m a s moznostou vybehu na Chopok a Dumbier, bude to spolu s wellnessom idealny predsutazny treningovy relax.

Akurat dnes som ale myslel na Tona Krupicku, ktory zije v kolorade, v nadmorskej vyske 1650mnm a chodi behat na o 1000m a vyzsie kopceky, po podobnom povrchu, ako to je v tatrach. Tomu hovorim idealny trening na slachy a zvysenie cervenych krviniek v tele.
Plus, ked som videl Kilianov uspesny vybeh a zbeh z Materhornu pri vytvoreni noveho rekordu, tak mi spadla az sanka, ako sikovne vie behat po tych skalach dole kopcom v tej nadmorskej vyske. Je nad slnko jasne, ze ak sa nasinec chce priblizit ich vykonom, tak musi denno, denne behavat po stitoch vo vysokych tatrach. Hlavu nevesiam, kedze nastastie mame dost pretekov aj v sirsom okoli, kde sa nemaju cas zucastnit najvacsie hviezdy a tak je realna sanca pri nasich podmienkach, natrenovat aj na vitazstvo. Len treba denno denne driet a co najcastejsie chodit na vybeh do tatier. Plus adekvatna vyziva a spanok.

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *