Moja skúsenosť s 10-dňovým pôstom na destilovanej vode počas vianočných sviatkov

Je tomu už vyše roka, čo som absolvoval svoj posledný 7-dňový pôst ktorým som úspešne vyliečil salmonelózu. Ešte predtým som si totiž povedal, že ak budem mať niekedy nejakú vážnejšiu chorobu na ktorú by pri dnešnej medicíne trebalo užívanie liekov, tak ju budem liečiť pôstom. Čítal a aj počul som už o veľa prípadoch, kedy pôstom ľudia úspešne vyliečili závažné ochorenia, ako je rakovina. V tomto roku som sa začínal vážnejšie zamýšľať nad chemickým ošetrením ovocia a zeleniny, ktoré ja konzumujem vo veľkej miere, kedže nestriekané produkty sú u nás prakticky skoro počas celého roka nedostupné. O mäse predávanom v obchodoch ani nehovorím. Toľko antibiotík a stereoidov poškodzujúcich orgánov, čo to mäso obsahuje až človeka z toho mrazí, keď si uvedomí, že to väčšina môjho okolia niekoľko krát denne dobrovoľne a s chuťou konzumuje. Vtedy som si uvedomil, že skôr, alebo neskôr musia tieto chemikálie z ovocia a zeleniny vo mne zanechať dostatočnú koncetráciu. Tá by následne mohla byť ľahko zárodkom pre nádorové ochorenia a táto predstava sa krížila s plánom, že by som sa chcel dožiť vďaka fruitariánstvu aktívnych aspoň 100 rokov života, kde by som ešte aspoň v 80tke vedel aktívne behávať bežecké horské ultramaratóny. V dnešnej pohodlnej dobe nieje totiž nič ľahšie, ako sa prestať hýbať. Vôbec nič by sa tým nezmenilo. Zarábať na život by sme vedeli aj bez toho a nutný pohyb by sme vykonávali v aute. Akurát by sme stratili jedno: zdravie.

Takže prečo pôst a prečo počas neho piť práve destilovanú vodu?

Je to jednoduché. Telo má istý regeneračný postup aj keď jeme, no vtedy musí vynaložiť dosť energie trávenie potravy, pričom by pri absencii potravy by mohlo túto energiu pretaviť do ešte intenzívnejšej regenerácie a obnovy vlastných buniek. Čiže telo pri pôste regeneruje až na bunkovej úrovni! Destilovaná voda pomáha tento proces očisty urýchliť, kedže na seba viaže škodlivé látky. Treba spomenúť, že aj tie dobré, no nieje pravda, že by konzumácia destilovanej vody bola zdraviu škodlivá. O tom som už ale písal v predchádzajúcom článku o pôste.

Ľudia majú takisto, ako iné zvieratá na tejto planéte v genetickom kóde hladovanie. Je to prirodzená etapa roka, kedy ak človek, či iné zviera nenájde potravu, automaticky prechádza na pôst. Ako som písal už aj v poslednom článku o pôste, ľudia, čo prežili niekoľko mesačné hladovanie v koncentračných táboroch nám rozprávali tieto svedectvá v televízií ešte aj vo veku 90 roko. Ako by to bolo ináč možné, ak by počas núteného hladovania ich telo neregenerovalo na bunkovej úrovni?

Preto som si povedal, že ak by som mal z chemikálií nejaký náznak zárodku napr. rakovinotvorného nádoru je celkom prospešné si dať raz do roka aspoň 7-dňový pôst, aby som tieto neduhy v tele ešte v zárodku vyhubil a pomohol telu jeho správne fungovanie. Takisto dám aspoň na pár dni po sebe telu pauzu od potreby trávenia. To tiež predĺži životnosť orgánov aj keď sa stravujem čisto rastlinnou stravou z drvivej väčšiny v tepelne neupravenej forme. Normálne by som sa uspokojil opäť so 7-dňovým pôstom, lebo si myslím, že pri mojej strave mi tento čas, ako prevencia celkom stačí, no tentoraz som chcel konečne dosiahnuť ketózu, kedy telo prechádza z trápenia pre nedostatok cukru na tukový metabolizmus. A to sa mi pri poslednej skúsenosti nepodarilo dostiahnuť. Ak by som zlyhal, bol som rozhodnutý o rok zvýšiť čas pôstu na 14 dní atď., pokiaľ by som jeden rok nedosiahol ketózu.

Aký je teda postup spaľovania jednotlivých látok, ako paliva?

Telo pri pôste najprv čerpá z cukrov/svalový-pečeňový glykogén, potom prechádza na palivo z tukov(ketóza) a napokon konzumuje svaly. Popri tomto procese kozumuje aj v tele všetko, čo je tam neprirodzene navyše. Teda rôzne choroby, vírusy. Opravujú sa poškodenia kostí(tie sa tiež skladajú z buniek), orgánov, svalov a šľiach. A opravuje sa to s vysokou úspešnosťou. S najväčšou pravdepodobnosťou moderná medicína je proti viacňovému pôstu a vymýšľa rôzne štúdie, aby od toho ľudí odradila. Je to totiž najlanejšia skutočná liečna väčšiny chorôb a nie iba zakrývanie príznakov choroby, ako sa to deje modernými liekmi.

Takže aký priebeh to malo u mňa tentoraz?

Do pôstu som vďaka jedinému voľnému dátumu z práce išiel žiaľ ešte s nedoliečenou virózou, ktorou som bol posledné týždne bombardovaný zo všetých strán a nakoniec moje telo aj vďaka nedostatku spánku a zvýšenej tréningovej záťaži neodolalo a musel som zaľahnúť. V tej dobe boli chorí ľudia, ktorí neboli chorí posledné desaťročia a tak to musela byť naozaj silná. Prakticky som už týždeň pred pôstom bol ako priklincovaný k posteli a bol slabí, ako čaj. Preto aj moje pocity z tohoto pôstu neboli tak intenzívne a často vplyvom choroby skreslené, ako pri tom poslednom pôste. Čo ma aj dosť mrzí, lebo niektoré sprievodné telesné pocity pri pôste mám celkom rád.

1. deň pôstu: Stále mi pred voľnom ostával jeden deň v práci, no rozhodol som sa už teraz so začiatkom pôstu. Teda začiatok pôstu som započal včera večer, aby som dnes ráno už mal prázdny žalúdok. Nemal som prístup k destilke z lekárne, tak som aspoň pil vodu zo studne. Hlieny z dutín mi zišli na priedušky, takže som po týždni liečenia pokračoval s liečbou ako keby od znova, keže som sa cítil rovnako mizerne, ako prvé dni. Nič som samozrejme vďaka plnému nosu necítil. Pocit hladu som nemal, no bol som zoslabnutý z choroby. Dnes som vypil 1,5l vody;

Váha po prvom dni pôstu. Pred pôstom som sa nevážil, kedže to som bol ešte v práci. Predpoklad je 73kg, no kľudne to vďaka chorobe mohlo byť aj 72kg.

FOTKY Z VÁŽENIA SOM FOTIL PO JEDNOTLIVÝCH DŇOCH, NO KEDŽE PRVÝ DEŇ MI CHÝBAJÚ FOTKY Z VÁŽENIA PRED PôSTOM, FOTKY NA KONCI NESEDIA PRESNE NA DEŇ O KTOROM AKTUÁLNE PÍŠEM, TAK TO TREBA BRAŤ SKôR VIZUáLNE.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. deň pôstu: jazyk už mám biely a bolela ma ráno a cez deň hlava, čo je prejavom zvyšujúceho sa prekyslenia organizmu(acidóza). Počas dňa som dosť spal, lebo som sa cestou domov nočným vlakom nevyspal kvôli spolucestujúcim futbalistom. Myšlienky na jedlo som mal celý deň, kedže už päť dní som nič nejedol a tak som pozeral v telke relácie o varení a sledoval predvianočné akcie na pre mňa zaujímavé veci. Našiel som celkom výhodnú cenu na medjool datle a tak som si ich bol kúpiť aj do zásoby. Konkrétne 4,5kg. Nakupovať hladný nieje práve najlacnejšie riešenie. Takto ale uspokojím moju aktuálnu potrebu jesť a paradoxom je, že teraz mi vôbec nevadilo, že mám toľko maškŕt doma na dosah. Aspoň zatiaľ nie. Tak aspoň ešte viac vyskúšam moju vôlu. Na druhej strane som stále nemal čuch vďaka plným dutinám a tak som sa rozhodol s týmto stavom niečo urobiť. Na urýchlenie prečistenia nosa som si kúpil v lekárni pumpičku s čisto morskou vodou, ktorý sa strieka do nosa a po chvíli sa obsah vyfúkne. Opakuje sa to niekoľko krát denne a už po prvom dni som cítil mierne zlepšenie. Dnes som vypil dokopy 2,5 l destilovanej vody a ku koncu dňa sa už bolesť hlavy zmiernila;

 

 

 

 

 

 

 

 

3. deň pôstu: po zobudení hlava riadne bolela. Zobudil som sa klasicky na to, že mám z choroby upchatý nos s dýcham ústami. Jazyk je stále biely. Poobede krátky nákup ďaľšieho jedla(sušené ovocie, orechy a citrusy, ktoré vďaka chémii vydržia čerstvé dlho aj mimo chladničky) a nejakých darčekov. Poobede sa mi už začal konečne uvoľnovať nos. Dnes som vypil 2,5l destilky;

 

 

 

 

 

 

 

 

4. deň pôstu: konečne som sa ráno zobudil s čiastočným čuchom a neupchatým nosom. Stále ešte s bolesťou hrdla. Vonku pri vybavovaní povinností som mal opäť nos plný, ako na začiatku choroby. Poobede doma to opäť prešlo. Hlava ma dnes nebolí skoro vôbez z choroby, no zacína z pôstu. To poznám vďaka špecifickej bolesti v hornej časti hlavy pod lebkou. Večer som postrehol pokles schopnosti sa na niečo dlhšie sústrediť. Hlad cítim, no iba ako keby v útlme. Podarilo sa mi ho dostať ako keby niekde ďaleko do kúta, odkiaľ ho skoro vôbec nepočuť. Posledné dva dni suším banány v sušičke, kedže som ich mal okolo 70ks a už boli dozreté. Vôňa z nich ma láka, no nič, čo by sa nedalo vydržať. Cez deň po povinnostiach som sa išiel prejsť schválne do mesta na vianočné trhy, aby som vyskúšal, čo to so mnou urobí. Na moje počudovanie vôbec ma nič nelákalo. Akurát som stretol kopec známych a otca. Dokopy som bol mimo domova 5h. Po príchode domov som mal mierne červené škvrny na tvári, ako niekedy po saune, pred ktorou sa oholím. Dnes som vypil 2 l destilky;

 

 

 

 

 

 

 

 

5. deň pôstu: po zobudení som už škvrny na tvári nemal. Choroba je skoro preč. Jedine, že ešte stále poriadne necítim pachy. Čo je možno dobré, lebo v obchodoch by som pri ovocí a zelenine mal ešte väčšie pokušenie. Cez obed, keď som chcel ísť do jedného obchodu, tak som sa skoro pototo. Vrátil som sa domov a na záchode strávil niekoľko minút. Vyšlo zo mňa pomerne veľká kôpka. Vedel som, že som prekonal prvú acidotickú krízu, pretože dnes som mal aj zvýšený pocit zápachu z úst po acetóne a mal som väčší hlad, ako obvykle a vonku som bol na prechádzke s Boltom total bez energie. Dokopy sa mi podarilo vypiť 2l destilky. Viac som do seba nedostal;

 

 

 

 

 

 

 

 

6. deň postu: konečne som sa dočkal a choroba prešla nadobro. Mám aj viac energie na normálnu mozgovú činnosť vďaka včerajšej acidotickej kríze. No aj keď som mal po vyzdravení v pláne počas pôstu fyzicky doma cvičiť, toľko energie vo mne ešte nieje. Choroba ma vyšťavila poriadne. Jazyk už biely nemám. Ťažko povedať, či to už je ketóza, alebo nie. Ale skôr si myslím, že ešte nie, lebo nemám fyzickú silu. Dnes som vypil 1,5 l destilky, ktorá mi už ide hore krkom a tak ju pijem po menších dúškoch a častejšie;

Paradoxom dnešného váženia po šiestom dni pôstu bola úplne identická váha, ako včera.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7. deň pôstu(Vianoce): ráno som exol pol listra destilky a išiel som s mamou na pohotovosť, lebo sa jej stav choroby s rovnakými príznakmi, ako som mal ja. Na pohotovosti som čakal s Boltom v aute tri hodiny, kým mama absolvovala všetky vyšetrenia a infúzie s ATB. Ale všetko bolo v normále. Štedrovečernú večeru som absolvoval s rodinou mimo stola, kde som im nechal priestor na jedlo. Mal som pomerne veľkú potrebu jesť a chute mi robila dokonca aj vôňa pražiaceho sa rezňa. Mozog vyžadoval akékoľvek kalórie a mal som opäť veľmi silný pocit zápachu acetónu z úst. Večer som doma sedel opäť na veľkej. Celý deň som bol opäť totál bez energie a pri rýchlom postavení sa sa mi točí občas hlava;

 

 

 

 

 

 

 

 

8. deň pôstu: odo dnes to bude každým dňom nová skúsenosť, kedže doteraz som najdlhšie držal pôst 7 dní. Celý deň klasika bez energie. Myšlienky mi behali stále na jedlo. No stále to bolo znesiteľné. Večer mi dokonča začalo šŕkať v žalúdku a pocit hladu sa zosílil. Dne som mal pravidelne točenie hlavy počas postavenia sa. Pach z úst po acetóne necítim a dokonca sa utlmili aj vône jedla, čo je zaujímavé. Teraz by som už mal cítiť jedlo na metre ďaleko. No zostáva už iba pár dní, tak to bude malina. Stále je lepšie už odpočítavať iba zvyšné dni z druhej polovice, ako dni do konca z polovice prvej. Preto ani na začiatku pôstu nemyslím na dni, ktoré mi ešte ostávajú. Tie začne registrovať až po polke celkového času pôstu. Dnes som vypil 1,5 l destilky;


 

 

 

 

 

 

 

9. deň pôstu: dnes ráno o 6am som sa zobudil na to, že mi strašne treba na veľkú. Opäť! Po 15 min na veľkej som bol o dosť ľahší, ako včera. Konkrétne som bol oproti včerajšku o kilo ľahší. Zaujímavé. Možno to včerajšie škŕkanie v žalúdku s tým malo súvis. Hlava sa mi opäť točí, ako divá. Možno to bude aj tým, že dnes už menej pijem, lebo mi už destilka vôbec nechutí. Paradoxne niesom ani vyditeľne dehydrovaný, lebo moja môč ma iba mierne zafarbenie do žlta. Pri silnej dehydratácií by bola moč tmavá. Poobede nastal stav, na ktorý som tak dlho čakal. Náhly príval fyzickej a psychickej energie ma postavil na nohy. Bol to pocit, ako keby som sa práve napil čerstvej ovocnej šťavy plnej cukru. Konečne nastal sttav ketózy. Mal som sto chutí s tým práve sekúť, no rozhodol som sa ešte jeden deň vydržať. Pôvodný plán bol dať 11 dní pôstu, kedže prvý deň bol bez destilky, no kamarát mi dal možnosť prísť od nového roka k nemu do kopcov na týždeň trénovať a tak desať dní musí stačiť, lebo sa mi treba dovtedy dostať do plnej sily, aby som tam iba nepresedel. Sekundárny cieľ-ketózu som dosiahol a tak teraz viem, že bude stačiť na to cca 9 dní pôstu. Stav ketózy totiž pri pôste netrvá dlho a tak by som aj tak po chvíli opäť zišiel do toho menej lákavého stavu pôstu. Dnes som vypil 0,5l destilky;

 

po deviatom dni (10. deň ráno) som už nezhodil skoro nič. Pritom som už nepil skoro žiadnu vodu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

10. deň pôstu: dnes som si vychutnával ketózu a rozhodol som sa ju nepokaziť ani destilkou a tak som už žiadnu nepil. Aj tak mi už takmer došla a tak som aspoň do lekárne nemusel po ďaľšiu. Poobede to už išlo, ako po masle. Na ketóze by človek mohol držať pôst večnosť, lebo nemá skoro žiaden pocit hladu, žiadne zlé stavy, až na mierne stiahnuté brucho v jednom kuse (v mojom prípade). No stav ketózy nieje večný a po krátkom čase by telo malo začať spaľovať, ako hlavné palivo svaly a to by už opäť človek zažíval tie negatívnejšie stavy počas pôstu. Preto som si povedal, že v najlepšom treba prestať a že oželiem ten jeden deň navyše. Verím, že som si telo prečistil poriadne a dôkazom toho mi bola aj návratovka, kde som opäť skúmal, ako rýchlo sa viem dostať do zabehnutých stravovacích návykov. Trošku drastický spôsob pre moje telo, no nikto o tom nepíše, takže niekto to skúsiť “musí”. Všetko ale v rámci toho, že budem svoje telo počúvať a pri náznakoch nejakých žalúdočných kŕčov by som ihneď prestal.

 

 

 

 

 

 

 

 

Návratovka (k jedeniu):

1. deň po pôste: Podvečer som odšťavil pomaranč, kedže som dostal tip, že by to mohlo byť lepšie, ako šťava z mrkvy, ako prvé jedlo. Mal som tej šťavy liter a čakal som, že to bude ako po prvom pôste a nevypijem naraz viac, ako 1 dcl. Opatrne som teda vypil deci štavy a chvíľu počkal. Cítil som, ako mi šťava prešla žalúdkom takmer bez zastavenia a po chvíli som ju mal v črevách, no telo neprotestovalo. Tak som vypil na ex pol litra a stále nič. Dorazil som aj druhú polku a celý rád, že to takto išlo ľahko som sa rozhodol pritvrdiť a hneď druhé jedlo som si začal mixovať hrášok spolu s celým väčším avokádom (odroda Haas). Hovorí sa, že po pôste by sa nemali ihneď dávať tuky, no rád som si to chcel overiť na vlastnom tele. Väčšinou ľudí, čo držia pôst niesu vitariáni a tak si myslím, že niesu tuky, ako tuky. Na druhej strane aj dieťa, keď sa narodí pije materinske mlieko bohaté na tuky. Počas prípravy hrachovej kaše mi začala fungovať peristaltika čriev a už som bol na toalete. Tá pomarančová šťava ako do mňa prišla, tak aj odišla druhým koncom. Zaujímavé. Hrášok som pôvodne neosolil, lebo soľ a umelý cukor bezprostredne po pôste fungujú pre telo, ako jed. Umelý cukor teda nielen po pôste a soľ kvôli tomu, že môže ohroziť funkciu obličiek. No hrášok bez soli ja osobne jesť neviem a je to okrem zemiakov jedno z dvoch jedál, čo solím. Tak som si chcel vyskúšať, čo to so mnou urobí. Po poslednom pôste som si takto tuhú stravu mohol dať až po 12. hodinách, lebo dovtedy do mňa vošla maximálne ovocná šťava. Tentoraz to bolo iné a aj keď som doslova počul funkciu čriev, hrachová kaša do mňa išla jedna radosť. Teda až do chvíle, kým z jej trávenia neprišla na mňa taká únava, že som na hodinu zaspal, ako malé dieťa. Niečo podobné sa mi stalo po prvom roku fruitariánstva, kedy som si na narodeniny uvaril moje obľúbené vegánske buritos z veľkej fazule a po jednej lyžici som bol podobne odpísaný. Takže po zobudení som zvyšok hrachovej kaše radšej vyhodil. Na dnes stačilo.

 

2. deň po pôste: Zaujímavé je, že ako som mal počas chuť na kadečo, teraz pri návratovke mám viacmenej chuť iba na čerstvé ovocie a zeleninu. Nemám chuť na orechy, či nejaké zvláštne kombinácie, aké sú často pomixované v rôznych raw koláčoch.  Tešil som sa na datle a tak som zjedol celú vaničku medjool datlí, čo je cca 200g/600kcal. Ich chuť bola neskutočná, no paradoxne sa mi z toľkého cukru zatočila hlava. Taký pocit som veru ešte nezažil. Po poslednom pôste som pil mrkvovú šťavu, ktorá bola super sladká a podobný stav som nemal. Môžno to bolo tým, že som počas tohoto pôstu dosiahol stav ketózy. Keď sa mi zatočila hlava, tak som siahol po glukomer, aby som zistil, ako na tom je cukor v krvi, kedže ten spôsobil točenie hlavy. Cukor som mal na úrovni 5,1 mmol/l, čo je úplne normálna úroveň, ktorú mávam bežne po konzumácií sladkého ovocia. Behom dňa som sa vrátil k pitiu štiav z pomaranča a neskôr k mrkvovej štave. Zjedol som aj jedno avokádo a všetko bez stavu únavy. Rozmixoval som si aj banány(5ks) spolu s trstinovým cukrom a vegánskym proteínom, aby som čo najskôr nabral stratenú hmotnosť. Ani po tejto kombinácií sa mi netočila hlava, aj keď som mal čo robiť, aby som toľko mixnutých banánov zjedol. Normálne jem dvojnásobnú dávku, no teraz toľko do mňa ešte nejde. Poobede som bol ešte za mamou, kde sme si spolu dali super sladkú Cherimoyu (tropické ovocie)z ktorej sa nám obom točila hlava. Dnes som už žalúdok, či črevá vôbec nepočul, akurát som musel jesť menšie dávky, lebo toľko do mňa ešte nevošlo. Večer som si urobil zeleninový šalát, ktorý mi chutil asi najviac zo všetkého. Po ňom som si dokonca otvoril pivo, aby som zistil, ako moje telo bude reagovať na alkohol. Vôbec mi nechutilo a tak som z neho vypil 1,5dcl.

 

3. deň po pôste: ráno som sa zobudil s kocovinou! Po 1,5dcl piva, neskutočné! Čo si mi ľudia dobrovoľne robíme s organizmom. Jedlo už do mňa išlo normálne. Na obed som bol s bratom na kávu a následne raw koláč, no z neho mi bolo ešte ťažko vďaka vysokému obsahu tukov z orechov v kombinácií s cukrami. Túto kombináciu obsahuje väčšina raw koláčov a už viem, prečo ma ich konzumácia nikdy zvlášť nelákala. Káva mi paradoxne neurobila nič. Asi aj vďaka nej som sa po ťažkom raw koláči necítil ospalý. Kávu by som určite na večer nepil, lebo to by som nezaspal. Večer som si dal ešte orechy a tie mi už nespravili s telom nič. Už mi nevadili ani väčšie dávky jedla. Takže moja návratovka po 10-dňovom pôste bola teda zhruba tri dni.

 

Aký je teda môj záver z tohoto pôstu? 

Táto skúsenosť bola pre mňa úplne nová vo viacerých aspektoch. Vďaka vírusovej chorobe na úvod pôstu som sa trochu priblížil pocitu ľudí, ktorí sa dajú na pôst kvôli oveľa vážnejším chorobám, vďaka ktorým sú oslabení. Osobne som si istý, že by som si pôst kvôli prevencii oveľa viac užil, ak by som do neho neišiel s chorobou. No nemal som na výber, takže som vďačný aj za takúto skúsenosť. Zároveň to bolo pre mňa oveľa ťahšie vydržať nejesť, keď som videl toľko dobrôt, ktorými som sa napchával počas vianočných sviatkov desiatky rokov pred fruitariánstvom/vitariánstvom. Bral som to ako veľkú výzvu, vďaka ktorej posuniem moju psychickú silu o niečo ďalej. To sa mi na ultrákoch zíde, kedže tam podobné stavy(ak nie rovnaké) človek po 10 hodinách behu zažíva v jednom kole, ako na bežiacom páse. No pri tom musí behať a driapať sa do strmých kopcov, aby dosiahol cielovú pásku v čo najlepšom čase. Vtedy má človek veľa krát chuť to zabaliť, no presne cez tieto čierne momenty pri pretekoch sa vie človek preniesť iba vďaka silnej psychike. Ak mi raz bude na pretekoch ťažko(toho sa určite čoskoro dožijem), spomeniem si na tento pôst a už nebudem mať žiadnu výhovorku, prečo by som nemal pokračovať v boji ďalej.

Teraz už viem, že mi stačí o rok držať opäť iba 10 dní pôstu na to, aby som stihol dosiahnuť ketózu, no nevylučujem, že niekedy nepôjdem aj do dlhšieho pôstu. Predsa len je pre mňa predstava toho, čo budem cítiť po takých dvoch týždňoch, či dokonca troch celkom lákavá. No to už nechcem praktizovať dobrovoľne počas aktuálnej práce, ktorú vykonávam.

 

Prečo sa teda bežní moderní ľudia pravidelne nepôstia? Dnes sú ľudia pohodlní a nechcú podstúpiť trochu nepohodlia, ani keď majú takmer istú možnosť, že si svoje telo omladia a zbavia chorôb. Nato, aby človek začal s pôstom a vydržal až dokonca sa musí postaviť výzve odolať svojej elementárnej potrebe: jesť. To, čo máme vďala modernej dobe, ako drogu. Závislosť na mäse, mliečnych výrobkoch a sladkostiach je taká vysoká, že ľudia radšej siahnu po liekoch, ako keby sa mali vzdať týchto návykov. Existuje veľa dôkazov, že bez týchto troch potravín ľudské telo pracuje plnohodnotnejšie, oveľa dlhšie a “bezporuchovo”. Potom tu je dôvod straty svalovej hmoty. Dnes je v móde mať čo najväčšie svaly a veľa takto vypracovaných ľudí sa tak ľahko týchto svalov nechce vzdať. Pritom sval je sval. Ak schudne, ľahko ho správnou stravou a tréningom získame do pôvodnej veľkosti. Volá sa to “svalová pamäť”. Plus, čím viac svalov, tým sa viac zaťažujú orgány(najviac srdce), ktoré často zlyháva z takéhoto preťaženia. No to už nechám na zváženie každého z vás. Ja som svoje rozhodnutie už urobil.

Ak sa vám tento článok páčil, urobíte mi veľkú radosť, keď ho budete zdielať. Možno tak tiež pomôžete nejakému človeku z vášho okolia, aby sa zbavil pôstom vážnej, či menej vážnej choroby.

Posted in Články o zdraví.

14 Comments

  1. Pekne.
    Skus ist aj dalej. Prave po 10 dni to zacina byt velmi zaujimave. Precistuju sa velmi aj rozne urovne vedomia.
    Ja som absolvoval 3 roky do zadu 20 a neskor 22 dni.
    Pred rokom som si urobil 5 dni voda a 3 tyzdne zeleninove stavy. Pre mna to malo dalsie ine skusenosti, ale hlavne som mal viac energie, mohol som aj behavat 3km denne. Zda sa mi ze to ma lepsi efekt.
    Odporucam ak sa clovek rozhodne pre hociaku ocistu precitat si knihu od Malachov.
    A zeleninove stavy je uzasny Markus Rothranz v knihe ,,uzdrav sa sam”
    Drzim vsetkym palce.

  2. pobavil som sa, pisem v dobrom, zaspominal som si na svoje zaciatky s dlhsimi postami, jednoznacne plody ako navratovka, nech sa pise kde chce co chce, u mna vzdy prvy den iba stava z jablka a vecer prve jablko a povinne tri dni, ked dakedy v buducom roku zavadime o seba a bude cas, tak ti porozpravam moje pokusy o skracovanie navratovky, tri dni plody je povinnost, drzim palce v dalsej ceste, ked budes pit tie sponzorske napoje, posty budes potrebovat nevyhnutne 🙂 PF 2017

    • Čau Jirko, tak ako píšeš, že to boli tvoje začiatky. Som rád, že sa bojíš o moje zdravie, no keď som ťa ale stretol naposledy v saune, vyzeral si, že by si sa skôr mal báť o to svoje zdravie. Pribrať toľko kíl na tukoch za tak krátky čas po pôste neguje všetko, čo si kedysi hlásal o zdravom stravovaní. Teda aspoň z môjho pohľadu. Jedna vec je niečo hovoriť a druhé sa aj toho držať. PF.

      • Neneguje. Potvrdzuje. Ja hovorím stále to isté. Keď sa stravuje človek prirodzene, prirodzene je aj zdravý a prirodzene aj vyzerá. A naopak. Prirodzene = výlučne polodmi, keďže sme plodožravce, nie kuchyňožravce. V saune si ma rozosmial otázkou: to koľko rohlíkov treba zjesť, aby som tak vyzeral? Mal si úplnú pravdu. Ešte v apríli som vážil 74 kg, v tej saune okolo 90. Dôvod je jednoduchý – neprirodzené stravovanie. Mea massima culpa. Alebo inými slovami – hanba. Moja preveliká 🙂 Inak je tento článok výborný a je fajn, že stále bloguješ. O Tvoje zdravie sa nebojím, tie chemické B12 tky vybeháš a vypostíš. Aj ten sponzorský danajský dar 🙂 A ani o svoje sa nebojím. V saune počas roku 2017 uvidíš prečo. PF

  3. Vdaka za zdielanie takychto netradicnych skusenosti a pocitov. Pre mna velmi zaujimave citanie. Sam mam zatial iba skusenosti s jednodennymi postmi. Zvykol som si ich “naordinovat” pri prvych naznakoch choroby, na nastartovanie imunit. systemu a velakrat aj zabrali. Naco vsak do toho miesat konspiracny bulsit, ako ta vlastne moderna medicina nechce vyliecit ale iba na tebe zarobit? Neviem do akej miery to myslis vazne ale pre mňa dost sklamanie v inak dobrom clanku.

    • Jednodňové pôsty sú dobrým začiatkom. O modernej medicíne som sa v článku vyjadril preto, lebo som to chcel urobiť. Nemusíš so mnou predsa súhlasiť. Nepíšem články preto, aby sa páčili každému, ale preto, lebo chcem vyjadriť svoj názor a skúsenosti.

      • Určite, žijeme (ešte stále) v otvorenej spoločnosti a každý má právo vysloviť svoj názor. A iní majú právo mu oponovať. Aby mal však kohokoľvek názor nejakú výpovednú hodnotu,musí byť aspoň minimálne odôvodnený. A tebe chýbajú akékoľvek argumenty. Navyše opak je veľmi ľahko preukázateľný.

        Argument “povedal som to preto, lebo som to chcel povedať” radšej ponechám bez komentára, keďže patrí skôr do materskej škôlky ako do debaty dospelých.

        Ešte raz píšem že článok ako taký je zaujímavý a vďaka ti zaň, zbytočne ho však kontaminuješ konšpiračnými bludmi a la Zem a Vek.

        Držím palce do ďalšieho behania a písania a hladovania. 🙂

        • No nieje to celkom tak, že na to nemám odôvodnenie. Iba sa mi nechcelo opakovať, lebo som o tom písal už v článku o cukrovke napríklad. Farmakopriemysel shválne posúva referenčné hodnoty hladiny cukru zdravého človeka na vyššie a to ibs s odstupom dvoch rokov, čo som si všimol na starom balení prúzkov do glukomera a tom novom. Z pôvodných 4,5-6,6 mml/l to je dnes 6,3-8,4mmol/l. Zdá sa ti, že to je normálne, aby človek merajúci si cukor bol v pohode s tým, že už jeho pankreác nevládze a nevedomky si ho totálne odpravil, aby bol doživotný cukrovkár, lebo lekári su proti konzumácii destilovanej vody na boostnutie očisty organizmu počas pôstu? Alebo sa budeme baviť o liečení rakoviny chemoterapiou, kde do 5. rokov po úspešnej liečbe vyše 50% detí zomrie, lebo ic imunitný systém je úplne rozflákany ešte dlho po chemo? Pritom už bolo niekoľko zaznamenaných prípadov úplného výliečenia z rakoviny aj u ľudí v starobe.
          Teraz som ti spomenul dve najvážnejšie podvody na ľuďoch farmakopriemyslom.
          Máš ešte pocit, že nemám argumenty?
          Mám pocit, že niektorí ľudia budú stále používať nálepku konšpirácia, aj keby mali dôkaz priamo pred sebou. Pripadá mi to, ako ľudia v stredoveku, keď upaľovali na hranici bylinkárov za šarlatánstvo/bosoráctvo, krorí liečili takto rôzne aj vážne neduhy u ľudí.

    • Laco to co ja napisem na adresu modernej mediciny nie je konspiracny bullshit, ale moja zivotna skusenost. Od veku 6 do veku 41 rokov som bol otrocky konzument farmakopriemyslu “vdaka” modernej medicine. Kazdy rok kvantami liekov, vakcin, sprayov a kadecoho “lieceny” a stale chory. Az som okusil post a prirodzene stravovanie – vylucne plodmi – a cuduj sa svete “zazracne” som vyzdravel. Moj nazor na modernu medicinu je dnes nemenny – genialne nastavena genocida populacie planety. Vojnu a gulky odsudi kazdy, bielu, modru, ruzovu, atd. … pilulka je este velebena, ze prinasa zdravie. Pritom prinasa to iste co gulka. Smrt. Amen 🙂

  4. Ahoj chlapci…Vitarianstvo a vsetko s tym suvisiace som zacal riesit asi pred 15-timi rokmi ,precital som takmer vsetko od malachova,partykovej,jonasa,walkera,wandmakera,nikolajeva a vela vela zariadil si komplet raw kuchynu a absolvoval urinoterapiu aj ocistne posty…mojim naj, cim som presiel bolo asi 5x suche hladovanie”bez jedla a vody” ale to viete ked ste citali veci o dlzke 5 dni … pri mojej vyske 184 som svojim zivotnym stylom sa dostal na 68-70kg co som si drzal niekolko rokov …pri suchom hladovani som zisiel na 63 kg…pocas tohto obdobia si nepamatam ze som bol chory a to velakrat aj priamo na mna kychol chory clovek…drzim vam palce a nech coraz viac ludi pochopi svoje telo 😉

    • Super Julo. Áno, no verím, že postupne sa ľudia dostanú k takýmto informáciám, ktoré sa čoraz častejšie zverejňujú na internete a budú chcieť a potrebovať zmenu. Na druhej strane urinoterapiu a suchý pôst osobne dobrovoľne nepodstúpim.

      • Urina je, moj nazor, uplny nezmysel. Telo sa mocom zbavuje toho, co do neho nepatri a zase to do seba liat??? Logika nula. Aj ked ti co piju urinu na nu nedaju dopustit, furt ju piju, lebo furt nieco liecia. A to nje aj odpoved na urinu. Naopak suchy post je jedna popecka 🙂 To len mu treba prist na chut. Uplne iny level ako post s destilkou.

    • Julius, mali by prepísať učebnice, detičky sa v škole učia, že človek vydrží bez vody 3 dni a to eštenepočuli o brethariánoch :). Ja držím iba 10 dňovky na vode, tak 1x do roka, ale 5 dni aj bez vody si neviem predstavit, klobuk dolu

  5. Pingback: 10 dňový pôst na vode (+výsledky krvných testov po 7. dňoch pôstu na destilovanej vode) – Richard Zvolánek

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *