Niečo o mojich tréningových novinkách (Indiánsky beh, špeciálne tempo)

Už pocas zimnej prípravy, kedy som písal o tempovom behu som spomenul, že na jar pridám tréning špeciálneho tempa/špeciálnej rýchlosti. Kedže članky o tréningu som dovtedy nanapísal žiadne, rád by som sa ešte s vami podelil o to, ako som do objemového zimného tréningu pridal indiánsky dlhý beh, ktorý by mal mať 55-65 km a mal obsahovať kopce.

Je to technika ešte starej školy, maratónskych bežcov slovenska, ktorí sa takto v zime pripravovali na behy v letnej sezóne od maratónskej vzdialenosti nižšie. Čiže nešlo o žiadnych ultramaratóncov, no behávali aspoň 500km/mesiac (to bol fakt minimum, kedže v zime sa behali oveľa väčšie objemy), ako by sa jednému mohlo zdať. Dnešný dobrý bežec si na slovensku povie, že: “Načo by som toľko behal?” Mne sa stačí pozrieť na hociaké výsledky na rôznych tratiach od 5 km, cez 10 km, 16 km, polmaratón a maratón a hneď mi je jasné, že od kedy športovci na SVK zleniveli v behaní objemov, kvalita výsledkov išla dole. Ako by ináč mohli v tom čase bežci, ako Peťo Polák (ktorý bol pracujúcim amatérom s mesačnými bežeckými objemami od 600-1350km) behať na pretekoch Devín-Bratislava o celkovej dĺžke 11,8 km(v r. 1983 bola trať dlhšia) medzičas na 5. kilometri 15:13 min a skončiť na 12. mieste s časom 36:47 min? Dnes by človek s takými časmi vyhrával. Neberte to tak, že chcem nejako podhodnocovať prípravu našich bežcov, no ak sa chce niekto meriať s keňanmi, ktorí v príprave bežia aj 300km týždne, tak asi bude treba pozerať na tréning aj z tohoto uhla.

Takže späť k indiánskemu behu. Tento beh sa praktizuje hlavne kvôli tomu, aby objemom vybehaný človek v zimnej príprave naučil telo efektívne pracovať aj pri dvojnásobnej časovej aktivite, ako je napríklad cielený čas maratónu na pretekoch. Telo tak naučíte ukladať väčšiu zásobu svalového a pečeňového glykogénu a takisto pripraviť hlavu na to, že treba behať aj s unavenými nohami. Pri tomto behu ide hlavne o to, aby priemerka bola o 30-40 sek nižšia, ako obecná vytrvalosť daného bežca. To sa docieli okrem zníženého tempa tak, že pri stúpaniach človek prejde do chôdze. Preto aj ten názov indiánsky beh, kedže behom-chôzou človek prejde bez väčšej únavy oveľa dlhšiu vzdialenosť. Mne sa to na prvý indiánsky beh nepodarilo, kedže som znížil priemerku iba o 15 sek, pretože som sa pri zbehoch pustil v predklone vpred s pomocou gravitácie a dlhých nôch a ihneď som behal po 5 min/km. Čiže budúcu zimu to musím doladiť.

Tréning špeciálneho tempa je už o špeciálnej rýchlosti. Ak aj človek trénuje rýchlosť v úsekoch, tempach, pyramíde a pod., tak stále ide o to, aby po žiadnom tréningu nebol tak vyčerpaný, aby nemohol po tréningu behať viac. Úplne sa zničiť môže človek iba na pretekoch. Tam sa to aj od neho očakáva, že druhý deň nebude hned schopný 100 % trénovať. Pri špeciálnom tempe ide na rozdiel od ostatných tréningoch rýchlosti o rozvíjanie vyššej rýchlosti, na akú je zvyknutý pri bežnom tréningu rýchlosti a to za pomoci buď mierneho klesania kopca (ja používam klesanie 0,6%) alebo za pomoci vetra fúkajúceho do chrbta. Druhá možnosť je samozrejme ovplivnená počasím. Výhodou takéhoto tréningu rýchlosti je v tom, že človek môže behať o niečo rýchlejšie, ako pri bežných úsekoch na rovinke, no zároveň nebude po ňom viac unavený. Takýto tréning vie človek využiť pri závere pretekov, ak potrebuje pred cieľom zrýchliť. Mne osobne pre takýto účel tiež sedí tréning stupňovaných výbehov do kopca, kde každý výbeh je rýchlejší, ako ten predchádzajúci s tým, že posledný výbeh sa vždy snažím zo seba vyžmýkať maximum na prekonanie osobáku na danom kopci. Čoraz častejšie sa snažím zúčastňovať behov do vrchu, kde presne táto sila v závere ma môže posunúť o niekoľko priečok vyššie. Škoda len, že tieto preteky chodím iba ako doplnok z dosť ťažkých tréningových objemov v príprave na horské ultramaratóny.

Prečo sa s vami delím o tieto informácie? Osobne si totiž myslím, že v tom tajomstvo žiadne nieje. Dobre zabednutý čas v pretekoch je hlavne o tvrdej drine, srdci a odhodlaní. Nieje to o tom, že bude trénovať 6x do týždňa a zvyšok času sa chodiť nadrbávať do krčiem, či zbytočne strácať čas pri telke, FBku a iných nezmysloch tvoriacich imaginárny svet zvrátených hodnôt. Poslednu vetu berte obrazne. Nie každý by to mohol zobrať, tak, ako som to myslel ja. To ma naučila internetová komunikácia, kde jediné emócie, aj keď virtuálne a teda nepoužitelné sa predávajú cez smajlíkov.

Always-be-yourself-express-yourself-have-faith-in-yourself

Posted in Uncategorized.

3 Comments

  1. menej si treba vsimat to co robia druhi ako spominas telka,internet,fb a sustredit sa na seba a nic ine,beham pre seba a nie pre druhich.co robia ludia je ich vec bez ohladu na to ci je to podla niekoho spravne alebo nie.
    ak bezec uvazuje nad tym co robia druhi bezci vlastne nie je sam sebou

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *