Dnesny 20km lesny pretek “Cross country Jahodna” s GPS udajmi z preteku

Vcera vecer som bol po “tarahumarsky” sa trosku “socializovat” v meste na pivku a opat po tarahumarsky to bol dost divoky vecer. Rano som ale vstal podla planu, tri hodiny pred pretekom a a po kratkom rozjimani na toalete som si dal na ranajky jedno velke dozrete mango, vacsi kus cerveneho melona, hrst chie a cca 3dcl odstaveneho zeleneho jablka. Hned na to som uz opat utekal na zachod 😀 Predsa len to vcerajsie pivko mi nedalo pokoj. Pol hodinku po tom som isiel so psom vonku a vo five fingersoch som si zabehol volne dva kilometre v a parku na treve som urobil kratky strecink a trosku ponatahoval brusne svaly. Miernym vyklusom som odbehol domov, dal sprchu a pripravil veci na pretek na ktory som si zobral do 2dcl bezeckej flasky do ruky odstavenu jablkovu stavu a shlehu od nutrendu, kedze som bol opat po vcerajsku unaveny. Na start som sa zviezol s kamaratmi bratmi Kovalovcami a tam sme postretavali kopu priatelskych a znamych tvari. Cize atmoska pred pretekom super. Hned po prichode sme s Matom Kovalom ale zistili, ze mame velkych dvoch superov na trati, na ktorych pravdepodobne rychlost natrenovanu nemame a tak aj bolo. 
Zaciatok behu som chvilu viedol, co som ale nechcel, kedze je stale lepsie mat niekoho pred sebou a drzat si s celom preteku ocny kontakt. No po chvili ma favorit obehol a tak som si mohol zhruba korigovat vlastne tempo. Vedel som, ze jeho sa aj tak drzat nemozem, kedze jeho predispozicie boli ovela lepsie, ako moje, tak to by akurat viedlo k prepaleniu na prvych usekoch do kopca a to som nechcel.
Cize prvy bol zostup a po kilometri bol prudsi vystup po zamocenej luke, kde som citil neskutocnu bolest a unavu stehien. Az som sa cudoval, ze ako to je mozne a trochu som sa obaval, ze pri druhom okruhu to bude uz kriticke. No povedal som si, ze nech je, ako je, proste musim este pridat a tak som aj urobil. Pri tiahlejsom zbehu po cervenej znacke sa nohy zacinali preberat. Vtedy som pred seba pustil jedneho bezca Vlada, cize som si kontroloval tretiu poziciu. Zatial. Vlado, inac skvely triatlonista z kosic mal super tempo, co mi aj vyhovovalo, tak som sa ho drzal na dosiahnutelnu vzdialenost. Miestami sme behali bok po boku, hlavne do kopcov a ked nas obehol pred stupanim do druheho kola stvrty pretekar, tak som si najprv myslel, ze pri takom tempe to nemoze do toho kopca potiahnut a aj som Vladovi povedal, ze my ho chytime v kopci, ze tam urcite vykape. Aj trosku v kopci vykapaval, no stale som to este nevidel na atak, kedze som pocital s tym, ze ked prve kolo ma nestihal na zbehoch z kopca dobehnut, tak v druhom kole ho na tiahlom zbehu dobehnem. No ten sa tak  ozlomkrky rozbehol dole kopcom, ze sme sa s Vladom nestacili cudovat 😀  Este dodam, ze som si cely cas nosil tu malu 2dcl flasku v ruke naplnenu odstavenym jablkom a presne v tomto momente som z neja konecne zacal odpijavat a a citil som, ze cukor z tejto inac lahko pitelnej stavy mi hlavne pri behoch do kopca pomaha.
 Vedel som, ze ak teraz sa za druhym nepustim, tak jeho naskok uz nestiahnem. Pustil som sa teda dole kopcom za nim a veril som, ze vladovi ostalo dostatok sil, ze sa ma bude drzat. Neobzeral som sa, no jeho dych sa mi stracal, az som nepocul ani zvuk jeho bezeckeho kroku. Rozhodol som sa este pridat, kedze druhy sa mi opat vzdaloval. Na poslednej otocke z cervenej znacky na zltu na kamennom hrbe som sa chlapcov na obcersvovacke spytal, kolko pretekarov mam este pred sebou, ked mi povedali, ze dvoch a zistil som, ze za mnou dlho nikto neisiel, tak som sa rozhodol udrziavat zhruba rovnake tempo, ako prve kolo a snazit sa pomaly dotiahnut na druheho. Celkom sa mi to aj darilo, kedze bolo vidiet, ze kopce mu nejdu az tak dobre, no jeho naskok uz bol okolo dvesto metrov, takze som sa nadalej snazil udrziavat tempo z prveho rychleho kola a dufat, ze na poslednom tiahlom a ostrom kopci dva kilometre pred cielom mozno druhy vykape a tam ho predbehnem. Na poslednom kopci uz mal naskok iba nejakych 75-100m, no za kopcom to uz bola viacmenej rovinka s miernym stupanim a tak som sa prvy krat obzrel a nevidel som za mnou nikoho. Cakal som, ze ma Vlado, ci Mato bude stihat, no nevidel som nikoho. Dokonca som na tom zablatenom kopci aj zo 10m kracal, no potom som sa este zpokusil dotiahnut na druheho, ktory mi dal v cieli nakoniec cca 30 sekund.
Ked som videl v cieli moj cas, 1:21:58sek, tak som sa nestacil cudovat tomu, ze som mal o 6min lepsi cas, ako minulorocny a predminulorocny vitaz. S konecnym tretim miestom som teda celkom spokojny. Moj GPS mi ukazoval 19,3km, cize trosku menej, ako udavali organizatori, aj ked je dost pravdepodobne, ze moj gps pristroj nie je az taky presny, ako ten ich, kedze mam na svojom nastavenu korekciu vysky, co moze robit takuto odchylku. Inac takto sa potvrdilo, co urobi so psychikou superov jeden super atlet, akym bol dnes favorit Miso Lami, ktory ma zabehnuty cestny polmaraton za 1:14h a pritom to nieje ani bezec, ale slovensky reprezentant v bikovom crosscountry! 🙂 Vitazovy a druhemu Jozovi Szabovi gratulujem k super vykonom! No a zucastnenym kamaraton gratulujem tiez k vykonom, a zaroven odkazujem, nech neflakaju treningy 😀

Pridavam este odkaz na moj vycuc z GPS hodiniek pre tento pretek.

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *