Nedela 29.12. – Streda 1.1. Posledne kludne pripravne dni na severozapade kostariky

Nedela 29.12.:

Po vcerajsom volnom dni som bol dnes opat nabity energiou na dalsi trening. Palec este bolel, no zalepil som si ho starym dobrym leukoplastom. 
Odchod do hor sa uz blizil, tak bolo nacase zacat driet vybehy do najvyzsich kopcov v okoli. Autom som sa odviezol az pod kopec, aby som sa vyhol zbytocnemu behu po piesku na plazi, alebo po prasnej (hlinenej) hlavnej ceste. Dva krat som si vybehol uvodny kopec a raz kopec v zavere. Pri spiatocnej ceste som objavil este jednu odbocku do kopca, tak som sa vydal aj nou. Cesta viedla na kopec k nejakemu domu. Pocas cesty spat som nado mnou zazrel opicky s bielou tvarou. Bolo zaujimave pozorovat, ako si ma opatrne obzeraju. O 200m nizsie som zbadal prechadzat cez cestu celu koloniu ciernych mravcov. Nahral som aj kratke video. Bol to super spomienka na stare casy z guyanskej dzungle, kde takychto mravcov sme stretavali pomerne pravidelne.
Dokopy to bolo 11,5km s nastupanou vyskou 750m
Zajtra planujem zvysit nastupane metre na 1000m.
Poobede som si este dal kratku lekciu slackline. Paradna vecicka na spevnenie sliach dolnych koncatin. Urcite si to zadovazim domov a budem na tom trenovat pocas jarnej pripravy a medzi pretekmi pocas leta. Clovek je na tom v permanenstnom podrepe, cize idealne aj na doplnkovy silovy trening, ktory je idealny pre beh do vrchu. 
Pondelok 30.12.:

Na dnesny naplanovany kopcovitejsi beh som si so sebou uz vzial aj susene baby banany, ktore su super sladke, no je ich problem v tej casti kostariky zohnat. Nasiel som v nich dostacujucu nahrasku datli.
Beh som opat zacinal z pod kopca. Prve stupanie som si dal hned dva krat, potom som pokracoval na druhe, ktore bolo najdlhsie(k tomu domu na kopci), kde som si vybehol kopec tri krat. Dnes uz bez opic, ci mravcieho predstavenia. Pokracoval som dalej na nejvzdialenejsi kopec a pri navrate som si este raz vybehol ovodny kopec s ostrym stupanim. Ked som na vrchole mal na hodinkach celkovu nastupanu vysku cez 1000m, mohol som spokojne ukoncit dnesny trening. 
Stehna som citil, ako klasicky, iba na zaciatku pri prvom stupani a pri poslednom na uvode vybehu. Inac cely cas som ani nevedel, ze beham do kopca. Zaujimave, ako sa treningom telo vie adaptovat na taku zataz. Este pred rokom som citil pri vybehu do kopcov takze nohy, teda doslova som citil, ako sa mi v nohach hromadi kyselina mliecna a teraz jedine, co ma pri kratsich treningovych behoch vie obmedzit je to, ze mi vyskoci vysoko tep, alebo sa mi zrychli dych. No to su dve veci, co so sebou pomerne jasne suvisia.
Dnes to bolo dokopy 16km s nstupanymi 1010m a priemerkou 7:29min/km(aspon vidno, ako strme tie kopce boli).
Citim sa celkom ready a odpocinuty na kopce v horach.
Utorok 31.12.

Off. Po vcerajsku necitim ani unavene nohy, akurat dnes som mal vacsi zhon kvoli vybavovaniu urciteho povolenia pre auto, ktore mame pozicane a kvoli casovemu sklzu sme to nestihli vybavit este v San Jose. 
Vecer sa na hostely konala silvestrovska oslava: BBQ a alkoholova party. Cize nic pre mna, tak som si vecer precital zopar stran z knihy, dal si jedno pivo s otcom a isiel som o desiatej spat. Vobec som nemal naladu na sledovanie opijanie sa ludi, ktori popri tom do seba pchaju na ohni spalene maso. Nie, zeby som s tym mal nejaky problem, ale neopitemu sa s opitymi dost tazko udrzuje rovnaka uroven zabavy.
Streda 1.1.:

“Ako na novy rok, tak po cely rok.” 
Dnesne posilvestrovske rano som vyuzil na to, aby som sa mohol v klude vykupat v mori bez surferov. Ti, ako som predpokladal, este hlboko spali, sudiac aj podla este dohorievajucich, ci uz skor tlejucich ohnov na plazi. Bol to posledny den, kedy som si mohol uzit plaze, kedze zajtra sa uz presuvam na pre mna zaujimavejsie miesto, do hor.
Pocas obeda, kedy neuprosne prazilo tropicke slnko, som sa stiahol do okolia hostela, kde bol natiahnuty slackline a konecne som si vyse polhodinky zatrenoval. Pouzil som na to fivefingersy, kedze pod slacklinom boli ostre male kamienky. Popravde, po pol hodinke som mal uz dost problem udrzat rovnovahu. Cize chce to cvik a tym padom aj silnejsie stehna.
Podvecer som sa isiel rozlucit s prvym novorocnym dnom na plaz a zabehal som si pri zapade slnka 10km barefoot(naboso). Opat na lavej nohe, kde som uz mal pluzgier na palci zahojeny, sa mi urobili dalsie pluzgiere. Zaujimave je, ze sa tak stalo iba na lavej nohe. Ked som si privodil ten dvojity pluzgier na lavom palci, tak mozog automaticky izoloval silu doslapu viacmenej iba na vonkajsiu stranu chodidla. To vyvolalo po par kilometroch mierne praskanie a bolest laveho kolena. Zaroven to pretazovalo ovela viac achilovku a ta sa rychlo unavila. Zda sa, ze sa to este nevratilo do normalu. Budem musiet na ten doslap laveho chodidla davat najblizsie dni pozor. Nerad by som bol, aby mi to tak ostalo a privodilo zranenie. 
Zajtra sa konecne vyberam na 600km dlhu cestu autobusom s troma prestupmi skoro celou kostarikou. Isto to bude dobrodruzstvo, na ktore som sa vydal vdaka “postrceniu” od mojej priatelky. Asi som spohodlnel a kedze sa mi cesta autom zdala az prilis unavna, pomaly som zacinal zanevierat nad myslienkou cestovania autobusom. 
Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *