33km horsky bezecky pretek na bezeckom festivale v polsku

Opat ma Mato zlanaril na zaujimavy horsky beh v polsku, kde sa ma konat obrovsky bezecky festival, kde sa ma behat okrem kratkych behov, behov pre deti, ci maratonu, aj horsky 33km beh, potom 66 a 100km ultrak! Z prvoti som mal zaujem to rovno skusit na 66km treti, kedze doteraz som dal max 49km horskeho behu a to “Nonstop beh hrebenom NT”. No po dlhsich treningovych vybehoch som sa radsej rozhodol pre tu kratsiu, 33km trat. Su to asi styri mesiace, co som zacal s behom cez spicku a este pri dlhsich vzdialenostiach citim upony okolo kotnikov. Takze som nechcel riskovat zranenie…nakoniec to bola super volba, lebo to nebol vobec jednoduchy beh 😀
Na pretekarsku “vypravu” som sa vybral spolu s bratmi Kovalovymi, Matom a Tomasom. Inac super sa mi pozoruje v  akej dobrej surodeneckej suhre, tyto dvacha chlapici funguju 😀 Vyrazili sme uz v piatok vecer, kedze trebalo do 22:00 stihnut registraciu a start bol na druhy den o 3:20am, cize este v noci 😀 Uz v aute niekde za presovom som si uvedomil, ze som si zabudol bezecke, GPS hodinky, co ma trochu nastvalo a urcil som si, ze tento beh teda pojdem na plno. Po registracke sme sa odobrali k nedalekej lanovke, kde sme aspon na dve hodky zavreli oci a uz sme vstavali na preteky. Teplota o druhej rano bola 14°C, no zdalo sa nam, ze je ovela teplejsie, ako ked sme isli spat, tak sme vsetci zvolili na beh kratke oblecenie…ja konkretne bezecke shortky a merino tenke, turisticke tricko od IB. Samozrejme celovka nesmela chybat, kedze vacsinu casu budeme behat po tme. Ja som si obul trialove minumusove topanky od NB MT1010, ktore su asi najpevnejsie na taky typ preteku. Co sa tyka obcestvenia, tak som vral batoh na camel bag, camel bag som do poly naplnil iontovym napojom, kvoli usetreniu vahy, pribalil som si veci na prezlecenie(druhe ponozky, ciapku, bez. dlhe elastaky a nepremokavu, tenku bundu), dva energeticke gely, nejaky magnezium v tekutej forme a Shlehu od nutrendu. Boli sme ready, tak sme mohli ist na start.
Prichodom na start(autom) sme nas uz zastihla prva vlna startujucich ultrabezcov na 100km. Druha vlna ultrakov na 66km startovala 10min po nich…to sme si este pri aute pripinali cisla na tricka 😀 Prisli sme na start, samozrejme na koniec a o nejake tri, ci styri minuty bol start….
Hned po starte som opustil Mata a Tomasa a pomaly som sa snazil dostat k celnej skupinke. Uvod sa behal este po rovinke v meste, tak to nestalo skoro ziadne sily, dobehnut veducich bezcov. Tesne pred odbockou na kopec som este videl prveho bezca, ako sa obzera za seba, kde ma superov. Rozhodol som sa drzat tretieho bezca v poradi, poliaka so zhruba rovnakou vyskou ako ja a zdalo sa, ze trasu dobre pozna a je o nieco vykonnostne lepsi. Uz na uvodnom kopci sme sa oddelili s poliakom od prenasledovatelov a pri zbiehani som mal co robit, aby som sa udrzal za nim, kedze v minimusoch sa velmi dobre rychlo po kamenoch nebezi, kedze este stale namam az tak zvyknute chodidlo na ostre kamene. Po rychlom lesnom zbehu kopca sme opat boli na asfalke a zacinalo dlhe, asi 8-10km stupanie. Vraj cely ten kopec mal meriat 10km a kedze som zabudol doma hodinky s GPS, tak to mozem iba odhadovat. Po kretsom useku po asfaltke sme opat zabocili na lesnu, prasnu cestu do kopca a tam zacinal skutocny kopec. Stale som sa drzal tretieho poliaka a ked prisli useky, kde bol kopec naozaj strmy, bol som aj celkom rad, ked poliak presiel do chodze a tak som mohol trochu skludnit tepy. No opat, ked sa zmensilo prevysenie, opat sme presli do behu. Postupne sme obiehali ultramaratoncov, ktory isli rovnaku trasu, ako my. Po asi dvoch kilimotroch som zacal badat, ze poliak aj pri znizenom sklone kopca neprechadza opat do behu, tak som mu navrhol, ze teraz potiahnem celo ja a on sa so suhlasom “zavesil” na mna. No asi po kilometri som poliaka striasol, takze to mi dalo istu sancu, ze v kopcoch budem vykonnostne lepsi, ako on. Rozhodol som sa uz skoro cely zvysok kopca vybehnut, aby som si vytvoril pred poliakom co najdlhsi naskok, kedze v zbehoch z kopca bol rychlejsi on. Iba krajne som presiel do chodze, kedy som asi na 30sek. potreboval skludnit tepy a opat som svizne obiehal dalsich a dalsich, do kopca chodiacich ultrabezcov. 
Na kopci pekne fukalo, az som mal chut si obliest nepremokavu bundu, no tym by som stratil cenne sekundy a teda naskok pred poliakom, tak som sa rozhodol radsej zvysit tempo, aby sa telo tak samo zahrialo. Na obcerstvovacke, ktora bola vybavena perfektne(horuci caj, iont, mineralka, voda, kopec cokolady, bananov, mam dojem, ze som tam videl aj nejake gely a kopec ludi, ktory sa tam o nas starali), som si rychlo odpil asi deci horuceho caju a pokracoval som v behu dalej. Cize som sa tam nezdrzal ani minutu.
Po par kilometrov strmeho behu dole kopcom ma poliak predbehol a opat som sa drzal za nim. Vydrzalo mi to asi kilometer a pol a potom som ho radsej nechal tak, kedze nerovnost terenu bola coraz horsia a kamenov coraz viac, tak som nechcel pretazit upony okolo kotnikov. No od tohto momentu ma nikto neobehol. Dost ma motivovalo k drzaniu rychleho tempa to, ze stale niekoho obieham, kedze ultramaratonci nemohli mat rovnake tempo, ako ja, ak chceli dozit do ciela 100km behu…samozrejme, nehovorim o elitnej, veducej skupinke, ktoru som ani nedostihol 😀 Pocas vybehu do dalsieho kopca sa mi zdalo, ze jemne snezi, potom mi to potvrdil v ciali aj Mato, ktory mal rovnaky pocit. Neskor to preslo do dazda, no rychle tempo a merino ma udrziavali v celkom dobrej bezeckej pohode. Co sa tyka gelov, tie som jedol na tri krat, a daval som si ich s odstupom asi 30min. 
Pomaly sa rozvidnievalo, no to bolo vidiet iba pri prebehoch cez luky, inac v lese bola este stale tma a trebalo pouzivat celovku. Pomaly som uz mal aj pocit, ze bezim nejako dlho bez nejakych dalsich zachytnych bodov. Konecne som zazrel turisticku smerovu tabolu s miestom, kde mal byt ciel s casom cca 1:30h, co mi dalo ako taku predtavu, kolko mam toho asi pred sebou. Od tej tabule to bolo umorne, stme klesanie lesom, casto po ostrych kamenoch. Ked som uz vychadzal z lesa a vstupoval som do dediny, vedel som, ze ciel uz nie je daleko. Poziarnik, ktory dozeral na preteky mi na opytanie oznamil, ze ciel je o dva kilometre. To som potreboval pocut a tak som pri zbiehani kopca este pridal. Po kilometri som prechadzal mostom, to uz stale po asfaltke a dal som sa na rovnu asfaltovu cestu, kde sme uz behali po chodniku. Pred sebou v dialke som sledoval dvoch v skupinke beziacich ultrabezcov a stale som nevidel ciel. Vtedy mi doslo, ze to nebudu dva kilometre, ako mi poziarnik urcite v dobrej voli, povedal. No bolo dost neskoro, kedze nohy som zacinal mat poriadne prekyslene z posledneho zrychlenia a mal som co robit, aby som udrzal tempo pod 6min/km. Ciel sa zdal byt nekonecny, boli to este urcite aspon dva kilometre do ciela a ja som uz drzal vsetkymi silami tempo, aby som nepresiel do chodze, kedze asfaltka zacinala mierne stupat do kopca. Ciel bol mimo cestu, tak som az do poslednych metrov nevedel, kedy pride 😀 No napovedal mi milnik 41.km visegradskeho maratonu, ktory som si urcil, ze moze mat ciel na rovnakom mieste, ako to bude pri nasom behu a nakoniec to bolo aj tak. V cieli som dostal velmi peknu medailu, opytal som sa na cas, ktory mi povedali, ze mam 3:55h, no nechcelo sa mi verit, ze som isiel v pretekarskom tempe 33km za tak zly cas…prezliekol som sa do sucheho a cakal som na Martina, ktory by mal pribehnut pred Tomasom. Cakal som ho cca 30min. a ked nakoniec dorazil oznamil mi svoj cas cca 3:50h a ze trat mala podla jeho GPS cca 36km. Takze hned mi bolo jasne, ze mi organizatori povedali zly cas a tak pri 36km behu sa mi cas okolo 3:20 pozdaval uz viac. Bol som si skoro isty stvrtym miestom, tak som mal celkovo dobry pocit z behu. Tomas prisiel o nieco neskor, no klobuk dole pred jeho vykonom, kedze tolko nebeha, ako my s Matom. Pre Mata to bol prvy takto dlhy beh a rovno pretek, cize tiez velmi pekne. Verim, ze uz buduci rok pojde so mnou na nejaky zaujimavy trialovy ultrak. Asi rovno preskoci maratony a prejde na ultraky, no este o tom nevie 😀
Celkom pekny pretek a kedze buduci rok budu hostit majstrovstva sveta v ultramaratone, bude zaujimave prist na start opat, no uz minimalne na 66km dlhu trasu. Tento rok som este na tuto vzdialenost nemal nabehane kilometre, takze az o rok.

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *