Dnesnych cestnych bike 85km a mensi report o paradnom a velmi inspirujucom dokumente o ultratrail behu

Poslednu noc som opat raz nepospal vela, no tentoraz to nebol iba tak premrhany cas 🙂 O deviatej som sa zobudil, ze ten doobednajsi bike trening nedam, kedze len do dvanastej mi trvalo, kym som sa prebral. Spat som isiel o 2:30am… 🙂
Pri obednajsom venceni Irona som s kvoli prebdenej noci s tym chcel na dnes seknut, no po prichode domov som sa znova namotivoval, zjedol dve manga a sadol na cestak. Cestu som este nemal urcenu, no urcil som si aspon smer a to na juh. V kosiciach som s tym mal sto chuti seknut, preto tie vyfukove plyny z aut ma neskutocne dusili. Ked uz behavam vylucne v lese, tak som zvyknuty na cerstvy vzduch a nie to, co som citil na ceste. Doteraz, tri hodiny po behu citim, ako ma pali sliznica nosa a pobolieva hlava. MASAKER!  Za kosicami som mal dve moznosti, teda tri, no tretia bola madarsko a tam sa mi nechcelo. Zvolil som okruh na kechnec a tam sa rozhodnut, ako dalej. So sebou som mal iba jednu 7dcl flasu s prefiltrovanou vodou z vodovodu a 75g susenych bio datli. Nastastie za kechneckym priemyselnym parkom az tolko aut nejazdi a tak to bol celkom pekny sportovy vykon. Snazil som sa ist 85% jazdy skloneny do baranov, cize najnizsi posed, aby si moj krk a spodny chrbat zvykol na tuto polohu, pri ktorej mam najmensi odpor vzduchu a tak idem najrychlejsie.
Zamieril som to az do moldavy a tam som isiel smerom na jasov, aby som sa vyhol tej najfrekventovanejsej juznej ceste do kosic. Plus som bol opat z casti v lese, takze opat relativne cistejsi vzduch. Po minani moldavy je jeden strmsi stupak v ktorom som zacinal citit unavu hlavne lavej strany hamstringoveho svalu na lavej nohy. Celkom zaujimave. Datle som jedol pat kusov kazdych 45min, takze nedostatkom cukru to asi nebolo. Priklanam sa najpravdepodobnejsej moznosti a to, ze proste nemam bicykel tento rok vobec natrenovany. Za posledny tyzden to bol moj druhy bike trening a takisto druhy tento rok. Takze sa niet co cudovat, ze svaly protestuju.
Zvysnych 20km som mal uz fakt dost slapat do tych kopov, no radsej budem parafrazovat kamarata triatlonistu Vlada, ktory mi hned k tym kopcom napisal toto: “z Jasova do Malej Idy su iba vlny, nie kopce!”  Vlado si chce asi so mnou vymenit bike, nech vie, co to je trenovat na tej mojej hurke 😀 
Takze posledne dve vlny pred kosicami som uz dal trosku sviznejsie, kedze sa mi trosku vratila sila do noh. To bolo urcite z radosti, ze dnes dam 85km a nie iba povodne planovanych 70km, aj ked inym smerom a s trochu srmejsimi a dlhsimi stupaniami.
Po behu som sa pustil do odstavovacieho maratonu pomarancov, grepov a bananov s jablkami. Po zasluzenej praci som si vychutnal bananovo-jablcnu stavu a uplne som chtiac zabudol, ze som chcel ist este na plavaren vyplavat trochu nohy. Tento zmeneny postup plaveckeho treningu s inym dlhsim bikom, alebo behom nie je velmi dobry napad. Par krat som to skusil po dlhsom behu, no to, co som predvadzal na plavarni bolo skor kupanie, ako trening. Aj ked nehovorim, ze sa to neda, akurat, ze telo sa rychlejsie zakysli.

Este chcem podotknut, ze pocas dlhsich behov a hlavne dlhsich cestnych bike treningov mam cas premyslat o vela veciach. Teraz jeden z mojich myslienkovych pochodov bolo planovanie urcitych solo ultra treningovych behov v netradicnych podmienkach a pri vysokej treningovej zatazi. Citim, ze som na to uz pripraveny a musim sa v treningu posunut o krok dopredu. Uz coskoro sa budu v mojom treningu diat velke veci! Samozrejme nadalej planovat a behat treningove ultratrail behy s kamaratom a bezeckym partakom Matom. 

P.s.: Chcem podakovat Matusovi z behnaboso.sk, ze mi nakoniec pozical velmi tuzebne ocakavajuce video, vlastne dokumentarny film z americkeho ultrabehu Western states 100mil (160km), kde je este len zacinajuca hviezda Killian Jornet, no zato uz ostrielany v europskych horskych ultrakoch. Dalej Tono Krupicka, vdaka ktoremu som sa zacal vaznejsie venovat ultrabehu a je pre mna velkou inspiraciou a po zhliadnuti dokumentu som zistil, ze je to velky bezec telom a dusou, pricom mal v case natacania iba 26r. A ini ucinkujuci 😀 Originalny nazov filmu sa vola “Unbreakable:Western states 100”. Tento dokument je tak super natoceny, ze ho odporucam pozriet kazdemu, kto rad beha dlhsie behy v prirode. Je obrovskou inspiraciou. Len tak na vynatok z Tonovych slov v dokumente: “I ran between 150-200miles a week” MASAKER, ked si zoberiem, ze beha skoro vylucne do kopca a z kopca 😀

P.s.2: Matus vyhlasil, ze tento original pozicia iba kamaratom A dobrym zakaznikom jeho obchodu 🙂 No ja uz pomaly patrim do oboch kategorii si myslim 😀

Posted in Uncategorized.

One Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *