Hrebenovka zemplinskych a polky slanskych vrchov (10.-12.9.)

Uz nejaky ten rok som sa pozeral s uzasom na kopce v dialke za kosickym sidliskom furca, ktore sa tiahnu z prava od madarskych hranic, az po presov a pohraval som sa s myslienkov, ze by to bolo treba prejst peso. Pred asi dvoma rokmi som si to zmeral u kamosa doma nad mapamy a vyslo to na cca 110km. No a minuly tyzden, ked som si pozeral predpoved pocasia a zistil som, ze cely tento tyzden by malo byt pekne slnecno, som sa rozhodol, ze po pretekoch v polsku sa na takuto hrebenovku vydam. Samozrejme ako byva uz bohuzial zvykom, ludia, ktori mo povedali, ze pojdu radi so mnou, mali nakoniec kopec inej prace. Nenechal som sa odradit a rozhodol som sa ist “iba” s mojim psom Ironom, ktory je samozrejme super spolocnik. 
Po polsku som si dal jeden den a v nedelu vecer som si pobalil batoh, ktory mal nakoniec skoro 30kg. V nedelu som uz potrebne mapy slanskych vrchov nemal kde kupit, kedze vsade, kde mali mapy a obchody boli otvorene, tieto mapy nemali. Kupil som akurat mapu zemplinskych vrchvo, kedze som chcel zapocat cestu v Slovenskom novom meste. Nakoniec mi kamarat Tomas a jeho priatelkqa Radka pozicali svoje mapy, tak som skompletizoval na poslednu chvilu vybavu a vyrazil som skoro bez spanku (opat), peso na zeleznicnu stanicu, kde mi o 5:05am isiel vlak do SNM. V Slovenskom novom meste som postupne zistil, ze vacsina turistickej cervenej znacky ide po asfaltke. S narastajucou teplotou to nebolo najstastnejsie zistenie. Akurat prebiehal zber hrozna, tak som sa kochal aspon tym, no a v nedalekych kopcoch zase polovali polovnici, co mi pripomenulo francuzsky vidiek z pred roka, kde polovacky su na dennom poriadku 😀
V ATC Maria som si dal obed a pivo a pokracoval som dalej. Tam ale nastal prvy vaznajsi problem so znacenim, kedze znackou bol oznaceny smer po hlavnej ceste, no na mape mala byt odbocka este pred motorestom Maria a tak sa malo iba prejst cez hlavnu cestu a nie po nej. Kedze nebolo kvoli oploteniu zist z cesty, pokracoval som asi kilometer po ceste a potom som to strihol cez pole na spravny smer…samozrejme som vysiel vo vedlajsej dedine Luhyňa, ako som mal, takze som sa vracal po dalsej hlavnej ceste do spravnej dediny Michaľany a tam som uz narazil na znacku…cize ak tu trasu pojdete, treba hladat niekde cervenu znacku v uzkom okoly motorestu Maria. Cesta po cervenej za Michaľanami do dediny Kazimir, opat po asfaltke, ma za zakrutou-za mostom, kde po pravej strane je odbocka okolo ciganskeho, velkeho domu, turisticke odbocenie presne na tuto vedlajsiu cestu, ktora vedie do madarska. Netreba si vsimat tuto znacku, to sa pravdepodovne cigani nudili a tu znacku tam zakreslili a radsej sledovat mapu, na ktorej je zaznaceny spravny smer a to do Kazimira.
V kazimiri na mna dolahla unava  z prebneden noci a horuceho pochodu po asfaltke. Od jednej do asi druhej som sa rozhodol dat si pauzu v tieni velkej zastavky…iron bol taky hotovy, ze hned zaspal na zemi a ja som si trochu zdriemol na lavicke. Potom som sa miestnych deti opytal na nejaku krcm, no vraj maju iba nieco ako potraviny v dome, tak som isiel tam, ze si dam nieco studene a doplnim zasoby vody, ktore sa teplom rapidne zmensovali. Mal som stastie, lebo v pondelok je tento obchodik otvoreny iba do pol tretej a tak som este stihol kupit nejaky chladeny radler a teta predavacka mi doplnila vodu do flias. Chvilu som sa zdrzal este pred obchodom, kde som pocuval miestnych stamgastov a vybral som sa do dalsej dediny Byšta. Mala to by posledna dedina pred lesom. Samozrejme opat po asfaltke a hlavnej ceste. Znacka sa pravdepodobne ztocila na vedlajsiu cestu smerom ku byvalim kupelom Byšta, lebo uz dalej smerom do kopca, po hlavnej ceste do bysty som na nu nenarazil. V dedine som sa uz napojil opat na cervenu. Tam som si po narocnom vystupe po asfaltke dal opat chvilu 20min siestu na zastavke a pokracoval som dalej. Unava uz bola znacna, no aspon som uz vosiel do lesa, kde bol chladok. Hladal som nejaky pramen, aby som sa moihol umyt a pripadne pri nom “rozbit” tabor. Vsetky korita potocikou boli vyschnute, predsa len obdobie sucha je uz nejaky ten tyzden. Nakoniec sa na mna ale usmialo stastie a po pravej strane cesticky som narazil na slabo vyvierajuci pramen s relativne cistou vodou a ked sa z nej napil aj iron, tak som vedel, ze na umytie bude stacit. Osviezeny a cisty som pokracoval dalej k najblizsiemu turist. smerovniku, kde som v lese rozbil tabor a ulozil sa na noc. Tymto som za prvy den urazil nejakych 37km, aj s tymi obchadzkami.   Tymto som presiel mapu zemplinskych vrchov. Rozhodol som sa znizit co najviac vahu batohu a tak som jedol vsetky tazke potraviny, ako bola zelenina a vypil vino, ktore som si ako zaciatocnik vyniesol v orig. sklenenej flasi 😀 Kedze je obdobie ruje, v noci bolo pocut okolo mna vela prechadzajucej zveri a polovnikov. 
Druhy den som slapal asi hodku a pol k jazeru izra, kde bola v plnom prude vystavba novej asfaltky. Bufet na izre je otvoreny od piatka do nedele, tak tam nikto, az na troch rybarov nebol. Dal som si kupel, “vypral” veci iba vo vode a pokial sa susili, urobil som si cestoviny s morcadelou a uzival si slnecneho a horuceho dna. Po asi hodke a pol som sa vybral dalej po hrebenovke. Mal som dost velky casovy sklz, hlavne kvoli dlhemu spanku 😀 Dalej bola trasa relativne dobre znacena. Po znacke, asi 20min po turistickom chodniku je chata Kopáska, ktora je zatvorena, no zda sa byt dobre udrziavana, apson podla upravenej zahradky a vycistenia okolia chaty. No nie je moznost ju vyuzit na prenocovanie, kedze patri pravdepodbne polovnikom, lesnej sprave, alebo sukromnej osobe. Dalej k Malemu Miliču sa ide z poly po asfaltke a pri chate je smerova tabula, ktora oznacuje zostavajuci cas na slanec dve a pol hodiny, no v skutocnosti to je s tazkym batohom a v turístickych “vibramoch” po asfaltke, ktorou sa ide az po slanec prakticky neustale, ovela viac. Netreba sa zatazovat tym, ze ku koncu obcas chyba turisticke znacenie, hlavne nikam neodbocovat a stale pokracovat po asfaltke dole kopcom az pridete po smerovu tabulu Velka Marovka, kde sa odboci doprava a po par krokoch sa po pravej strane mina pekny dreveny altanok/mozno kaplnka(nebol som az pri nej) a pred nim su orobene lavice s ohniskom. Dalej sa pokracuje v klesani po asfaltke, no s peknymi vyhladmi na krajinu. Pri dedine Slanec sa uz vychadza z lesa a pri ceste znacka opat chyba, no po asi 100m po hlavnej ceste bude odbocka do prava k opat dalsim laviciam s pramenom, ktory bol v mojej ucasti samozrejme vyschnuty. Tam som to uz strihol po prasnej ceste nad lukou a pod lesom. Podla mapy som vedel, ze mam pokracovat rovnakym smerom a takisto obist slansky hrad z lavej strany, tak mi to tymto smerom a po tejto cesticke vyhovovalo. Po asi 15. minutach som natrafil na trstinove jazierko, ktore je zaznacene na mape a takisto aj na turisticku znacku, ktora prichadzala z dediny. Urcite neodporucam zchadzat do dediny po hlavnej ceste, ak teda nemate potrebue doplnit zasoby, kedze auta tam jazdia sialene rychlo.
Pomaly uz slnko zapadalo, tak som sa rozhodol najst nejake dobre miesto na prenocovanie. Po turistickej zanacke na kopci ma zopar spoluobcanov svoje obydlia a tak som sa rozhodol co najviac zajst po znacke do lesa, aby som sa vyhol zbytocnym stretom s touto slovakmi a statom utlacanou mensinou 😀 No po asi 500m od ich “domovov” som natrafil po znacke na slabo tecuci pramienok. Opat som sa potesil, ze mozno v bude prilezitost sa opat pred spanim riadne umyt a nabrat pitnu vodu. Kedze tecuci pramen vody bol tenky, urobil som si maly test a dal som pod neho ironovu misku a isiel sa vycurat. Ak sa miska za ten cas naplni vodou, tak sa mi oplati zobliekat a umyt, lebo v opacnom pripade, by som asi pri cakani na naplnenie dalsej misky, aby som mohol zo seba zmyt tekute mydlo(nezavadne kzivotnemu prostrediu od firmy Sea to summit. Vrelo odporucam vyskusat presne toto vysoko koncentrovane tekute mydlo.) asi zamrzol 😀 Vecer uz vobec nebolo tak teplo, ako sa mohlo zdat. Ked som sa uz pripravoval na odchod od kupela, akurat, co som chcel opat vyjst na lesnu cestu, objavil sa s Ladou Niva lesnik a ten sa ma zacal pytat, co robim tak neskoro vecer v lese. Takisto sa pytal na irona, preco volne beha v reviri 😀 Ja som mu iba s kludom povedal, ze tu je turisticky chodnik a teda tu mozem byt. Potom z neho vyslo, ze sa viac obava o to, aby ma nahodou nezastrelil jeden z polovnikov, ktory su teraz v lese, kedze je velka polovackova sezona 😀 Ak som sa ho opytal, ze kde tu je teda bezpecne nocovat, poradil mi odbocku na luku v pravo, ktora je od pramena asi 300m. tam som si rozbil medzi krikmi stan a prenocoval som. Rano ma zobudili polovnici, ktori sa s hundranim chceli pozriet do stanu. Vystrkol som z neho hlavu a pozdravil som ich. Oni odzdravili a zaroven ma stihli zdrbat, co tu stanujem. Tak som im opat povedal o turistickom chodniku, ktory vedie cez ich revir a ktory si oni asi doteraz nevsimli 😀 Vdaka tomuto budicku o 7am, som o osmej uz bol zbaleny a opat na ceste po hrebenovke. Dost velky kus cesty som isiel lesnou cestou pouzivanou lesnikmi. Treba si vsimat turisticke znacenie, lebo ja som prehliadol odbocku do prava strmo dole a pokracoval som dalej okolo kamenolomu az po hlavnu cestu, kde som sa mohol otocit a cestou spat som stretol lesnika, ktory tiez nevedel, kadial vedie cervena turisticka znacka a posielal ma dole do kamenolomu, nech za nim niekde najdem znacku. Bol to celkom mily panko, no aj napriek tomu som na neho nedal a vratil som sa spat az pokial som nenatrafil opat na cervenu znacku. Ked som sa otocil, uz som si vsimol tu odbocku a vybral som nou dole brehom, kde chodnik bol pomerne zarasteny, no uz dobre znaceny. Dostal som sa s nim az k zeleznicnej trati, ktoru treba prejst s opatrnostou, kedze tadial vlaky idu plnou rychlostou. Na druhej strane je zelecnicka budova(vyhybna), hned pri trati a za nou sa uz opat ide po asfaltke. Opat. Tam treba davat pozor, lebo chvilu sa ide po uzkej hlavnej ceste, kde idu auta dost rychlo, aj ked ojedinele…ja som ale na pol kilometrovom useku stretol tri 😀 Z cesty je odbocka po znacke na Regatu, co je akysi statok. Dalej sa uz vystupuje opat po asfaltke do kopca. Odtial este je opat pekny pohlad na slansky hrad a vyhlady okolo neho. Po ceste je po pravej strane isty maly domcek, v dost zlom stave a s bordelom vo vnutri, no urcite sa da pouzit ako zatisie v nepriazni pocasia. Po ceste vyzsie je pekny pramen, oznaceny turistivkym znacenim na strome pri ceste. V mojej pritomnosti opat vyschnuty, co mi zacalo robit trochu starosti, kedze som pri slanci z pramena nedoplnil rano vodu a tak som mal iba nejake tri litre. Cize ak po ceste nenajdem vodu, povedal som si, ze riskovat to dalej od dargova nebudem a tam ukoncim moju hrebenovku. Na mape je totiz od dargova zaznaceny iba jeden pramen asi hodinu chodze, no v obdobi sucha je velka moznost, ze bude opat vyschnuty a to by bol dost pruser. No podme spat k ceste. Od pramena nad regatou som pokracoval po asfaltke dalej. Asfaltka pokracuje az po Zvernica Črepnik, kde sa staca prudko do prava do lesa, kde sa podla chodnika neda vobec orientovat, lebo tam ziaden proste nie je 😀 V mojom case tam bolo horko tazko zazriet vobec nejake stopy. Opat som si nevsimol odbocku po turistickom znaceni hore na kopci za nejakym ohradenym zdrojom vody pre vodarne a tak som sa musel vraciat, no tam som nastastie stratil iba par minut. Hore na kopci na Okruhlom vrchu je smerova tabula, ktora vedie opat asfaltkou a na nej sa pise, ze po dargovsky priesmyk to su dve hodiny. Je to sice klesanie, no cely cas po asfaltke a dovolim si tvrdit, ze to je trochu viac. Opat chyba, ale je tazko viditelne turisticke znacenie, no opytal som sa lesnika a on mi poradil, ze ak pojdem dalej po asfaltke, tak dojdem az po priesmyk. Po case sa ukazali sem tam aj tur. znacky, tak som vedel, ze som uz blizsko. Pravdu povediac, z toho vsetkeho chodenia po asfaltke som bol dostatocne znechuteny a tak som popri nedostatku vody, mal o jeden dvovod viac na ukoncenie mojej trojdnovej hrebenovky uz na dargove. Podla predpovede, ktoru som pozeral v den odchodu, malo navyse na druhy den prsat a tak som moje rozhodnutie specatil. Necakajte ziadnu autobusovu zastavku na dargovskom priesmyku, takze vam ostava jedine zavolat znamim, aby po Vas prisli, alebo ako mne, kedze som mal mobil vybity, zobrat stopa. Na parkovisku zastavili po sebe dve auta a po prvom neuspechu som sa prihovoril manzelskemu paru v strednom veku, ktori boli taki mili, ze ma vzali az do kosic a to aj napriek tomu, ze som ich ziadal iba hodil dva kilometre dole do motorestu, kde som si chcel nabit telefon a pootravovat niekoho z rodiny, aby po mna prisiel 😀

Hrebenovku z dargova po presov uz dokoncim max za dva dni (cca 45km)a hlavne nalahko, takze nebudem so sebou brat ani velky batoh, ani stan. Bude mi stacit maly 20litrovy batoh a pojdem to pravdepodobne behom, tak to pravdepodobne stihnem aj skor. Podla mapy od dargova vyzera byt hrebenovka skutocne pekna, tak sa na to celkom tesim. Tento zapis z hrebenoviek teda nechavam otvoreny a doplnim ho po absolvovani celej trasy. Je mi sice trochu luto, ze som to nedokoncil naraz, no zobral som si velke susto prejst obe hrebenovky za tri dni s 30kg batohom. Hlavne ked 65% bolo po asfaltke…Odporucam to ist urcite z opacnej strany 😀

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *