Niečo o bežeckých topánkach, ktoré som vyskúšal za posledné štyri mesiace

Vďaka zranenej plantárnej šľache som za posledné tri mesiace hľadal vhodnú obuv na konečne poriadny bežecký tréning, pričom som vyskúšal šesť párov rôznych modelov topánok. Pri výbere som hľadal čo najmäkší model, no zároveň pri zachovaní ako takej prirodzenosti zdravého bežeckého štýlu s došľapom cez prednú časť chodidla.

Tu sú moje skúsenosti s týmito topánkami:

1. Na úvod som vyskúšal model od New Balance Fresh foam 980 trail. V tejto mäkkej topánke som ihneď cítil veľký rozdiel. Po prvom behu som žiadnu bolesť v plantárke necítil. No ako býva u trailových topánok tejto firmy v poslednom čase zvykom, zvršok nevydržal ani 100 km tréningu s väčším prevýšením a začal sa trhať. Po vyreklamovaní závady a následných 100 km v nových topánkach sa stalo to isté. NB ma veľmi pekný dizajn trailovej obuvy, no to je asi tak všetko.

2. Druhý model som si plánoval kúpiť trailový model od Pearl Izumi, no nemal som si ich kde vyskúšať, pretože v Košiciach žiaden kamenný športový obchod túto značku neponúka. Tak som si na rýchlo kúpil pri vybavovaní reklamácie topánok NB Fresh Foam topánky Mizuno  wave Cabracan. Pri prvých behoch ma topánky nepríjemne tlačili v prednej časti priehlavku a to hlavne pri výbehoch do strmých kopcov. Riešil som to tak, že som maximálne povolil šnúrky. Asi po 150 km tento problém prešiel(asi sa topánky roztiahli). Tento model sa v obchode zdal, ako dostačujúci, no po niekoľkých behoch som zistil, že v nich plantárku opäť začínam nepríjemne cítiť. Takže som musel hľadať ďalej.

3. Tretím modelom, na ktorý som dostal odporúčanie bol Bushido od značky La Sportiva. S touto topánkou som bol veľmi príjemne prekvapený, ako super sedí na nohe. Spočiatku som ju nosil bez ponožiek, lebo veľkosť, ktorú som objednal sa zdala byť presná, no po pár behoch som už v pohode behal aj s ponožkami. Na nohe som ju skoro ani necítil. Také niečo som zažil iba v minimusoch od NB, no s tým rozdielom, že v tejto topánke je noha chránená podstatne lepšie. No žiaľ aj v tomto modely som plantárku cítil a tak som sa rozhodol pre dlho odkladaný test nasledujúceho modelu.

4. Veľmi dlho som sa rozhodoval, či vôbec skúsiť topánky od značky Hoka one one, pretože ich vysoká podrážka veru neveštila nič dobré, čo sa týka dlhodobého zdravia. Potom tu bola ešte tá vysoká cena modelov tejto značky. Podarilo sa mi ale zohnať jeden nižší model Rapa Nui Comp za priatelnejšiu cenu a tak som do toho išiel. Hovorím si, že ak ich nevyskúšam, nikdy sa nedozviem, či to, čo si o nich myslím je pravda, alebo iba môj výmysel. Čo ma na prvý pohľad prekvapilo bola tak tenká podrážka s malými výstupkami. Tak slabá podrážka nevydrží viac, ako 300 km. Čo som si všimol u ostatných modeloch, tam tam už je podrážka robustnejšia. Takže pri tomto modely asi skôr išlo o celkovú váhu topánky.

Po pár metroch behu v tomto modely som sa cítil, ako keby som behal po žinenke. Aj keď značka píše na topánkach slogan : “Ready to fly”, ja som práve naopak cítil pravý opak. Presnejšie povedané som cítil stratu energie v tom veľkom tlmení pri každom došľape. Ale povedal som si: “Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.” a pokračoval som. V tom čase bola ešte zima so snehom a ľadom v okolitých lesoch. Pri behu v teréne som síce plantárky necítil, no bolo veľmi jednoduché si vykrútiť členok. To isté sa mi stáva v hocktorých topánkach, no v týchto Hokách mi vďaka vysokej podrážke vykrúti členok o dosť viac a tým pádom neprirodzene zaťažujem aj kolená a chrbát. Po každom behu ma boleli členky a kolená. Chrbát iba zo začiatku a potom to prešlo. Od kamaráta som vedel, že v ak človek začína chodiť/behať v topánkach s vysokou podrážkou, toto sú sprievodné javy. Plantárky ma neboleli, tak som si povedal, že si na to hádam zvyknem aj ja. Postupne ma prestávali bolieť aj kolená, no čo sa zhoršilo, bola bolesť kotníkov. Tie ma už boleli aj pri behu v Hokách po rovnom asfaltovom chodníku. A bolesť neprestávala. Už som bol dosť zúfalý, kedže kvôli tomu som si musel dávať dni pauzy od bežeckého tréningu a tak som sa musel začať obzerať po mojich snáď posledných možnostiach dostupných na našom trhu.

5. V tom čase našťastie značka Inov8 predstavila svoj nový model pre horské ultramaratóny Race ultra 270 a tak som si ich hneď objednal. Keď som ich mal v ruke, zľakol som sa toho zvršku, ktorý sa podľa môjho názoru musí veľmi rýchlo roztrhať. Veril som ale recenzii, že firma zvýšila odolnosť zvršku a tak som vybehol na prvý tréning. Hneď na úvod ma prekvapilo to, ako pri tom tlmení zachovali pohodlnosť topánky v minimalistickom ponímaní. Ani som neveril, že niečo také dokážu. Po behu ma plantárka nebolela vôbec. Podrážka je zostavená tak, že vydrží beh aj po asfalte, aj keď viditeľnej je to trailová topánka, no ani po 200 km behu cez prednú časť chodidla nevidno veľké opotrebenie. Zato v mäkkom snehu a blate som si musel dať pozor na to, že nedrží ani zďaleka tak dobre stopu, ako hociktoré iné trailové modely tejto značky. Musím ale povedať, že ak v nich bežím rýchlejšie, či dlhší beh, bolesť v plantárke trochu cítim. Nieje to nič strašné, no dostatočné na to, aby som hľadal ďalej.

6. Zhruba po týždni, čo som kupil predchádzajúci model som mal možnosť ísť pracovne do BA a tak som chcel využiť šancu v kamennom obchode vyskúšať značku Pearl Izumi. V obchode mali ešte aj staré a už aj nove modely trailovej rady(okrem toho sa mi celkom páčili aj cestné modely tejto značky). Zaujímave bolo, že pri mojej bežnej veľkosti trailovej bežeckej obuvy 44,5 som pri tejto značke musel ísť až na veľkosť 45,5, aby ma topánka netlačila a cítil som sa v nej pohodlne. Nanešťastie v tejto veľkosti mali iba jeden starší model Trail N1, ktorý má nižšie tlmenie, ako model N2. Nemal som ale na výber a kúpil som ich. Vedel som, že model N2 je robený na dlhé trailové ultramaratóny a bolo to aj na podrážke vidieť. Čo sa týka tlmenia, či veľkosti výstielky nad podrážkou to badatelné nebolo.  Pri prvých behoch v tejto topánke som mal skoro rovnaký pocit, čo sa týka pohodlnosti, ako v Inovejtoch, no pri tomto modeli ma plantárky boleli menej. Slabšia podrážka, vhodná asi skôr na kratšie (do 50 km) trailové preteky po cca 400km už je výrazne zodratá a čakám každým ďalším kilometrom, že sa mi v nej spraví diera. Každopádne ma to povzbudilo k tomu, aby som si zohnal ešte druhý trailový model N2 s lepším tlmením. Verím, že to už bude spolu s Inov8 Race ultra 270 tá vhodná topánka pre moje aktívne doliečenie plantáriek.

Celkovo som na toto systematické hľadanie vhodnej obuvy vyhodil nemalé peniaze, tak verím, že to niekomu bude nápomocné (hlavné tým, ktorí majú podobné trable s plantárnymi šľachami) a vyberie si už iba pre neho ten správny jeden model topánok pre dlhé trailové behy.

1. New Balance Fresh Foam 980 Trail

2. Mizuno wave Cabrakan

3. La Sportiva Bushido

4. Hoka One One Rapa Nui Comp

5. Inov8 Race elite 270

6. Pearl Izumi N1 Trail

Posted in Uncategorized.

7 Comments

  1. Vrele odporucam trailpoint.cz ktori sidlia v Prahe. Je to sice kusok daleko, ale maju velky vyber trailovych doplnkov a aj obuvi. Vedia poradit, lebo sa problematike rozumeju.

    Ked si doliecis slachy tak by som ti poradil Vivobarefoot, ak to nie je uz moc minimalisticke pre teba. Predpokladam, ze tu znacku poznas. Aj v BA je jedna mala predajna Vivo.

    • Cau Rasto, dakujem za radu. Ja som presiel z vibram Five Fingers na radu minimus zero od NB v celkovom case 3/4 roku a odtial k minimalistickym Inov8tom, pretoze dlho trvalo, kym si moje chodidla zvykali na tak tenke podrazky topanok a nemohol som behat kazdy den adekvatny trening. Teraz vo FF by som si plantarne slachy opat rozdrazdil, no velmi rad by som sa opat vratil k minimalistickejsim inov8tom, lebo tie boli zatial pre mna top. Ja som si na nich dal zial urobit custom podrazku u obuvnika a v takej obuvy som pat dni po sebe behal po tatranskej zule. To bola ta najhorsia chyba, vdaka ktorej som si privodil toto zranenie. A ceresnicka na torte bola to, ze som potom nevedel, ze to nejake vazne zranenie je a naplno som trenoval dalej…

  2. Este taka mala rada: Neviem co planujes s botami ale ked si ich vsetky kupovala a teraz ti stoja doma a ziaden osoh z nich, tak ich skus ponuknut na bazosi alebo tak. Aspon cast penazi sa ti vrati.

    Inak vdaka za clanok 🙂

    • Niečo som rozdal kamošom a také La Sportivy si nechávam na neskôr, keď sa mi šľachy zregenerujú úplne.

  3. Super, som rad ze PI sa pacili. N2 su aj trocha sirsie akoN1, bol som prekvapeny, vyzera za maju rozdielne kopyta. Mne inak vydrzali N2 vysoko cez 1000km (odhadom 1400km). Jedina nevyhoda je, ze mohli byt kusok lahsie a niektori ludia sa stazovali na slabsi grip, ale to som nepostrehol.

    • Ano, nakoniec vysli, ako top boty. Skoda, ze som nedal na radu hned na zaciatku a neobjednal si ich vtedy z netu. Ale to by nevznikol tento clanok. Hehe. Vaha mi nevadi, hlavne, nech ta podrazka nieco vydrzi a nech to poriadne tlmi. Dik za info. Pri najblizsej navsteve BA si ich pojdem kupit, alebo si ich objednam z netu, ako som slubil jednemu obchodu. Ale to je jedno, lebo kupovat ich budem teraz urcite castejsie a tak budem rad, ked si ich na uvod budem vediet vyskusat v kamennom obchode.

  4. Pingback: Nesprávna lekárska diagnóza, alebo ako som začal opäť behať | Richard Zvolánek

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *