Nedelnajsi beh do vrchu Banske-Mlacky 6,4km

Vecer som si povedal, ze ak dnes rano vstanem a nebudu ma boliet nohy (kedze vcera ma po ultramaratonskom treningovom, terennom behu neboleli), tak pojdem behat ku kamosovi Misovi na pretek do Banskeho.
Rano som vstal a kupodivu ma nic nebolelo. Iba ak tak brusne svaly. No to sa dalo cakat pri behu s batohom. Tak som si dal lahke ranajky, ovsene vlocky, vyzdvihol kamosku, ktora isla tiez behat a isli sme k Misovi. 
Pred pretekom som si dal asi 50m vyklus, ci ma nohy budu naozaj posluchat a ked som zistil, ze to nie je bohvie co, tak som vedel, ze dnes to bude zaujimave 😀 
Po odstartovani sa prvy km ide vo viacmenej miernom stupani este v dedine a tak som sa drzal veducej skupinky, no od tejto som po prvom rychlom kilometri radsej nechal v dohladne a venoval som sa svojmu tempu. Drzal som sa jedneho bezca v strednych rokoch s ktorym som prehodil zopar viet o behu a popri tom som mu za odmenu, ze ma “taha”, hovoril zo zadu cas za ubehnute kilometre. Na polke tretieho kilometra sme uz tu velku skupinku obehli, ktora sa uz aj tak zvacsa rozpadla a smerovali sme dalej velmi slusnym tempom. Stale som cakal, kedy to pride, nohy mi opazeju a nebudem vediet dalej drzat rychle tempo, no nic neprichadzalo ani do tretieho kilometra. Tak som sa rozhodol este pridat a tak nechat za sebou mojho doterajsieho “tahaca” a pokracoval som dalej sam a pred sebou som si vybral za ciel ukrajinskeho bezca, ktoreho som mal v plane dobehnut a ak bude mat dobre tempo, tak sa ho drzat. Vzdialenost medzi nami asi 50m som dobiehal asi pol druheho kilometra a ked som pribehol k nemu, tak som zistil, ze melie z posledneho a tak som zanechal za sebou aj jeho a pokracoval som v stihacke dalsieho pretekara predo mnou 😀 Ten ale pridal natolko, ze sa mi uz pri mojom plnom tempe zacal vzdalovat a tak som si uz do konca strazil iba poziciu a za poslednou zakrutou, kde som uz videl ciel, som sa snazil este trochu skratit z vysledneho casu, ktory bol nakoniec 29min47sek. 
Zaujimave na tom bolo to, ze posledne dva kilometre som citil ako keby krce v peceni, co som si odovodnil, ako to, ze som po vcerajsom ultrabehu este nestihol doplnit do tela vsetky potrebne ziviny a tak som na behu uz cerpal z poslednych zasob v peceni. Musim si to este poriadne nastudovat, lebo tento obor mi je stale este cudzi. No aj tak po vybehnuti som sa rychlo pozbieral a stale ma nohy skoro vobec neboleli…co sa ale o plucach a hrudnom kosi nedalo povedat 😀
Pri zbehavani sme si s kamoskou urobili skratku, kedze trasa normalne viedla po asfaltke hlavnej cesty a pri tej terennej skratke sa mi podarilo, uz ani neviem ako, asi dva krat zle doslapnut pravou nohou a dost som pri tom tvrdo dopadol na pat. Kedze som behal v NB minimus Zero, kde nieje skoro ziadne odpruzenie paty, hned som tento naraz citil v kolene a bolest ostala este zopar sto metrov, no potom to preslo a po dobehnuti som to opat vecer citil. (Nakoniec ma ta bolest suzovala este dva dni po behu. Potom to preslo uplne.)
Inac to bol paradny beh a urcite, ak bude moznost aj o rok, si ho pridem zopakovat! Vdaka patri hlavnemu organizatorovi a super atletovi Misovi Ivancovi z Banskeho! Dikes Miso 😀
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *