Nesprávna lekárska diagnóza, alebo ako som začal opäť behať

Ako už väčšina z vás asi vie, od júla roku 2014 som začal cítiť obrovskú bolesť v pätách, konkrétne v plantárnych šľachách. Žiaľ až vtedy som to začal riešiť, lebo dovtedy som nemal žiadne vedomosti o plantárnych šľachách. Vyzeralo to, že som to prepískol a nezačal som včas s regeneráciou a nápravou škôd a tak to zrejme prešlo do chronického stavu. Drastické rozbíjanie zjazvených tkanív v lýtku, achilovke a na chodidle som dosiahol aspoň to, že som ako tak vedel behať. Ako mesiace plynuli, nezlepšovalo sa to a tak som postupne prestal uvažovať o tom, že si ďalšiu sezónu zapretekám. Pri zdravotnej prehliadke mi doktor v nemocnici vtedy povedal, že to mám preťažené, no zatial na RTG snímku nevidí žiadne kostné ostrohy. Tých som sa bál najviac, kedže som čítal, že tie sa odstraňujú naozaj ťažko a bolí to pri každom kroku. Predpísal mi rehabilitáciu, no tú som odmietol, lebo som vedel o tom, že väčšinou nezaberie a naďalej som riešil môj stav samoliečbou s efektívnejšími cvičeniami a masážami. A skúsil som toho asi všetko o čom som sa dočítal, že má zabrať. O tom, čo mi zaberalo som natočil do jedného videa. Podľa ohlasov to pomohlo veľa bežcom, čo ma naozaj veľmi potešilo. To bol aj zámer videa, kedže ja som sa k týmto informáciam dopátraval dlho a na slovenských portáloch nič také nebolo.

Osobne som si urobil záver, že to mám chronické a tento stav sa bude liečiť roky. Zároveň som prešiel cez rôzne druhy bežeckej obuvy, aby som päty, čo najviac šetril. So všetkým dokopy sa mi darilo behať, no pri vyšších tréningových dávkach to bolelo opäť. Najhoršie bolo, že to bolelo aj počas nečinnosti po týždňovej pauze. To bolo túto jar a vtedy som sa rozhodol, že zruším všetky preteky na túto sezónu. V tom čase sa mi dostala informácia, že možno dostanem možnosť vycestovať za prácou do zahraničia od budúceho roka a tak som sa to rozhodol využiť na zotavenie.

Pred nejakým časom mi kamarát poradil možnosť lokálnej liečby kortikoidnymi (stereoidy) injekciami a odporučil mi svojho ortopéda, ktorý bol vo svojom obore špecialistom. Dlho som to odkladal, lebo som nemal chuť si do tela nechať pichnúť také svinstvo, až som bol natoľko flustrovaný z neutíchajúcej bolesti v pätách, že som sa konečne rozhodol to absolvovať. Dva dni predtým som si urobil radosť zapretekať si aspoň na jedných pretekoch vo Vzsokých tatrách na 55 km trati s nastúpanou výškou 3100 m. A to hlúpo, teda bez tréningu. Pre tento pretek som zvolil mäkkšie vložky do topánok, ktoré som mal z kolieskových korčulí. Tie mali menšie výstupky na klenby. Po pretekoch som bol prekvapený, že ma plantárky vôbec nebolia.

Dva dni na to, keď som po RTG tŕpnúci čakal na verdikt ortopéda v nemocnici, lebo som bol v tom, že za rok sa mi už tie pätné ostrohy urobiť museli som bol prekvapený, keď mi doktor povedal, že nič také na snímku nevidí. Snímok porovnal s predchádzajúcim z pred roka a kosti boli hladké, ako detská prdelka. Prehliadol mi chodidla, kotníky a päty a podľa toho a RTG snímku mi oznámil, že mi žiadne kortikoidy predpísať nemôže, pretože tie pôsobia podobne, ako ibuprofen. Teda iba zakryjú bolesť a ak človek športuje, akurát sa mu to môže zhoršiť. Bol som mu veľmi vďačný, že mi to takto vysvetlil, no povedal som mu, že môj problém to žiaľ nerieši. Potom sa ma opýtal zásadnú otázku, ktorá mi pripadala vtipná. Či nemám ploché nohy? Hovorím mu, že už tri roky behám cez špičku v minimalistickej obuvy vďaka ktorej sa mi práve klenba zvýšila. Povedal mi, aby som sa postavil najprv na jednu nohu a potom na druhu a zistil, že síce nemám ploché nohy, ale mám spadnuté klenby. Ľavú viac, ako pravú. A vtedy mi to všetko začalo dávať zmysel. Už dávnejšie som si všimol, že podrážky bežeckých topánok stále zbrúsim na jednej viac, ako na druhej. Pri predvčerajšom ultráku ma začalo intenzívne bolieť práve ľavé koleno a na ľavom chodidle sa mi zväčšil kostný výrastok na vonkajšej strane chodidla, ktorý som začal po pretekoch cítiť pri chôdzi v croxoch a pri behu v topánkach. Opýtal som sa ho, ako je to možné, že mi aj napriek správnej technike behu spadli klenby. Dostal som odpoveď, že fyziológia človeka nieje pripravená na takú intenzívnu tréningovú a pretekársku záťaž a stáva sa, že klenby tú záťaž nevydržia a začnú padať. Vtedy im treba pomôcť ortopedickými vložkami na podporu klenby. Tu ale pozor, treba ich používať iba pri behu, aby mimo behu sa klenba prirodzene dvihala počas chôdze na bolo, či rolovaním flaše pod chodidlom. Osobne som ortopedické vložky na začiatku vyskúšal, no boli príliš tvrdé na celej dĺžke chodidla a tak som pri behu ešte viac dráždil plantárky, ktoré boleli ešte viac. A tak som sa na to vykašlal a ďalej neriešil. Doktor mi poradil, že je celá škala ortopedických vložiek, ktoré majú mäkšiu pätu a špičku a pod klenbou sú tvrdé. A pravda, hneď v prvých zdravotníckych potrebách som ich našiel. Stáli 13 e. Hneď som v nich išiel behať a plantárky neboleli počas a po behu vôbec. Vyskúšal som viacero aj minimalistických topánok, ktoré som mal doma a v ktorých som už mesiace nemohol behať a s rovnakým výsledkom.

Nemohol som uveriť tomu, ako odflákol predchádzajúci lekár moju prehliadku z pred roka a nevšimol si túto možnosť. Ľudia sú omylní a je už teraz zbytočné sa nad tým pozastavovať. Hlavné je, že som nestratil nakoniec až toľko času a môžem začať opäť poriadne trénovať. Zatiaľ som bol behať iba dva krát od pretekov, pretože po vyšetrení ma ešte z pretekov bolelo koleno, no plantárky ma už nebolia ani ráno. Ešte ich občas počas dňa cítim, no už ma prestala bolieť aj tá kosť na vonkajšej strane chodidla a vyzerá to tak, že konečne budem v pohode. Určite to ešte nejaký čas potrvá, kým sa mi klenba opäť dvihne a tak nebude naťahovať plantárky, no musím ostať aj pri pravidelnom strečinku a pridám aj rolovanie fľaše pod chodidlami. Vraj top je robiť to s zmrazenou vodou vo fľaši. Takže aj nepriek tomu, že moje video o liečbe plantáriek pomohlo veľa ľudom, väčšinou to boli ľudia, ktorých ešte len začali bolieť plantárky a tak to stihli aj tými cvičeniami. Nedávno som sa dočital aj to, že veľa ľudí, ktorých začali bolieť plantárky mali slabý stred tela(spodný chrbát a brušné svaly) a tak ostávam aj pri týchto pravidelných cvičeniach. To by pri tom, že sme s kamošom nedávno prevzali Crossfitovú a fightersku halu, nemal byť žiaden problém.

Pevne verím, že tento článok pomôže aj niekomu z vás a nestratíte toľko času, ako som stratil zbytočne ja.

images

Posted in Uncategorized.

2 Comments

  1. Ahoj, nechcem vyryvat, len som sa pozastavil nad niektorymi detialmi z tohto clanku …
    … odmietol si predpisanu rehabilitaciu lebo si vedel (podla internetu asi) ze ti to nepomoze a radsej si si robil nejake svoje cvicenia, kt. ti vlastne tiez nepomohli, kedze doteraz si mal stale tie problemy …ale uznavam, tvoje rozhodnutie!

    Technika behu – odkial vies ze je spravna ? Nakolko ti behanie sposobilo deformaciu noh tak si nemyslim, ze je az taka spravna. Ja tiez beham cez spicky a tiez by som mohol povedat, ze mam spravnu techniku, ale .. uprimne, nedal by som ruku do ohna. Keby ma mozno videl nejaky naozaj spickovy odbornik a rozanalyzoval moj pohyb urcite by nasiel nesymetriu atd. Nemam ziadne problemy ale zase ani nebeham take objemy ako ty. Je to hold moj nazor.

    Neuvazoval si o barefoot rieseniach ?
    P.S. Kotnik (CZ) po slovensky je clenok

  2. Ahoj.
    ako asi kazdy chlapec na slovensku, je vysoko pravdepodobne, ze si hraval napr futbal, alebo hokej alebo ine jednostranne sporty v mladosti. Takze tvoj problem moze byt podobne ako u mna: v panve. Skus nejakeho KVALITNEHO fyzio, da ti jednoduche cviky, kde budes musiet zapojit palec, aktivovat kvadraky a bedro a sam zbadas, ze tvoja diagnoza je vlastne jednoducha…
    ale samozrejme moze to byt nieco uplne ine…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *