17km s nastupanou vyskou 1400m (dnes trochu sviznejsie)

Rano som sa zobudil o pol siestej na budik a hned som pocul, ako to okolo mna zije. Zo sliezskeho domu prisli dzipy a vynasali ludi na hotel. Boli to turisti, ktorych som o tri hodky na to predbehol este len v polke druheho stupania za sliezskym domom. No nebudem predbiehat.
Rano bolo studene a hmliste, tak mi chvilu trvalo, kym som sa donutil k behu. Dnes som mal v plane dat jeden rychlejsi vybeh na stit Vychodna vysoka, no po vcerajsku som si az taky isty nebol 🙂 Na cestu som si vzal datle, z ktorych som odjedol az na vrchole.
Prvy kilometer som musel mierne unavene nohy presvedcit, ze musia bezat rychlo, no tie mi odpovedali zrychlenym dychanim a tak som na to isiel progresivnejsie. Vedel som, ze unavu zo vcerajsieho dlhsieho behu teraz do kopca z noh nevyzeniem, tak som musel behat hlavou. Nakoniec, je to tak, ze vsetko je v hlave.
Aj ked som sa snazil akokolvek, k sliezskemu domu som sa dostavil iba o dve, ci tri minuty rychlejsie, ako v prvy den v utorok, kedy som isiel volne. Vedel som, ze ak chcem nieco zlepsit, tak musim zabrat v druhej casti po polsky hreben, pretoze na zaverecnom vystupe na stit, bude zkracovanie casu uz riadna vyzva.
Prepalit tempo pri vybehu nad vodopad som velmi nechcel, kedze stehna som uz citil. Vybehom za vodopad som si v doline vsimol uz z nej vystupujuceho ineho bezca, ktoreho som ale rychlo dostihol, kedze viac chodil, ako behal. V zaverecnom stupani na polsky hreben som uz stehna citil paradne a tak som aj ja presiel do rychlej chodze a obcas som k nej primiesal aj beh, no bolo to ano nie 300m, takze pohoda. To som uz bol pri retaziach a pri stupani na stit som po prvej casti mal na casomiere 1:17h a dufal som, ze sa na vrchol dostanem do piatich minut. Tu si ale moje vyzsie tempo po vcerajsom dlhsom behu vybralo svoju dan a tak som sa na vrchol dostal az o 9min neskor. Celkovy cas vystupu bol 1:26h, co bolo iba o tri minuty rychlejsie, ako prvy den. Teda ziadna slava.
Trochu mi tu chyba wellness, aky navstevujem skoro denne v kosiciach.
Zbeh bol uz pohodovy. Vedel som, ze dole ma opat caka inverzia a tak som sa snazil vychutnat si co najviac slnka tam hore. Dole som zbehol v celkovom case 2:45h.
Celkovo som uz pri poslednych dvoch kilometroch trochu citil unavene svaly okolo kolien, ktore v tomto kamenistom prostredi dostavaju zabrat. Ide o to, ze aj napriek tomu, ze doslapujem vylucne na spicku, casto sa stane to, ze noha na nejakom labilnom kameni vyboci z drahy a to koriguju aj slachy okolo kolena. Dalwj uz ani nepocitam podsmyknutia, kde kolenne slachy maju tiez robotu.
Tesim sa na dlhsiu pauzu pred zajtrajsim rannym dlhsim behom. Dufam, ze nohy ma uz budu pocuvat 🙂 Ak nie, tak nebudem riskovat zranenie a dam si iba jeden vybeh na nejaky vyzsi stit.
Dnes sa mi oficialne marketingova riaditelka potvrdila 5-dnovy pobyt v hoskom hoteli Mikulasska chata v Jasnej v Nizskych tatrach tesne pred ultrakom v polsku. Cize budem postovat fotky aj z tohoto kuta slovenska, no uz priamo do sprav na blogu 😉 Z ich webu: www.mikulasskachata.sk (a podla odporucani) je vidiet, ze sa mam na co tesit 🙂

Pohlad zo stitu Vychodna vysoka. Inverzia pocasia znamenala, ze 2/3 behu sa behalo v hlmle a v mrakoch..

Posted in Uncategorized.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *