Ohliadnutie za rokom 2013 a vyhliadky do roku 2014+podakovanie

V prvom rade Vam, vsetkym pravidelnym, ci nahodnym citatelom chcem podakovat za priazen. Navstevnost blogu dosiahla cislo 200 000+ zhliadnuti a to mi naznacuje, ze si tieto zapisky mojich treningov a inych postrehov nepisem iba pre seba, ale ze to niekoho ineho aj naozaj zaujima. Verte, ze niekedy mam dni, kedy by som najradsej vypol pocitac, nenapisal ani slovo a venoval sa iba mojim treningom a veciam ktore mam rad.

Tento rok bol pre mna velmi zaujimavym a to z niekolkych dovodov. Rozhodol som sa prejst z vsezravca na kopletneho fruitariana, t.z.: ze budem jest pocas celeho dna cerstve(nie tepelne upravovane) ovocie, obsahujuce prevazne jadierka, po vecerech jest velke zeleninove salaty zlozene prevazne takisto s jadierkovej zeleniny a salatov. K tomu este nejake oriesky a semena. Bol to dost velky skok, hlavne preto, ze som v tento rok chcel zabehnut moj prvy 100km horsky ultramaraton s prevysenim cez 4000m. Popravde som obavy o to, ze to zvladnem nemal ziadne, kedze som sa inspiroval atletmi zo statov, ktori sa takto stravuju a behavaju uz ovela vacsie vzdialenosti. 

Pocas roka som pozvolna pridaval treningove davky, skusal, ktore ovocie a zelenina je pre mna a moj sport tou najlepsou a po niekolkych pokusoch a omyloch som si vyselektoval to, co vyhovuje. Moj hlavne pretek bol 100km ultrak v septembri v polsku a tak vsetky ine preteky som tomu podriadoval. Popravde som nemal velmi skusenosti s treningom na tak dlhu vzdialenost, tak som si technicky zostavoval treningovy plan, zalozeny na predchadzajucich treningovych planoch z maratonskych cias. Prakticky som sa ale drzal intuitivneho treningu a casto som pocuval odozvu vlastneho tela na rozne treningove davky. Pocas tohoto roka som spoznal novych super ludi, medzi ktorymi bol aj kamarat Jozko a moja priatelka Beatka. S nimi som  zacal podnikat spociatku vahave vybehy na najvyzsie a turisticky pristupne stity vysokych tatier. 
Pamatam sa, ako sme sa zakazdym, ked som sa odnich oddelil, pretoze oni to isli chodzou, dohadovali na pribliznom case, za aky ten dany stit vybehnem. Pri stanovenych casoch mojich prvovybehoh na tatranske stity som cerpal z mojich predchadzajucich vysledkov “vybehov”, ci skor vyslapov na Slavkovsky stit. Tam sa behava v ramci noveho preteku behu do vrchu, no bohuzial tohoto roku organizatori z technickych pricin vynechali organizovanie dalsieho rocnika.
Snazili sme sa takto do vysokych tatier vypadnut aspon obvikend, co stacilo na regeneraciu spociatku dost unavenych noh z narocnych vybehov. Postupom casu to uz islo lahsie a lahsie, az som mal koncom leta v plane zabehnut tri stity (Krivan, Rysy a Furkotsky stit) pod 9h so startom a cielom na dolnom parkovisku pri zub. trati na strbskom. Bol to triezvy cas na moju aktualnu fyzicku, avsak pri zbiehani z druheho stitu (Rysy) som 200m pred dosiahnutim asfaltky nestastne zakopol a odretym ramenom, hrudnikom a narazenym zapastim som uz radsej od posledneho, najlahsieho Furkotskeho stitu upustil. Pady su nato, aby sa z nich clovek poucil a isiel dalej. Mne tento pad “nabil” do hlavy jednoznacny alarm, aby som sa po cely cas behu po technickej treti sustredil iba na beh. Odvtedy sa celkom s padmi drzim.
Kazdopadne tento pokus som chcel o tyzden na to zopakovat, kedy som sa 5 dni v rade ubytoval v aute v tatranskej polianke a kazdy den som si vybehol stit Vychodna vysoka, pricom druhy den to bol trosku vacsi okruh cez studenu dolinu, zbojnicku a cez priecne sedlo spat do tatranskej polianky. Testoval som si odolnost organizmu pred bliziacim sa ultramaratonom sezony. Na posledny den ma uz zacali po po prvom vybehu na Krivan a spat pobolievat kolena, tak som od vybehu tychto troch stitov upustil a dal som iba krivan a nakoniec Koprov stit, kedze tam som este nebehal. Citil som sa silny, no bolo mi luto, ze to uz bol posledny den mojho sustredenia vo VT. 
Vdaka sponzorovi, hotelu Mikulasska chata v Jasnej, ktory mi umoznil zaverecnu pripravu pred ultrakom v NT som si mohol naplno a naposledy pred pretekom vychutnat trening vo vysokohorskom prostredi nizkych tatier a naplno vyuzit wellness zonu v priestoroch hotela. 
Hlavny pretek sezony, teda 100km ultrak v polsku sa nevyvinul podla mojich predstav, kedze vdaka perlivej mineralke na obcerstvovackach, z ktorej sa mi nafuklo brucho, ako balon, som nevedel poriadne jest a tak mi pomaly, ale isto dochadzala stava. Pretek som ukoncil na celkovom 16.mieste z celkovo cez 500 startujucich, z ktorych asi aj vdaka pociasiu vacsina vzdala, ci odstupila. Kazdopadne som si z preteku odniesol vela skusenosti, ktore hodlam zuzitkovat na dvoch 100km ultrakoch novej sezony. V neposlednom rade by som chcel podakovat za prakticke sponzorstvo pre tento pretek, kaviarni Cafe la liberte v kosiciach.
Ubytovanie vo velmi peknom polskom mestecku Krynica, kde ma spravadzala moja priatelka Bebka a otec so svojom priatelkou. Paradne na tom bolo to, ze Bebka v Krynici na bezeckom festivale, kde sa behal aj nocny beh s vybehom do strmeho kopca, nezlakla tejto vyzvy a isla si to odbehnut! Stale obdivujem jej neutichajuci zapal o terenny beh, teda pre nu novy sport. Je pre mna obrovskou motivaciou, kedze ona chodi do prace, kde robi cely den s ludmi, musi sa sustredit, okrem toho ma styri krat do tyzdna profesionalny volejbalovy trening so zapasmi cez vikendy a k tomu si najde cas a chut ist behat prevazne cez obednu prestavku na 7+km trasu po mierne clenitom terene a to niekolko krat do tyzdna. Neskutocne! Za pomoc s vyberom topanok a bezeckym “gearom” dakujem jedinecnemu eshopu pre minimalisticky beh behnaboso.sk, ktory je mojim najstalejsim partnerom v tejto oblasti. 
V plane bol aj tri tyzdne vzdialeny, opat polsky horsky ultramaraton s rovnakym prevysenim, no na 85km trati. Bohuzial som po dvoch tyzdnoch pri treningovom 50km nocnom vybehu z kosic na kojsovu holu a spat zacal na otocke pocitovat neprijemne pichanie v kolene, ktore mi nepreslo ani po pauze a tak som musel tento ultramaraton vynechat.

Po kratkej, dvojtyzdnovej pauze som sa vratil opat do treningu, no nestastne som v zapale nahromadenej energie dal dva po sebe iduce rychle behy a pretazil som si achilovku. Bol to pre mna sok, kedze som ani neveril, ze po tak kratkej dobe pauzy sa nieco take moze stat. Hlavne preto, ze achilovky som aspon pol roka ani necitil, ze ich mam. A bolo jedno, ake takze treningy som absolvoval. Verim, ze si z toho zoberie aj niekto iny ponaucenie a po pauze dlhsej, ako tyzden vojde do treningu primerane s postupnym zatazovanim aspon pocas prvych troch dni. Ja som sa nastastie roztrhnutiu achilovky vyhol, takze to beriem ako velku vystrahu a nabuduce si uz dam pozor.
Po trojtyzdnovom absolutnom klude, kde som obmedzil pohyb na minimum a iba som tri tyzdne doma sebel a cvicil iba chrbat na hrazde som sa pomaly dostaval do treningoveho procesu. Isiel som na to velmi opatrne a behy som maval najdlhsie 17km. Jeden dlhy beh bol az na kostarike, no to uz bolo v januari a jednalo sa o vyzvu, ktoru som nemohol nechat tak.

Najvacsiu mentalnu podporu pri mojom snazeni sa bezecky zlepsit o dve triedy citim od mojej priatelky, ktorej za to patri aj najvacia vdaka.
Co sa tyka financnej stranky, tak tymto dakujem uz vyzsie spominanym sponzorom Cafe la Liberte a hotelu Mikulasska chata za to, ze mi pomohli s realizaciou pripravy na hlavny pretek sezony a najvacsia vdaka za podporu patri jednej osobe, ktoru nebudem zatial kvoli zachovaniu anonymity menovat. Dakujem!

V novom roku som si naplanoval styri preteky v kategorii ultra, ktore aj uvadzam v blogu na pravo na lište “TERMINOVKA 2014” a jednu osobnu vyzvu vo vysokych tatrach. O tejto vyzve sa vcas dozviete, kedze zatial to je este len v stadiu priprav, no bude sa jednat o velku vec a verim, ze sa mi to cele podari zrealizovat podla mojich predstav. Podla mojich doterajsich informacii sa o nieco podobne este niekto na slovensku nepokusil, tak verim, ze to bude zaciatok pre testovanie psychickej a fyzickej odolnosti horskych ultrabezcov nielen zo slovenskej bezeckej ultra sceny. Osobne by som to chcel absolvovat kazdy rok na zvysenie mojej vytrvalosti v technickom terene.
Okrem tychto hlavnych pretekov pojdem aj nejake kratsie behy do vrchu prevazne v tatrach, kde by som si rad testoval svoju rychlost, cize casto budu nahradzovat tempove treningy. Nevylucujem, ze sa nezucastnim aj na nejakych kratkych behoch okolo 10-15km na asfalte, kedze by som rad pomohol v zlepseni kondicie mojej priatelky a sam si vyskusal, aky to je pocit opat pretekat na asfalte po vysek dvoch rokoch trail behu.

Takze tento rok bude plny novych vyziev, dobrodruzstiev a verim, ze sa spolu stretneme na niektorom preteku, aby sme si zmerali sily a po preteku upevnovali kamaratske vztahy, ci sa zoznamili s kamaratmi novymi.
Verim, ze pri aktualnej strave a spravne rozlozenom treningovom plane ma tento rok obide uz bez zraneni. K tomu dodam este na zaver jednu z najlepsich rad, ktore som si zobral z Jurekovej knihy “Jedz a behaj”:

“Kombinovanie instinktu a techniky, aby bezec nasiel to uzke pasmo, kedy by mohol behat na maximum a zaroven sa nezranita nerozhadzal si telesne funkcie. Trafit sa do toho rezimu a zotrvat v nom, to je kluc k uspechu!” Scott Jurek

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *